Diablo, Elder Scrolls, Deus Ex... to všetko sú tituly, u ktorých som dobrovoľne premárnil hodiny a hodiny času. Akčné, real-timové RPGčka s výborným (alebo aspoň zaujímavo podaným) príbehom ma odjakživa bavili, čo ale rozhodne nemôžem povedať o ich ťahových kolegoch, u ktorých, aj keď som sa snažil, som nedokázal vydržať poriadne ani hodinu. Taký Baldurs Gate. Tak strašne som chcel aby ma bavil, až som ho po pár dňoch odinštaloval a redšej sa vrátil k niečomu jednoduchšiemu. Možno je to samotným princípom hry na ťahy, možno komplikovanosťou a zbytočne rozkošatenými možnosťami vývoja postavy, faktom ale je, že také tie klasické RPGčka (až na sériu Final Fantasy :) sa mi nikdy nedostali pod kožu. A predstavte si teraz pojem Dungeons & Dragons. Legendárny súbor pravidiel najznámejšej hry na hrdinov (od toho RPG – role playing game), ktorý obšťastňuje svojich fanúšikov už poriadnu radu rokov, sa prostredníctvom hernej adaptácie dostáva ku mne. K hráčovi, ktorý si na tomto žánri nikdy vážnejšie nezakladal. Je to na prospech, alebo na škodu veci? O tom vás už presvedčí moje putovanie naprieč rozľahlými krajinami v klasickom RPG titule Dungeons & Dragons: Tactics, tentokrát infikujúceho svet handheldov PSP.

Teda, klasickom ani veľmi nie. Prvé, čo vás určite zarazí (ak sa samozrejme rátate medzi D&D fanúšikov) je kompletne nové univerzum. Nie, Forgotten Realms (ten jediný mi je ako tak známy) je pre tento krát od konca sveta uchránený. Druhá vec, ktorá fanúšikov dozaista zaujme, budú najnovšie D&D pravidlá vo verzii 3.5. Úprimne povedané, ani tie najstaršie nepoznám, takže mi táto skutočnosť bola počas hrania ukradnutá. Čo ale rozhodne nerobí žánru hanbu, je klasický príbeh o boji dobra zo zlom, pričom na základe vašich herných výsledkov sa v závere pridáte na jednu, alebo na druhú stranu. Vcelku zaujímavá možnosť, ktorá tak robí príbeh ešte zaujímavejším, pričom fanúšikovia si dozaista zopakujú hru len kvôli tomu, aby videli sled udalostí, ktoré im ako dobrým/zlým hrdinom unikli.

Ako v každom klasickom hard core RPG, aj v prípade D&D Tactics začína vaša púť vytvorením si (až šestice) postáv, s ktorými následnú kampaň absolvujete. Bojovník, klerik, mág, barbar či po novom aj duo psionickov, tým všetkým si môžete zaplniť vašu družinu a verte mi, že ak máte v pláne zdarne dokončiť hru, strávite v menu tvorby charakterov poriadne veľa času. Tu sa na scéne prvý krát vážnejšie prejavila moja celková neznalosť D&D pravidiel, vďaka ktorej som mal v tých vlastnostiach, schopnostiach, pozitívnych a negatívnych vplyvoch či iných aspektoch jednotlivých classov poriadny guláš a kým som si vytvoril čo i len jednu postavu, batéria na PSP už hlásila stav núdze. Našťastie, pre takých ako som ja má hra pripravená aspoň kusé informácie o tom, čo ktorá vlastnosť resp. skill znamená, takže s dostatkom času a trpezlivosti som sa konečne ocitol v hernom svete. A tu prišla ďalšia novinka na poli herných D&D spracovaní – žiaden voľný svet ako v prípade Baldurs Gate; tu je herná plocha reprezentovaná veľkou mapou, na ktorej si vyberáte level (tu nazvaný adventure), do ktorého vašich zverencov vyšlete. Okrem dobrodružných zón sú na mapke prítomné aj rôzne osady, dediny a mestá, v ktorých môžete veselo obchodovať, oživovať padlých bojovníkov, levelovať postavy či robiť ďalšie klasické RPG činnosti, na ktoré ste u hier tohto typu tak zvyknutý. Zarazí len skutočnosť, že nie všetky takéto lokácie ponúkajú rovnaké služby a často sa vám stane, že kvôli mŕtvemu warrovi budete musieť cestovať do inej zóny, pretože v tej súčasnej ho nieje kde oživiť.

