Poznáte to. Večer, internáty, lámavica, a zápočtovka hneď nasledujúce ráno. Ako to všetko len skĺbiť dohromady? Nijak. Iba si ten večer poriadne užiť a radšej ani nemyslieť na veci, ktoré sa chystajú páni profesori nasledujúci deň učiniť. Žúrka klasicky trvá do skorých ranných hodín a človek si nestihne ani len poriadne odpočinúť, keď sa zrazu na obzore rysuje slnko - predzvesť učenia a príprav. Tí poctiví si usilovne opakujú a tí druhí sa usilovne pripravujú. Schválne, koľkí z vás poznajú termín ako bomba alebo pero? Obe tieto pomôcky totižto dokážu vcelku radikálne (samozrejme v prípade, že máte potrebné skillz :-)) ovplyvniť vaše záverečné výsledky (či už v dobrom alebo zlom) a neraz vykúzlia aj z totálne prehratého boja jasné víťazstvo. No a po boji je samozrejme čas na oslavu a tak sa príslušným vyučujúcim doručí oznámenie o zrušení prednášky, resp. cvika z dôvodu vyčerpanosti, nasledované happy endom v podobe pol litráka, prípadne iného drinku.

Myslíte si, že som off topic? Že tento svet nemá nič spoločné s tým herným? Možno sa budete čudovať (ak si stojíte na kábli, prípadne máte dlhé vedenie), ale veru že má. A nejedná sa pritom len o dlhé lan párty usporiadané medzi izbami na „koleji“. V skutočnosti sa svet školákov a školáčiek, študákov a študentiek čoraz častejšie stáva predmetom herného spracovania a aj keď sú študentské roky takých amíkov do značnej miery odlišné, isté znaky sú pre obe lokality zhodné. Ochlastačky, flákarina, zdrhačky z prednášok, podivné rastlinné a biologické monštrá, písomky a známky. „Počkať, monštrá? Veď tie tu predsa nemáme!“ poviete si. No, je to otázka dosť diskutabilná (sám poznám pár takých kreatúr, čo majú pred menom Ing., resp. Doc., resp. Mgr. :-)), ale klasické kreatúry tu skutočne absentujú. To ale nemení nič na tom, že na amerických školách sú tieto entity dosť rozšírené, o čom nás môže presvedčiť dnešné pokračovanie hororu Obscure popisujúce presne to, čo som v úvode načrtol: bujarý život a na jeho pozadí nevýslovnú hrôzu.

Dobre dobre, poďme k veci. Obscure ako herná variácia na filmové “teen“ horory typu Cabin Fever, Pulse, The Curse a pod. priniesla v časoch Condemned, resp. Fatal Frame 3 vcelku svieži pohľad na survival horory a aj keď hráčsku verejnosť svojimi kvalitami veľmi neohúrila, stále sa jednalo o obstojný hororový zážitok, ktorý si žiaden fanúšik žánru nenechal ujsť. Podivné rastlinné monštrá, tiesnivá atmosféra strednej školy či v neposlednom rade osobitná hra s viacerými postavami (trošku ako RE Outbreak – ale skutočne len trošku) si tak vyslúžila pokračovanie, ktoré nadväzuje na svojho predchodcu v čase, kedy sa život na škole pomaly vrátil do normálu a na masaker, ktorý sa tam odohral pred dvoma rokmi, sa láskyplne zabudlo. Nie však na dlho.

Zlo totižto nikdy nespí a zdanlivo vykynožený plevel ani zďaleka nie je tak mŕtvym, ako si väčšina preživších myslela. Pred tým, než táto rastlina opäť rozpúta peklo, vás čaká zaujímavo poňatý úvod predstavujúci akúsi simuláciu študentského života so všetkým, čo k tomu patrí. Počas týchto úvodných minút sa zoznámite s prostredím školy, pokecáte so spolužiakmi, preštudujete rozličné tabule, skrátka, dokonale sa aklimatizujete v danom prostredí. Musím podotknúť, že táto úvodná pasáž vcelku účinne vtiahne hráča do deja a človek si tak pri hraní pripadá ako súčasť kolektívu, ktorý o pár okamihov čelí hrozivému vyvraždeniu. A kde inde sa príbeh prehupne do tej horšej polovičky, než na pravej intrákovskej párty?

Veru tak, ten pravý horor začína požitím zdanlivo neškodnej rastliny dvojicou hlavných postáv, ktorá namiesto blahodárnych a euforických účinkov spôsobí svojim užívateľom halucinácie toho najhrubšieho zrna. Práve v ten moment prichádza na scénu groteskný a značne deformovaný svet, ktorý viac než čokoľvek iné pripomína dark world z klasiky menom Silent Hill. Po pravde, ono by mi to ani veľmi nevadilo, ale všetko má svoje hranice, dokonca aj drzé opisovanie nápadov. Dekadentné a značne morbídne výjavy, ešte podivnejšie monštrá, klasický “SH style“ vizuál. V istom momente som vážne pochyboval, či náhodou nehrám nejakú leaknutú pre-alpha verziu SH5.

