Českí vývojári sa so svojou produkciou pekne rozbiehajú a každým rokom k nám od ľavých susedov docestuje čoraz viac a viac herných noviniek (myslel som ľavých ako ľavých, nie ľavých ako ľavých). Konkurencia je čím ďalej, tým silnejšia, každý si chce ukrojiť z koláča čo najväčšie sústo len pre seba a preto sa  predpokladá, že kvalitatívna hodnota minimálne audio-vizuálnej stránky hier bude intuitívne napredovať alebo aspoň držať krok s dobou. Nanešťastie, v praxi to neplatí vždy. Nostalgický návrat  do čias predošlých obľubuje mnoho ľudí, no nie zrovna tak, ako nám to predviedol Bonez Adventures: Fulaova Hrobka.

V koži vyučeného archeológa Maca Boneza sa ocitáte uprostred vykopávok v okolí Luxoru (pre menej zemepisne zdatných južne od Qinã-i, hneď napravo od veľkej rieky), kde po zdĺhavých, ničím zaujímavých týždňoch, natrafíte predsa len na veľkú a tajomnú záhadu. O 2000 rokov staršiu múmiu než samotná hrobka, v ktorej leží. To najlepšie však ešte len príde - začnete pátrať sťa mladý Indy, ako sa tam dostala. No nie je to napínavé? Nechápem, ako ma to mohlo nezaujať. Poriadne tučný príbeh je hnací motor každej adventúry, preto iste všetkým odľahne, že ani tento nestráca na svojich obrátkach a nasadené tempo vôbec nepoľavuje.

V napätí vás udrží i nevyvážená obtiažnosť medzi jednotlivými úrovňami. Rýdzo akčné sa striedajú s čiste adventúrne ladenými levelmi. Tie sú jednoduché a je len otázkou krátkeho času, kedy postúpite v hre ďalej, k tým nešťastným akčne ladeným úsekom. Tam stupnica zrazu vzrastie do výšin a poradiť si s nimi bez využitia starých známych Butch Save & Sundance Load bude na vyššie zvolenej obtiažnosti nemožné. Je to spôsobené hlavne kamerou a ovládaním (rozoberieme v osobitnom odstavci) a zo začiatku aj tým, že Mac nie je dostatočne vyvinutý. A skúsený. V boji.

Bonez Adventures ponúka širší záber žánrov, než by jeden čakal. Od klasickej 3D adventúry s logickými minihrami cez akčné RPG, dokonca si môžete z hry spraviť 3rd person strielačku (pri zakotvení kamery na chrbát postavy - neodporúčam), ale v podstate sa drží hlavne medzi adventúrami. Či už čokoľvek z menovaného spĺňa aspoň minimálne požiadavky vyznávačov jednotlivých žánrov, je druhá vec. Aj tu platí staré známe poučenie „radšej rob jednu vec a poriadne, ako 2 veci naraz a ani jednu dobre“. Tak to aj dopadlo. Povrchne rozvinuté žánre ani v jednom nedotiahnuté do potrebnej hĺbky, ako by sme si predstavovali. Osobne by som kľudne uvítal úplnú absenciu akčných levelov alebo vypustenie RPG prvkov.

Tu si rýchlo prebehneme také základné nedostatky hry, s ktorými by ste mali byť oboznámený pred teoretickou kúpou. Touch-pointy objektov (interakcia vecí pri kliknutí na ne ukazovateľom) majú nepochopiteľne malý rádius, niekedy je naozaj problém pohodlne trafiť objekt na prvýkrát. Nejaké vysvetlivky pri základných „RPG“ atribútoch postavy nehľadajte, kto-čo-koho a o koľkej ovplyvňuje po pridaní získaných bodov napr. do „Starobylých učení“ zistíte pokusovým štýlom. V inventári chýba vyznačenie miest na postave pri veciach, ktoré sa dajú použiť na zlepšenie vlastností (niekedy je to naozaj problém rozoznať) alebo by stačilo nabindovať na pravý klik automatické použitie.

Mohol by som takto pokračovať aj ďalej, ale všetkého moc škodí. Zdôrazneným písmom vás musím varovať pred kamerou, ktorá sa chová ako neposlušné dieťa a treba sa o ňu neustále starať. Voľnosť pohľadu je dobrá vec, no v tomto prípade veľmi nepraktická, pretože nastavovať si ten správny uhol budete pri každej zmene pohybu. Úrovne sú malé a úzke (o kvalite nehovoriac), steny medzi vami a postavou sa nespriehľadňujú, takže akýkoľvek uhol z boku vám vydrží na pár okamžikov. Pri pohľade zhora zase nebudete mať prehľad o dianí okolo vás. Vyberte si. Keď si do toho pripočítate neohrabané ovládanie už nie len kamery, ale aj celej hry, nemusíte byť žiadny matematik, aby vám vyšiel záporný výsledok.

Po grafickej stránke sa nedá hre nič vytknúť. Je hneď poznať, že autori si dali naozaj záležať. Vlastne moment, dnes nie je rok 2002? Pred piatimi rokmi by momentálne spracovanie spĺňalo ako-tak normy vtedajšej doby, no dnešný hráč (a ten mladší obzvlášť) si na zovňajšok hry potrpí. Vizuál na letmý pohľad neurazí, nie je to žiadna katastrofa, iba taká menšia pohroma. Animačky sú na tom ešte o trochu horšie. Mne osobne to nejak výrazne neprekážalo, aspoň som si príjemne zaspomínal na staré dobré časy, ale v konečnom dôsledku sa to inak ako negatívne brať nedá. Mal som pocit, že hrám starinku, čo dobe vydania českej verzie hry definitívne nezodpovedá.

Ako ľúbostná serenáda na bubnoch v skorých ranných hodinách pôsobí bohužiaľ dabing postáv. Nahovorené dialógy mi vadili a nemohol som si na ne zvyknúť, ba práve naopak. Čím ďalej, tým som ich rýchlejšie prepínal. Radšej som si prečítal text a stláčal blahodárny medzerník. Umelo naťahované rozhovory pomalým rozprávaním, nervy dráždiaci prízvuk postáv a moc výrazné farby hlasu. Niekomu to nemusí pripadať až také hrozné, no stále Bonez Adventures nedosahuje kvalít konkurencie (z roku 2002). Ostatné audio je na tom už o niečo lepšie, nedynamická hudba a nevýrazné zvuky síce nenadchnú, ale aspoň nijako neurazia.

Bonez ako „klon“ Indiana Jonesa mal šancu na úspech, adventúrne vložky sú vcelku zábavné (asi spôsobené mojou dlho neukojenou túžbou po nejakej adventúre), i keď často pôsobili nasilu a niekedy pritiahnuté za vlasy. Čo ho však hlboko potopilo pod hladinu priemeru, sú akčne ladené levely krížené s nepodarenou kamerou, trošku dosť nepohodlným ovládaním, zastaralé spracovanie hre nepridáva na kráse a dabing postáv účelne poslúžil ako pekná záťaž k dolným priečkam. Mix rôznych žánrov tu tiež neprospieva o nič viac, čo len podčiarkuje celkové hodnotenie hry. Hráči so slabšími počítačmi môžu pouvažovať o kúpe, ale nikto vám negarantuje, že hru vydržíte hrať až do konca.