RAW DANGER |
RAW DANGER |
Modelovanie záplavových procesov je vcelku zložitý proces. V prvom rade potrebujete mať k dispozícii širokú škálu viac či menej podrobných údajov, akými sú napr. profily, prietoky, vodohospodárske stavby, mosty a pod, na základe ktorých predmetný model vyhotovíte. V následnom kroku musíte potom zúžitkovať všetky nadobudnuté znalosti z daného odboru, aby ste tú zmes údajov dokázali vôbec efektívne spracovať. No a v neposlednom rade je potrebné mať vo vlastníctve aj jeden z dostupných modelovacích programov, aby bol výsledok nielen údajovo presný, ale aj vizuálne príťažlivý. „No dobre“, poviete si, „ale čo to má spoločné s herným svetom?“.
Prekvapivo nič – až na tie záplavy, ktoré sú hlavným motívom titulu, zobrazujúceho žáner survival adventúr z trošku iného pohľadu. Preč so zombíkami, dekadentnými monštrami či nechutnými gotickými bizarnosťami, na scénu totižto prichádza hrozba, prde ktorou je takmer nemožné ujsť. Oheň sa dá uhasiť, ale voda? Uhasiť ohňom? Ani náhodou. Jediné, čo v prípade jej vyčíňania pomôže, je útek. Zbesilý útek do bezpečia tam, kde sa tento živel nedostane. A takých miest je na tejto zemi málo. O tom, že nekecám do vetra, vás už ale určite presvedčí Raw Danger, titul, do istej miery simulujúci práve to, čo som pred chvíľou spomínal – útek pred rozbúreným vodným živlom.
Máme idylické mesto Geo City. Máme obdobie Vianoc. Máme neutíchajúce dažde a rieku, ktorá sa ako svorka divých psov vydrala zo svojho koryta a chystá sa natrvalo zmeniť osudy obyvateľov uvedenej metropoly. Čo s tým? No predsa na podklade týchto faktov vystaviame zaujímavý príbeh, zaoberajúci sa nielen bojom o život v období záplav a osudmi obyvateľov, ale taktiež aj konšpiráciou medzi farmaceutickou spoločnosťou NorCal a samotným starostom Geo City, Gavinom Goldsteinom. Takto v krátkosti by sa mohla dať popísať príbehová linka Raw Dangeru a aj keď sa môžu tie konšpiračné časti zdať pritiahnutými za vlasy, skôr či neskôr ich začnete vnímať z komplexnejšieho hľadiska a v závere aj pochopíte, prečo sú tak zdanlivo nezaujímavé osudy hlavných protagonistov tak úzko späté s NorCalovskou líniou. Samozrejme, vyvrcholenie príbehu je vecou záverečných hodín hry a preto sa v úvode budete musieť uspokojiť len s akýmsi romantickým trilerom, ktorý vám naservíruje prvá hrateľná postava, svojimi činmi snažiaca sa o získanie titulu dobráckeho hrdinu, pomáhajúceho azda každej NPC navôkol.
Jushua Harwell, ako sa spomínaný samaritán volá, je ale v úvode konfrontovaný vcelku banálnymi problémami. Vianočná party pre high society si totižto vyžaduje jeho pozornosť a keďže job čašníka berie táto postava smrteľne vážne, všetkých úloh sa zhostí s ľahkosťou profesionála. Donáška pokrmov a nápojov, obsluha hostí či odnos špinavého riadu, to všetko sa ale v okamihu zaplavenia hotela zmení na totálne banálnu vec a hrdina je tak po prvý krát konfrontovaný s rozzúreným živlom, ktorý vo svojej ničivej činnosti nemá žiadne zábrany. Práve v tomto momente vstupuje do hry survival zložka a neopustí ju až do záverečných titulkov.
Joshuova príbehová línia je tak v prevažnej miere tvorená neustálym zdolávaním prekážok za účelom úteku pred záplavou, doplnená o občasné výpomocné práce, či v prípade, že sa rozhodnete, aj o dobýjanie srdca kolegyne z fachu, dcéry bohatého otecka, Stephanie McMurrough. To „rozhodnete“ som v predchádzajúcej vete použil zámerne, pretože už počas tejto epizódy sa dostanete do situácií, v ktorých sa budete musieť prikloniť na jednú alebo druhú stranu. Prezradíte polohu skrývajúcej sa väzenkyne policajnému dôstojníkovi alebo to necháte len tak? Pomôžete vrchnému v životu nebezpečnej situácií alebo ho necháte napospas osudu? Helfnete Stephanie v hľadaní svojej nevlastnej matky alebo to necháte všetko na ňu samotnú?