Samotné dobrodružstvo sa nesie v duchu D&D pravidiel a tak sa pripravte na nespočet hrobiek, jaskýň, lesov, hradov či iných známych lokácií, ktoré budete musieť od ich obyvateľov dôkladne vyčistiť. Goblini, vlci, elfovia, zombovia, draci (veru tak, draci.. veď prečo asi), to všetko okúsi hnev vašej družiny a rozhodne to bude hnev bolestivý. Samozrejme ale len v prípade, ak zdarne prekonáte súbojový systém, ktorý je pre ne-fanúšikov D&D doslova mučením. Každá bitka sa totižto odohráva na ťahy, pričom postavy sa pohybujú po štvorcovej sieti, podobne ako figúrky na šachovnici. Zatiaľ teda nič nepochopiteľné. Tie pravé muky prídu až v prípade, keď sa na ťahu vy. Rozhodnete sa, že bojovníkom zaútočíte na zomba, pričom použijete váš hutný meč. Ale ejha, postava sa akosi z milimetrovej vzdialenosti netrafí a vy len čumíte, ako je to možné. To ale nieje všetko, v následnom kole útočí váš lukostrelec a aj keď je od nepriateľa vzdialený len o 2 políčka, mína. Pomyslíte si... tam hore musí byť niekto, kto tieto akcie riadi pomocou kociek. A veru je to tak. Všetky vaše útočné a obranné vlastnosti sa do vášho útoku započítavajú, rovnako ako aj ďalšia plejáda faktorov, takže ak ste náhodou zvolili zlé schopnosti a vybavenie, môže sa stať, že vás bojovník bude v boji telo na telo totálne k ničomu. Jednoducho vám pri imaginárnom hode kockami vyjde vždy horší súčet než má protivník a vy tak ťaháte za kratší koniec. Našťastie, aj na takto zložitý systém sa dá časom zvyknúť, chce to ale chuť a odhodlanie prekonať úvodné galeje, čo nieje vôbec ľahké.

V súvislosti so súbojovým systémom musím spomenúť interface, cez ktorý jednotlivé akcie prevádzate. Ten má totižto podobu obyčajných menu položiek zaplavených tonami a tonami textu, cez ktorý sa budete musieť pri KAŹDEJ aktivite chtiac nechtiac preklikať. Keď si uvážite fakt, že pri zbieraní predmetov nevidíte, ako tieto objekty ovplyvnia celkové zaťaženie postavy (zaťaženie spomaľuje pohyb a má ďalšie negatívne účinky na charakter) a kvôli tomu aby ste to zistili sa musíte po ich zbere preklikať pomaly cez tucet menu položiek, je to skutočne na zaplakanie. Ďalší príklad: chcete v boji použiť niektorú z vlastnosti ale namiesto toho, aby ste to spravili nejakým jednoduchším spôsobom musíte zdĺhavo prekonať riadky a riadky textu, až kým naďabíte na požadovaný efekt a víťazoslávne ho odklepnete. Možno z hľadiska D&D fans prijateľné riešenie, ale z toho môjho zúfalo nezábavné, nútiace moju maličkosť k opakovaným prestávkam z dôvodu neustáleho úpadku do spánku. Druhým vážnejším nedostatkom je potom nemožnosť vracať sa späť do už zdolaných levelov. Keďže hmotnostné obmedzenie vašich zverencov vám znemožní zobrať všetky nájdené predmety, nemožnosťou opätovne navštíviť tú ktorú lokáciu ste tak ochudobnený o možno kvalitné kúsky brnenia či výzbroje, ktoré vám neskôr môžu poriadne chýbať.

Z technického hľadiska si Dungeons & Dragons: Tactics držia solídnu úroveň a rozhodne sa nejedná o škaredú kachnu, ako sa sprvu môže z obrázkov zdať. Najväčší podiel na vizuálnej príťažlivosti majú bezosporu rozmanité a kvalitne nadesignované prostredia, ktoré udržujú aj toho najväčšieho spáča v sústavnom strehu a dokonale tak výbornú dotvárajú dobovú atmosféru. Horšie na tom sú ale modely postáv a animácie, na ktoré už pravdepodobne neostal čas a tak sa vám neraz stane, že v tom chuchvalci postáv nebudete vedieť, kto je kto a čo je čo. Je to zombie, alebo môj bojovník? Drak, alebo elf? Holt, podobné otázky si dozaista počas hrania položíte aj vy a nebude na nich ľahká odpoveď. Za zmienku potom ešte stojí aj audio stránka titulu, ktorá neponúka zhola nič výnimočne a keď už teda nič, aspoň solídne dotvára spomínanú atmosféru.

Možno som predchádzajúce riadky pojal až moc kriticky. V skutočnosti je totižto Dungeons & Dragons: Tactics vskutku hrateľným titulom a len moja neznalosť D&D sveta mi zabránila v tom, aby som si svet drakov naplno vychutnal. To ale neznamená, že podobne dojmy budete mať aj vy. V skutočnosti sa totižto jedná o kvalitný herný zážitok a fanúšikovia žánru by si ho nemali nechať ujsť. Ostatný, podobne neznalý pravidiel ako ja, by ale mali nad kúpou pre istotu pouvažovať.