Budgetovky sú v hernom svete niečo ako nútené zlo. Aj keď svojimi kvalitami nestoja ani za deravú bačkoru, vždy sa nájde dostatok víkendových hráčov (obdoba víkendových šoférov, len v trošku inom ponímaní), ktorí do takýchto „lacných“ titulov bez mihnutia oka investujú. A práve vďaka takto zarobeným peniazom dokážu niektoré herné štúdia prežiť aj tie najhoršie obdobia, po uplynutí ktorých môžu opäť veselo vydávať viac či menej kvalitné gamesy. Avšak, nie každý budgetový titul má parametre low-end produktu.

Z času na čas sa totižto objaví kúsok, ktorý aj napriek množstvu chýb zaujme aj nejedného herného fajnšmekra. Práve do tejto špecifickej skupiny sa radí aj Earth Defence Force 2017, ktorý síce svojim zjavom a názvom evokuje staré béčkové katastrofické filmy, ale vo výsledku poskytne toľko zábavy, ako ktorýkoľvek iný titul z vyššej (cenovej) kategórie. Veľký hmyz, obrovskí roboti a ešte väčšie ufá; to všetko hľadajte v akčnej, ale prekvapivo návykovej budgetovke, Earth Defence Force 2017!

Musím uznať, že tak premakanú a prešpekulovanú story som už poriadne dávno nevidel. Kam sa hrabe Metal Gear Solid a Silent Hilly! V jednoduchosti je totižto krása a ak by som mal príbeh EDF charakterizovať jedným slovom, bol by to vyššie uvedený terminus-technikus. A čo za dychberúci príbeh vám teda dnešný titul ponúkne? Ohniskom sporu sa stáva, ako inak, naša matička Zem. Spojenecké vojská rozmanitých štátov musia čeliť hrozbe omnoho väčšej, než je tá atómová. Nie, nie je to premnoženie syndrómu P.H (aka P. Hilton :-)), ani vznik ešte nebezpečnejšieho kmeňa chrípky vtákov. V skutočnosti ide o inváziu. Nie pozemnú, nie vzdušnú, ale vesmírnu!

Totižto, krásy našej planéty sa akosi zapáčili chamradi z vesmíru, ktorá si to zo svojim materským plavidlom zamierila rovno nad Tokio. No a keďže v priateľskom duchu prišiel len E.T, je jasné, že takéto „vylodenie“ neostane bez nasadenia ufónskych pozemných a vzdušných síl. A práve proti masám cudzincov z ďalekého vesmíru musia jednotky Earth Defence čeliť, pričom ale v zálohe majú jedno účinné eso, ktorá má moc zmeniť aj tú najhoršie sa vyvíjajúcu situáciu v prospech ľudstva. Tým tromfom ste vy a vaša schopnosť zabíjať všetko, čo sa vám postaví do cesty. End of story. Čo, čakali ste viac? Nejaké ťažko pochopiteľné zápletky a zvraty? Nenechajte sa vysmiať. V EDF ide predovšetkým o akciu, kde na zdĺhavé dialógy a malebné cut-scény jednoducho nie je čas. Treba totižto zabrániť invázií a to hneď!

Samotná štruktúra singleplayerovej kampane je tak jednoduchá, že nejaký obšírnejší rozbor je tu skutočne zbytočný. Skrátka, máte k dispozícii osobitné menu s výberom misií a v závislosti od vašej nálady si môžete buď zopakovať niektorú z prejdených (napr. na vyššej obtiažnosti), prípadne sa vrhnúť do úplne novej. Neuveriteľných päťdesiat tri levelov, do prasknutia naplnených špinou z vesmíru, je pripravených na vaše zaangažovanie a ak čakáte na nejaké tie logické problémy, hádanky či rébusy, musíte sa obrátiť na iný žáner. Likvidácia všetkých živočíšnych, resp. mechanických oponentov, je totižto cieľom väčšiny z nich, takže pri tejto hre môžete mozog pokojne nechať odpočívať.

Čo ale nesmiete zanedbať, je výber vhodného zbraňového vybavenia, s ktorým vstúpite do tej ktorej misie. Autori sa s ponukou útočných hračiek vcelku pomaznali a tak sa postupne dostanete až k 150 kúskom výzbroje, rozdeleným do viacerých charakteristických tried! Raketomety, strelné a vrhacie zbrane či špeciálne kúsky, to všetko sa postupne, ako budete zdolávať jednotlivé zóny, zaplní množstvom exemplárov a aj keď je kopec z nich len variáciou na tie predošlé, dozaista vás tak obrovský výber poteší. V súvislosti so zbraňami ale musím spomenúť jednu vec. Do každej úrovne si môžete zo sebou zobrať len dvojicu nástrojov skazy a v prípade, že si popis zvolenej misie z nejakého dôvodu neprečítate, môžete nato v následnej akcii šeredne doplatiť.