Tieto a mnoho ďalších otázok si budete musieť položiť už počas prvých momentov a verte mi, že každé vaše rozhodnutie, či už do menšej alebo väčšej miery, ovplyvní chod neskorších udalostí. Skutočnosť, že príbeh sa odvíja na základe vašich záverov si uvedomíte už pri druhej hrateľnej postave, kedy sa ku slovu dostane aj prvé odkrývanie konšpirácie. Je to práve pasáž v koži neprávom obvinenej mladej ženy, ktorá vám ukáže, či ste sa v predchádzajúcej kapitole rozhodli správne alebo nie. Je síce pravda, že v momente výberu tej správnej odpovede ešte nemôžete vedieť, ako tým ovplyvníte chod udalostí, ale isté smerovanie sa z ponúkaných možností dá vydedukovať. Tak či onak, práve vďaka flexibilite príbehovej štruktúry získava hra na potrebnej atraktívnosti a čím viac do nej budete prenikať, tým viac si vás bude získavať.
Joshua a Amber, spomínaná utečenkyňa, ale nebudú jedinými postavami, za ktoré si počas katastrofických záplav zahráte. V skutočnosti sa pod vaše prsty dostane aj šofér taxíku, školáčka či v prípade, že hru rozohráte tým správnym spôsobom, aj známy žurnalista, ktorý svojou účasťou poctil akéhosi predchodcu Raw Danger, titul Disaster Report. Rôznorodosť postáv ale nie je len vizuálna; každá postava má trošku iné schopnosti a zručnosti a zatiaľ čo pre Joshuu nepredstavuje žiadna prekážka fyzický problém, u druhej spomínanej, to už problém je. To viete, s putami na rukách a s políciou v pätách sa možnosti radikálne redukujú a tak budete v koži tejto osôbky pristupovať k riešeniu problémov so značne odlišným prístupom.
K podobným bundám sa dostanete až v neskorších fázach hry.
|
Pršiplášť vás síce ochráni pred ďažďom, ale ako ochrana pred chladom neobstojí.
|
Taxikárčenie skoro ako v GTA - ibaže tam je next-gen grafika :-).
|
Obdobne je to aj v prípade ostatných postáv a klamal by som vám, ak by som povedal, že ma táto diferenciácia schopností nejak nezaujala. Ono, keby sa rovnaký postup dal uplatniť s každým hrdinom, asi by hra upadla do nudného stereotypu a to by nebolo dobré. Takto ste nútený meniť svoje taktiky a tým pádom aj venovať svoje myšlienkové pochody len a len hre, takže prípadné rušivé momenty z okolia ľahko prehliadnete. A to je s prihliadnutím na dĺžku hracej doby viac než pozitívna správa, pretože pri 12 hodinách príde nejaké to rozptýlenie predsa len vhod.
Samotná herná náplň by sa v skratke dala popísať ako Silent Hill bez monštier a svojich špecifík, zato ale doplnený o galóny rozbúrenej vody a množstvo viac či menej zaujímavých herných lokácií. Viete si to predstaviť? Ak áno, ok. Ak nie, nevadí :-). Aby som ale nekrivdil tej druhej skupine, trošku vám priblížim, o čo vlastne ide. Základom a hlavnou nosnou charakteristikou Raw Danger je útek pred záplavou, teda všeobecne pred vodou. Tento cieľ je realizovaný pomocou sérií lokalít, medzi ktorými sa plánovite pohybujete a v ktorých riešite klasické problémy, teda zbieranie predmetov a ich použitie na dopredu určených miestach. Dotlačíte rebrík a pomocou neho sa vyšplháte k úzkemu otvoru, cez ktorý sa dostanete do vedľajšej miestnosti. Pozháňate si kliešte, ktorými si uvoľníte cestu k ďalšej zóne.
Na stavenisku pohľadáte lano, použitím ktorého sa dostanete na inak neprístupnú, vyvýšenú cestnú komunikáciu. Skrátka, nič, čo by ste už nevideli v iných podobných hrách. Samozrejme, nechýba ani kopec dramatických skriptovaných animácií, ktoré vám zvyčajne sťažia váš nasledujúci postup, ale ani v týchto prípadoch vás nečaká žiaden gordický uzol a z väčšiny situácií sa vysekáte bez sebamenších problémov. Problémy ale naopak budete mať s udržiavaním vašej postavy v teple a suchu, keďže chladné obdobie Vianoc, kombinované s neprestávajúcim dažďom a všadeprítomnými záplavami skrýva pre organizmus množstvo nebezpečenstiev, pričom v prípade nedostatočnej ochrany nie je vylúčený ani kolaps organizmu.