Aspoňže sú tieto pasáže (áno, bude ich viac) vcelku obstojne atmosférické a dokážu tak zakryť skutočnosť, že tu niekto podlo kopíroval. Zbytok hry je potom klasická survival hra, kde polovicu času trávite riešením jednoduchých logických problémov a druhú zas rezaním do rozličných a rozlične deformovaných nepriateľov (a že vraj rastlinná strava je najzdravšia – stačí sa pozrieť na mutantov Obscure 2 a hneď vás prejde chuť na zeleninu), aby ste v závere rozlúštili, ako to vlastne s tými jedovatými a mutagénnymi rastlinami je.

Charakteristickým znakom teraz už série Obscure je hra za viaceré postavy predstavujúca základ pre viac či menej obtiažne logické problémy. Každý s hrdinov je totižto do istej miery špecializovaný a zatiaľ čo gymnastka vďaka svojej ohybnosti dokáže zdolať skoro akúkoľvek prekážku, jej zavalitejší a svalovo vyvinutejší kolega pre zmenu pohne aj predmetmi, s ktorými majú ostatné postavy neprekonateľné problémy. Trošku zamrzí fakt, že o špeciálnych schopnostiach jednotlivých hrdinov nie ste nijak informovaný a kým sa tieto odlišnosti naučíte, neraz sa dostanete do slepej uličky, čo znamená nekontrolované a zbesilé klikanie každým na všetko s nádejou, že konečne nájdete TO správne riešenie. Našťastie, akonáhle zmapujete všetky osoby a ich vlastnosti, stane sa riešenie problémov len otázkou krátkych okamihov, čo ale pre zmenu vyvolá negatívnu odozvu v podobe nenápadného, ale o to závažnejšieho úpadku do stereotypu. Zdolať puzzle v miestnosti, posekať pár nepriateľov, ďalší puzzle atď., až kým nedosiahnete samotného finále. Ono, samotná hrateľnosť nie je zlá, ale chýba jej akási šťava, čosi, čo by vás udržalo v strehu po celú dobu hrania.

Interakcia medzi postavami je veľmi jednoduchá a ak sa potrebujete náhle prepnúť na inú postavu (jednotlivé kapitoly absolvujete vo dvojiciach, pričom neskôr si budete aj voliť, s akým párom sa do ďalšieho dobrodružstva vydáte), jednoducho stlačíte R2 a už ste v koži druhého jedinca. Čo stojí za zmienku, je znateľný odklon od pôvodného princípu svetla ako jedinej účinnej zbrane, ktorý bol nahradený klasickými športovými pomôckami (Baseball BatBoy, hokejky a pod), sem tam doplnený aj nejakou to strelnou, resp. elektrickou hračkou. Samotná akcia je potom už len vecou pár dobre načasovaných rán a vďaka auto-locku vám ani občasné problémy s kamerou nebudú robiť sebamenšie problémy.

Azda len podivne obmedzené sejvy vám môžu ako-tak skaziť náladu, keďže sem tam sa nevyhnete početnejším stretom s nepriateľom a v týchto momentoch je vaša smrť a následný reštart aj 10 minút od inkriminovaného miesta poriadne preklínaný. V takýchto bodoch potom s radosťou privítate pomoc vášho kamaráta, ktorý sa môže kedykoľvek pripojiť do hry a naplno tak zužitkovať kvalitný co-op, ktorý je azda najväčšou devízou tohto titulu a rozhodne vám ho odporúčam vyskúšať, pretože inak sa pripravíte o poriadny kus zábavy.

Z technického hľadiska je Obscure 2 na vcelku obstojnej úrovni a rozhodne sa nejedná o škaredé káčatko, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Je síce pravda, že herný engine už má nejaký ten piatok za sebou, ale to nemení nič na tom, že design lokácií či detaily postáv sú vo väčšine prípadov skutočne kvalitné a rozhodne tak obstoja v konkurencii titulov, akými sú napríklad Siren 2 či Hunting Grounds. Výrazne pozitívny dojem kazia len animácie, ktorú sú ale pre zmenu vykúpené výbornou atmosférou, ktorú má rozhodne na starosti vhodne aplikovaná hra svetla a tieňov. Z hľadiska ozvučenia, hra ponúka presne to, čo by ste od teen hororu očakávali – lacný ale nie až tak trápny dabing a podmanivú zvukovo-hudobnú stránku dotvárajúcu pocit stiesnenosti a smrteľného ohrozenia. Rozhodne vám teda odporúčam, aby ste tento americký slasher radšej hrali po tme v hrobovom tichu.

Pred chvíľkou spomínaný americký slasher alebo klasický japonský horor? Jednoduchá vyvražďovačka mladých alebo komplikovaná story so zaujímavým koncom? Aj jedno, aj druhé. Obscure 2 je skrátka krížencom oboch smerov a aj keď sa nejedná o bohvie aký killer titul či hit roku, rozhodne ponúkne cieleným fanúšikom dostatok zábavy na terajšie upršané večery. A o to predsa ide – o zábavu, ktorá nás nielen vydesí, ale aj poučí. V tomto prípade o tom, že konzumovať výlučne zeleninu, nie je práve najrozumnejší nápad.