F.E.A.R.: FILES |
F.E.A.R.: FILES |
V časoch, kedy na tróne FPS kráľa spokojne sedel hororový titul z dielne Monolith F.E.A.R., boli výpočtové schopnosti môjho personálneho počítača natoľko slabé, že ma uvedený hit chtiac nechtiac musel nechať chladným. Prišlo ale obdobie obrodenia a moje domáce železo natoľko zosilnelo, že ani taký FEAR mu nemohol vážnejšie prevetrať vnútornosti. Nanešťastie, v tom čase už bol inak kvalitný titul autorov AvP-čka len kdesi v úzadí pozornosti a tak som na neho v záplave stoviek nových hier pomaly zabudol. Dokonca ani dvojica datadiskov ma nejak vážnejšie neprinútila k tomu, aby som si tento poctivý kúsok histórie zahral, čo už samo o sebe o niečom svedčí.
Našťastie, dojná krava menom FEAR ešte ani zďaleka zo seba nevyžmýkala posledné kvapky mlieka a tak sa nemožno čudovať, že Sierra sa pomaly upadajúcu vlnu záujmu rozhodla nakoniec zužitkovať aj na poli next-gen konzol, kde v podobe masívneho packu F.E.A.R.: Files nepriamo zakonkurovala výrazne atraktívnejšej oranžovej krabici z dielne Valve. Oba datadisky Extraction Point a Perseus Mandate tak navonok sľubovali minimálne rovnakú porciu zábavy, ako spomínaný konkurenčný mega pack. Po absolvovaní napínavých prestreliek a desivých paranormálnych javov musím ale povedať, že aj napriek nesporným kvalitám tejto značky, zub času ju už nekompromisne ohlodal. Prečo? (Lebo medveď).
Nedávno som spravil jednu hlúposť, rozohral som Orange Box pekne odzadu, teda od 2. epizódy som sa prepracoval k prvej a následne aj k samotnému originálu. Výsledok si asi viete predstaviť. Guláš v príbehu tak obrovský, že ani G-Man by ho nedokázal obkecať. Z toho dôvodu som preto v prípade FEARu išiel pekne postupne, ako sa na správne hráčske maniere patrí. A výsledok? Opäť guláš bez akýchkoľvek náznakov zrozumiteľnosti. V tomto prípade som v tom ale nevinne. Samotná príbehová línia datadiskov (podobne ako u originálu) je totižto tak „zrozumiteľne“ podaná, že ju nepochopia len ľudia s IQ menším než 150.
|
Robo(t) vás nemá veľmi v láske. |
|
Giant laser ako z Austina Powersa |
|
Pri takejto mele vam ani bullet-proof vesta nepomôže. |
Žiaľ, ja sa medzi takúto smotánku radím a preto mi množstvo otázok a pochybností v súvislosti s dejom ostalo visieť vo vzduchoprázdne, bez nádeje na ich objasnenie či zodpovedanie. Čo som ale dokázal ešte podchytiť, je akási zámerná podobnosť s filmami Grudge a Ring, pretože výzor tajomnej Almy a celkový look hororových situácií k tomu jasne ukazujú. Treba síce povedať, že v súčasnosti už detičky s vyplašenými prípadne zjazvenými tvárami neletia, ale proti gustu žiaden dišputát. A čím to všetko vlastne začalo? Samozrejme experimentovaním toho najhrubšieho zrna, ktoré sa klasicky vymklo spod kontroly a tak bola do akcie nasadená jednotka FEAR, aby sa s tými vyšinutými klonmi raz a navždy vysporiadala. Klonmi?
Áno, a nie hocijakými! Super inteligentnými a vytrénovanými klonmi, ktorých nezastaví ani mnohopočetná presila droidov na čele s generálom Grivousom. Potom ale nabehnú statní chlapíci so sveteľnými šabľami a z klonov urobia sekanú. A potom sa narodí Leia a Luke... no, nechal som sa uniesť. Faktom ale je, že klony si v tejto sérii rovnako ako v Star Wars do sýtosti užijete a rozhodne to nebudú zážitky do detského leporela. K tomu sa navyše pridá spomínané záhadné dievčatko a o veselé chvíľky mate bohato postarané. Vskutku originálna story, teda aspoň na pomery FPS, len by ju chcelo aj trošku kompaktnejšie prerozprávať.
Na príbeh originálu potom nadväzujú aj jeho datadisky, kde Extraction Point nevnáša do toho pôvodného ani štipku prehľadnosti a tam kde originál aspoň občas exceloval, tam EP len stroho zahlási jednoduchú úlohu typu "Zabi a preži" a tým to zhasne. Perseus Mandate pre zmenu vykladá to isté, len z iného pohľadu, pričom ani tak, ani onak vám nedá na známosť, čo, kde a prečo sa vlastne “TO“ odohralo. Len zmes dialógov a flashbackov ako tak poukáže na svetlejšie stránky story, ktorá mohla byť kľudne hlavným lákadlom tohto packu. Takto sa ale jedná len o zlepenú zmes viac či menej zmysel dávajúcich útržkov, ktoré hre viac škodia, než prospievajú.