Budiš príkladom aj moja chyba, kedy som si do levelu zobral dvojicu raketometov s navádzanými hlavicami, ktoré sa sústavne zameriavali na jednotlivých hmyzoidov bez šance, žeby sa konečne vydali aj smerom k obávaným lietajúcim ufám. Našťastie, každá misia je vskutku primitívna (čo sa úloh týka) a tak nepredstavuje prípadný reštart a následný nástup s novou zostavou arzenálu až taký problém. Čo sa týka samotnej výzbroje, môžete sa tešiť na množstvo viac či menej účinných hračiek krátkeho aj ďalekého doletu, pričom ako odmenu za ťažšie obtiažnosti môžete čakať aj nejakú tu špecialitku, výraznejšie ovplyvňujúcu vaše šance na úspech (aj v pozitívnom, aj v negatívnom smere).

Dozaista vás teraz zaujíma, kde sa vlastne tie ukrutné boje odohrávajú a proti čomu to vlastne stojíte. Tak teda, v prvom rade sa budete v pravidelných intervaloch potulovať v rámci rozsiahlej mestskej aglomerácie, kde si určite všimnete (okrem prekvapivej voľnosti pohybu) aj milý deštrukčný bonus v podobe deštrukcie akejkoľvek budovy. Skrátka, v diaľke vidíte poletujúce ufo, ale od presného zásahu vás delí jedna nevhodne postavená stavba. Chmatnete do rúk raketomet a jednou ranou zložíte spomínanú konštrukciu k zemi. Jednoduché, rýchle, účinné a hlavne efektné. A čo ak je neďaleká vyhliadková veža doslova oblepená prerastenými mravcami (o tom si povieme o chvíľku)? Stačí jedna salva do základov a rútiaci sa objekt pochová aj spomínanú háveď. Samotný efekt kolapsu budovy síce nepredstavuje vrchol súčasných animačných technológií, ale následný pohľad na vami zdecimované mesto je vskutku úchvatný. Škoda len, že v ďalšej misii sa daná metropola akosi zázračne znovu-postaví a tak môžete opäť veselo búrať a demolovať. Síce to neprispieva na realistickosti titulu, ale ten sa ani realistickým nesnaží byť.

Bez obmeny prostredí by zábavnú súboje veľmi rýchlo upadli do stereotypu. A tak sa postupne okrem uvedeného mesta pozriete aj na rozsiahlu, slnkom zaliatu pláž, akýsi kaňon kdesi v horách či v neposlednom rade aj do podzemných jaskynných priestorov, aby ste sa v úplnej tme postavili zoči-voči desiatkam nepriateľov. Práve posledne menovaná lokácia je spomedzi všetkých azda najmenej šťastná, keďže obsahuje množstvo viac či menej poskrývaných zákutí, v ktorých majú drobní (teda, drobní v porovnaní s ostatnými) mravčekovia tendenciu sa zasekávať, spôsobujúc tak zbytočné momenty zdĺhavého blúdenia s cieľom zabiť posledného schovaného hmyzáka. Našťastie, s in-door misiami sa stretnete skutočne len ojedinele a tak je ich prítomnosť vskutku akceptovateľná.

Obrovským lákadlom titulu EDF 2017 sú bezosporu nepriatelia, ich počty a rozmery. V prvých misiách sa pripravte predovšetkým na húfy obrovských čiernych mravcov (obrovských asi ako klasické londýnske autobusy), ktorí okrem nepríjemného diaľkového útoku disponujú aj schopnosťou loziť po všetkom a tak sa schovať napríklad na streche mrakodrapu. Našťastie, ich likvidácia je otázkou niekoľkých sekúnd, takže úvodné zóny nebudú pre vás znamenať problém. Ten ale nastane, keď sa na scéne objavia rovnako veľké pavúky (vskutku hnusné monštrá – ľudia s arachnofóbiou by sa mali mať na pozore), neskôr doplnené o nebezpečných a výrazne odolnejších červených mravcov. Odpudivé stvorenia sa objavujú zo všetkých strán, dav civilistov uteká kade ľahšie a vy ten hurhaj ani nestíhate sledovať.

