Existujú kultúry, kde starcov v záujme prežitia celého klanu odvrhnú a nechajú ich napospas divokej prírode. V nepochopiteľnom, ale pre klany prirodzenom kolobehu života, možno nájsť podobnosť v žánri hudobných akcií, ktoré tak povediac správne nakopol deduško Parappa. Malú revolúciu z konzoly PSone vysiela Sony opäť do divočiny. Fakľa nového trumfu dohasína bohužiaľ skôr, než dokáže vypustiť z úst poriadny rým. Hudobný žáner sa jednoducho hemží novodobými hrdinami a pre starcov tu už jednoducho niet miesta.

Yo, man

PSP verzia je prakticky identická (až na drobné detaily) s desaťročnou predlohou. Jednou z drobností je zmenená priorita stláčania tlačítok, čo sa odráža na počiatočnej neschopnosti rapovať do rytmu a dosiahnuť najvyššie ocenenie. Parappa The Rapper má tendenciu vyvolať už v skorých minútach hrania obrovskú nechuť pokračovať z jednoduchého dôvodu. Nech sa snažíte akokoľvek počúvať song a akokoľvek opakovať jednu pasáž donekonečna sledovaním plávajúcich znakov a mačkať tlačítka do rytmu, nikdy neuspejete.

Nevôla pokračovať a zosmiešnenie zo strany vašeho rapového mentora sa tak stanú v počiatočných fázach hrania akousi skúškou trpezlivosti. Hru sa musíte najskôr naučiť nenávidieť a až potom si ju možno po stom opakovaní druhého songu, kde obvykle skončíte, obľúbite. Nie však pre chytľavé melódie a výborne napísané songy, ktoré aj teraz majú šmrnc, ale kvôli tomu, že hru sa zubami nechtami snažíte doraziť. Poraziť systém a dokázať si, že hra nezvíťazila nad vami, ale vy nad ňou. Chce to poriadne nervy, alebo lepšie povedané, správne sa postaviť problému.

Sledovanie rapujúcej osnovy a mačkanie tlačítok nehrá rolu. Celú schému sa je ideálne naučiť a potom počúvať iba song, postupne do rytmu stláčať a ešte lepšie freestylovať, aby ste vášmu učiteľovi dokázali, že opakovať vie každý papagáj, ale udržať flow a ešte k tomu zaimprovizovať vlastnými prvkami už nedokáže hocikto. Rap meter presne eviduje váš výkon, čomu zodpovedajú stúpajúce, alebo ak vypadnete z rytmu, klesajúce body. V začiatkoch bude vašou najobľúbenejšou známkou Awful a následný reštart, neskôr sa môžete dopracovať aj k najvyššej méte Cool.

No, problem?

Systém, ktorý po roky funguje aj dodnes, vyžaduje obrovskú presnosť. Či je to už oneskorenými reakciami herného kódu, alebo je hra zamestnaná čítaním songu z UMD, budete si na 100 % istí, že stláčate tlačítka v presný okamih; hra vás však schladí penalizáciou. Demotivujúci faktor je naozaj vysoký, pokiaľ sa nenaučíte počúvať. Tým trpezlivým porozpráva papierový raper Parappa o svojich trampotách a snahe získať srdce svojej slnečnicovej priateľky Sunny Funny prostredníctvom hudby. Jeho sok má všetko, čo si môže mladá slečna priať. Parappa nehádže flintu do žita, ale pre lásku sa naučí taje varenia a podstúpi skúšky na vodičák.

Herná mechanika je primitívna a pochopíte ju aj bez manuálu, či dlhého študovania pravidiel. Najskôr rapuje váš učiteľ a potom vy opakujete, alebo lepšie improvizujete do rytmu. Návod na freestylovanie však nikde nenájdete a hra sa ani neunúva zasvätiť vás do tejto techniky. Základom sú face buttony (trojuholník, štvorec, krížik a kruh) a shifty, pomocou ktorých rapujete podľa beatu skladby. Na rapovej osnove môžete vidieť hluché miesta a to sú presne úseky, kde musíte jamovať, aby ste dosiahli maximálneho možného skóre.

Check it

Druhým veľkým problémom Parappa The Rapper je jeho chudobná ponuka. Za vcelku prijateľnú cenu (nepredáva sa za plnú cenu novinky) si odnesiete šesť songov a možnosť stiahnuť si remixy. To je všetko. Sony vydali vlastne to, čo už každý pozná a kto nepozná, určite si nájde u veľkej sestry PS2 oveľa lepšie rytmické akcie. Prosby a želania o zaradenie oboch dielov alebo aspoň spin-offu UnJammer Lammy ako bonusového obsahu zostali nevyslyšané. Na UMD nájdete zadýchaného starčeka, ktorý svojím umením síce kedysi očaril, ale dnes to už jednoducho nestačí.