Našťastie, proti nečasu sa je možné chrániť širokou škálou viac či menej teplých a vode odolných handier, takže aj v prípade, že je save point v podobe tepelného zdroja (umožňujúceho okrem kompletného vysušenia a zohriatia sa aj varenie jedál pre posilnenie postavy) v nedohľadne, pomocou vhodných hábov a podporných prostriedkov (nie, páleno to nie je) sa k nemu dokážete ako-tak dotrepať. Čo som ešte nespomenul, je vcelku obsiahly a do určitej miery neprehľadný inventár s hmotnostným obmedzením, ktoré vás núti niektoré zdanlivo nepoužiteľné predmety vyhodiť, aby ste následne v ďalšej obrazovke ich stratu veľmi ťažko oľutovali.
Vcelku hrozivo vyzerajúca situácia skončí našťastie happy-endom.
|
V tejto hre si na vodu zvyknete pomerne skoro - a budete sa s ňou stretávať až do samého konca.
|
Tak zbesilý screen, že ani ja neviem, čo na ňom je :-).
|
Hra vám totižto možnosť takýto objekt vyhodiť priamo ponúkne a keď už máte nejakú tu akčnú adventúru za sebou (napr. Resident Evil), v pohode tento odstavec ignorujete. Ale ejhľa, dostanete sa do levelu, kde by vám daná hračka výrazne pomohla, ale nemôžete ju použiť, keďže ste ju vyhodili vinou zákerného herného systému. Ono, hra obsahuje viacero takýchto nelogickosti a ak sa im nedokážete dostatočne prispôsobiť, veľmi skoro to s Raw Dangerom vzdáte. Holt, Japonci sú divní :-).
Súdiac podľa predchádzajúcich riadkov by ste si mohli myslieť, že mi v záverečnom hodnotení akosi preplo a hre som udelil hodnotenie kompletne vytrhnuté z kontextu. Omyl priatelia, veľký omyl. Totižto, spomínané klady, ktorými si ma Raw Danger získal, boli totálne zdecimované sadou problémov, ktoré ste si už určite všimli z okolitých obrázkov. V časoch, kedy aj low-budget tituly obsahujú aspoň náznak kvalitnej grafiky, vyzerá dnešný produkt doslova úboho. Absolútne hnusné textúry, podivné animácie a jednoduché, low polygónové modely postáv, to všetko vo vás vyvoláva pocit ťažkého retra, pretože obdobne technicky “kvalitný“ titul ste naposledy uzreli v časoch nadvlády PSone.
Azda len dizajn lokalít si zaslúži akú takú pochvalu, keďže jednotlivé mestské štvrte sú od seba dostatočné odlíšené a každá z nich tak bude pre vás znamenať novú a občas aj originálnu výzvu. Okrem mizernej grafickej stránky si ale svoje odnieslo aj audio. Vyznačuje sa predovšetkým amatérskym dabingom, kde hlavne hrdinove „Hmm?“ pri akejkoľvek činnosti ma privádzalo na pokraj šialenstva. Navyše, občas kvôli hluku nie je ani poriadne rozumieť, čo hlavné postavy kvákajú a tak ste v týchto prípadoch odkázaný len a len na tipovačku. Skrátka, slabšie technické spracovanie by som za normálnych okolností ešte vedel odpustiť, ale TAK slabé spracovanie, akým sa pýši Raw Danger, odpustiť už nemôžem. A to som ani nespomenul strašné problémy s frameratom, vďaka ktorým sa hra mení na prach biednu slideshow, pripomínajúcu rendering 3D Studia Max na slabej mašine :-).
4 osoby so zdanlivo odlišnými osudmi, každá utekajúca pred inou živelnou katastrofou (zemetrasenie, tornáda, tsunami, meteority a pod.), v závere prekvapivé rozuzlenie, prečo k tým katastrofám dochádza, k tomu next-gen technické spracovanie, tak nejak by som si osobne predstavoval titul podobného radenia. Blíži sa Raw Danger k týmto mojím predstavám? Áno, ale len polovične. Aj tak si ale myslím, že ak sa prekusnete cez technickú mizériu a ako tak preniknete do hry, čakajú vás vskutku parádne herné zážitky. Bojím sa ale, že ten kusanec bude pre množstvo ľudí neprekonateľnou prekážkou.