Niekedy však ani najdokonalejšie vynálezy sami osebe nestačia a treba zapojiť mozgové bunky. Napríklad budete s Wilburom presúvať kovové bloky a predmety tak, aby ste mohli preliezť cez ochranné pole, alebo budete manipulovať so sériou spínačov, aby ste vytvorili ucelenú cestu z otočných energetických polí. Poriadne sa potrápite pri úlohách v podzemí, kde hru vnímate z pseudo 2D pohľadu. Tu vás čakajú skutočné logické problémy v duchu starých klasických hier. Pomocou rukavíc budete hĺbiť podzemné cesty a musíte si pri tom dávať pozor na kamene, ktoré vám môžu spadnúť na hlavu, ak ich podhrabete. Niekedy je však podrývanie skál jediný spôsob, ako zlikvidovať prítomných nepriateľov.

Ani milovníci rýchlej jazdy neprídu skrátka, Robinsonovci totiž ponúkajú jazdy v energetickej guli, s ktorou musíte absolvovať rýchlodráhy, pripomínajúce tobogán. Trate sú však sťažené neraz dosť pekelnými prekážkami, ako sú posuvné plošiny, ozubené kolesá, horúce výpary a lávové polia atď.

To však stále nie je všetko. Počas deja sa môžete a minimálne raz musíte zahrať zápasy v guľoblesku. O čo sa jedná? Sú to minihry, kde musíte priamymi alebo odrazenými strelami, zostreliť všetky tehličky na súperovej strane ihriska, aby ste mu potom mohli dať víťazný gól. Poraziť zručných oponentov vám však dá slušne zabrať.

Wilbur a ani vy, milí hráči, to skrátka nebudete mať práve najľahšie, ešteže skákanie je automatické a keď sa vám minú všetky životy, vrátite sa len do predošlého úseku, na ktoré sú rozdelené misie. Potešia aj rady vášho osobného robota, ktoré si vyvoláte vždy, keď sa budete cítiť stratený. Napriek tomu je však obtiažnosť na niektorých úsekoch značne vysoká a hra rozhodne nie pre malé deti.

Okrem obtiažnosti môžeme k negatívam pripočítať aj nepraktické ovládanie. Najmä na PC si pri zameriavaní cieľov takmer polámete prsty a nepomôže vám ani prestavenie predvolených kláves. Najviac mi liezlo na nervy zložité zameriavanie nepriateľov a komplikovaný prístup k zoznamu úloh, máp, schém a ďalším súčastiam. Vždy musíte najprv vstúpiť do menu a potom sa pracne preklikávať do ďalšej ponuky. Rozhodne by situáciu zjednodušilo využitie predností myši, tú však tvorcovia určili na ovládanie kamery. Bohužiaľ ani toto im veľmi nevyšlo.

Hoci hráč si môže podľa ľubovôle meniť uhol pohľadu, stretnete sa s náhlymi automatickými zmenami kamery, ktoré sú úplne nevhodné. Inokedy sa popri pohybe musíte sústrediť na zmenu pohľadu, lebo priľahlý povrch je neprehľadný a takéto nakopenie ovládania neraz vedie k vašej záhube. Obvykle nestihnete prispôsobiť pohľad na terén vaším potrebám, pretože vám to môže byť osudné. Napríklad, keď balansujete na šmykľavom povrchu v energoguli a pod vami je vzduchoprázdno, nastavovanie kamery vás ľahko vyvedie z miery.

Pre úplnosť k záporom pridávam aj pomerne monotónnu a dosť odpudivú hudbu, ktorá sa vám zrejme zunuje už počas inštalácie, nehovoriac o tom, že MIDI sa už dávno nenosí. Štandardné stereo zvuky sú však na úrovni a pochváliť treba aj české texty a hlavne veľmi sympatický dabing. Grafika je príjemná a lokality v hre vyzerajú presvedčivo a prispievajú k veľmi dobrej atmosfére, či už sa jedná o územie školy, park alebo futuristické mesto. Komixovo ladené postavičky pôsobia milo a mnohé z nich si obľúbite.

Pri zbežnom pohľade na vás titul Robinsonovci môže zapôsobiť všedne. Ak však hru predčasne neodsúdite (ako to spravila väčšina recenzentov), oceníte jej zaujímavý koncept a nápady. Atraktívny obsah sa odkrýva postupne a čoraz viac pohlcuje hráča do svojich útrob. Cestu k dobrej zábave však môže zahatiť práve nepraktické ovládanie a nevyvážená obtiažnosť hry. Ale ak si zvyknete a neodradí vás tento fakt, dočkáte sa pôsobivého zážitku, ktorý stojí za to. Pre mňa osobne je hra Robinsonovci príjemným prekvapením, hoci s niektorými nepríjemnými súčasťami.