Samotná atmosféra ale v porovnaní s príbehom nie je vôbec zlá. Dokonca som sa v istých pasážach pristihol, ako zámerne stišujem hlasitosť reprákov len kvôli tomu, aby ma tie desivé zvuky a výjavy nevystrašili natoľko, žeby som si nebodaj aj cvrkol do gatí. Veru tak, tiesnivá a nervy drásajúca atmosféra celého balíka je jedným z pádnych argumentov a ak už nie kvôli ostatných aspektom, tak kvôli výbornej atmoške sa FEAR: Files rozhodne oplatí zahrať. Opustené, stiesnené priestory, slabé, prípadne žiadne osvetlenie, sem tam nejaké to zohavené torzo či krvavý kúpeľ, skrátka, horor ako vyšitý. Ak sa potom do toho navyše vkradnú aj spomínané flashbacky a vízie, tie pampersky začnú predsalen vyzerať zaujímavo. Je jasné, že sa celkový tajomný feeling autorom zákonite nedarí držať po celú dobu hrania, ale v sumáre vám aj tie hluché miesta naženú viac strachu, než taký I am Legend.
V čom ale autori rozhodne pribrzdili (teda, skôr to urobil za nich zub času), je výsledná hrateľnosť a celková zábava, ktorú si môžete na potulkách naprieč temnými lokáciami užiť. Tá už totižto až tak veľký úsmev nevyvoláva a pokiaľ ste zhýčkaný titulmi ako Bioshock či COD 4, rozhodne si pri hraní FEAR: Files veľa zábavy neužijete. Problém nie je ani tak v nepriateľoch či herných mechanizmoch, ale skôr v samotnom dizajne lokácií, ktorý postráda akúkoľvek nápaditosť či rozmanitosť. Skrátka, idete z jednej kockatej a zúfalo neatraktívnej miestnosti do druhej, medzi tým sa prebehnete tetrisovo hranatou chodbou a svoju k smrti nudnú púť zakončite kdesi v stokách, po okraj naplnených výkalmi toho najodpornejšieho zápachu. Faktom je, že na bohaté a patrične rôznorodé prostredie vo FEAR: Files skrátka nenaďabíte. Z tohto hľadiska tak musím pôvodnú hru hodnotiť ako zďaleka najvydarenejšiu, keďže oba datadisky len recyklujú 100 krát videné.
Našťastie, prostredie je jedna vec, to, čo sa v ňom odohráva, vec druhá. A v tej majú oba datadisky rozhodne čo ponúknuť. Okrem špičkovo spracovaných zbraní a efektov totižto ponúkajú aj nemenej kvalitnú AI, vďaka ktorej sa klony chovajú až prekvapivo rozumne a ani na moment vás nepostavia do pozície neohrozeného superhrdinu. Do tej sa ale môžete dostať vďaka výborne spracovanému bullet-timu, ktorý síce netrvá večne, ale po dobu aktivácie vám poskytne dostatok času na to, aby ste sa s dotierajúcimi protivníkmi pohodlne vysporiadali. A navyše ako bonus k tomu dostanete aj môj obľúbených efekt tlakovej vlny, ktorý v spomalenom režime iste poteší nejedného trikofila. Samotná akcia má tak vcelku slušný spád a vďaka vyššie spomínaným kvalitám vás ani jedna prestrelka neprivedie na pokraj nudy. Teda, možno aj áno, ale to by ste sa museli odhodlať prejsť FEAR: Files na jeden záťah, čo je s prihliadnutím na relatívne nadštandardnú hraciu dobu (12 hodín) viac než nereálne. Ale ktovie, možno sa vo vás mýlim.
|
Takýto pohľad mávam po dlhých nočných akciách... v puboch samozrejme. |
|
Z obrázku sa môže zdať, že na vás strieľajú vodnými pištoľkami. Zdanie však klame. |
|
Tá grafika vo mne skutočne vzbudzuje S.T.R.A.C.H. |
Kedysi pekárov cisár, teraz cisárov pekár. Asi tak by sa dala charakterizovať podarená rodinka datadiskov k FEAR-u, kedysi jasnému favoritovi na poli FPS žánru. Vo vnútri stále uchádzajúca hrateľnosť, ktorá je ale nekompromisne zohavená zúfalo neatraktívnym dizajnom prostredí či zastaralým technickým spracovaním. Možno tak pre pamätníkov, ale pre novodobých macho hráčov je investícia do tohto balíka už skrátka bezpredmetná. Avšak pokiaľ sa radíte medzi ignorantov ako ja a táto perla hernej histórie vás akosi obišla, možno by ste to s FEAR: Files predsalen mohli skúsiť. Aspoň akú takú zábavu už totižto máte zaručenú.
|
Niekto sa tu asi dosť pekne porezal, a ten druhý sa len prizerá. |
|
Blesková puška je tak rýchla, ako blesk. Ehm. |
|
Krvavá omietka, asi to je teraz móda. Či nie? |
RECENZIE HRÁČOV |
|
PC
Xbox 360 Vývoj: CD Projekt Štýl: Akcia | |
|
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
| |