Horšie chvíľky vás ale ešte len čakajú v momente, kedy odpad z vesmíru nasadí do bojov elitných robotov Hektorov (v rozličných variáciách), doplnených o desiatky lietajúcich strojov, prípadne pár ozrutných ufónskych lodí, zhadzujúcich nové posily priamo na bojisko. V takýchto extrémnych momentoch pomôže len dostatočne účinné vybavenie, pretože ak pôjdete proti chodiacim "mrakodrapom" obyčajným samopalom, skončíte v pekle skôr, než si to stihnete uvedomiť. Čerešničku na torte potom už len tvoria akýsi kvázi bossovia v podobe mechanizovanej godzilly, skutočne obrovských pavúkov – kráľovien či v neposlednom rade aj monštrózneho štvornohého chodiaceho opevnenia, s ktorým sa stretnete hneď niekoľko krát a zakaždým to budú pamätihodné chvíľky. Čo musím u hávedi z vesmíru okrem rozmerov vyzdvihnúť, je predovšetkým dizajn, vďaka ktorému je výsledná zábava skutočne dychberúca a v tej bojovej vrave vám ani na okamih nenapadne, že ide len o bezduchú strieľačku, zabalenú len do modernejšieho kabátu.

Čo som ešte nespomenul, sú vaši kolegovia z jednotky. Dôvod je ale jednoduchý: ich význam je počas hry absolútne minimálny a až na pár svetlých výnimiek vám v boji nijak vážnejšie nepomôžu. Druhý prvok, ktorý ostal mimo sféry môjho zájmu, boli rozličné dopravné a útočné stroje, tu a tam sa vyskytujúce v jednotlivých misiách. Slabá účinnosť zbraní, nemotornosť či žalostné ovládanie z nich totižto robili pojazdné rakvy smrti a viac škody som narobil na vlastných, než za volantom, resp. kormidlom týchto mašín. Je síce pravda, že tanky, vrtuľníky či ťažkotonážny mechovia pôsobia navonok lákavo, ale pre účely hry sú viac na škodu, než k úžitku. Pre úplnosť informácií ešte uvediem, že hra obsahuje aj jednoduchý multiplayer, ktorý v podobe kooperatívnej hry neponúka nič zaujímavé, čo by stálo za pozornosť.

Budgetová kategória titulu sa zákonite odzrkadlila na technickom spracovaní, ktoré je síce obstojné, ale v porovnaní s inými Xbox360 titulmi znateľne zaostáva. Modely vášho bojovníka a nepriateľov sú síce parádne, ale horšie už dopadlo samotné prostredie, ktoré svojou kostrbatosťou, nízkou úrovňou detailov či nezáživným nasvietením ani náznakom nepripomína to, čo by malo. Aspoňže sa autori pohrali s jednotlivými efektíkmi výbuchov, ktoré sú doslova gigantické a súčasna explózia trojice Hektorov vám poriadne vyrazí dych. Po ich skone ale príde studená sprcha v podobe archaických 2D spritov, zobrazujúcich nové zbrane, zdravotný či „armor“ upgrade, ktoré akoby z oka vypadli starým FPS-kám z čias dávno minulých. Rozporuplným dojmom pôsobí aj zvuková stránka, kde okrem spomínaného desivého samplu v menu si počas samotnej akcie vypočujete nespočet hudobných motívov, vcelku vtipne dokresľujúcich celkovú atmosféru. Atmosféru starých béčkových “Godzilla style“ filmov, v ktorých sa to trápnymi hereckými výkonmi a ešte trápnejšími dobovými trikmi len tak hemžilo.

Lacný look ale naproti tomu výborná hrateľnosť a zábava. Je jasné, že Earth Defence Force 2017 nemala ambície pokoriť súčasné AAA akcie typu Gears, resp. Lost Planet a myslím si, že autori sa pri vývoji ani nad takou možnosťou nezamýšľali. Skrátka, chceli hráčom priniesť čistokrvnú akciu proti hordám bizarných nepriateľov, čo sa im vo finále do bodky podarilo. Preto, ak patríte medzi fanúšikov tohto žánra a občas si zaspomínate na staré dobré časy automatov, EDF 2017 je presne tým titulom, ktorý by vás mohol potešiť. A nielen vás, ale aj všetkých tých, ktorým je zábava bližšia, než počet polygónov, rozlíšenie textúr či iné grafické nezmysly.