Hard to be a God sa už od počiatku vývoja teší záujmu hernej komunity, pretože je vytvorená na motívy úspešnej knižnej predlohy bratov Strugatských. Vydarený námet však nemusí znamenať kvalitnú hru. To sa potvrdilo už neraz a obzvlášť u titulov z Ruska a krajín bývalého Sovietskeho zväzu, medzi ktoré patrí aj tento prírastok do rodiny RPG. Na druhej strane, aj v týchto končinách sa občas urodia pozoruhodné hry. Patrí k nim aj Hard to be a God?

Váš hrdina, s ktorým bez okolkov a zdĺhavého úvodu vhupnete priamo do hry, je agentom Impéria a je vyslaný s tajným poslaním do kráľovstva Arkanar. Ako neskôr zistíte, poslanie nie je zas až také tajné a už vôbec nie jednoduché. Navyše váš hrdina začne mať pochybnosti o jeho správnosti, pretože je vystavený vplyvu mnohých spolkov aj indivíduí rôzneho druhu a postavenia a každý sa ho pokúša presvedčiť o svojej pravde. Niektorí slovom, iní mečom, v každom prípade budete konfrontovaní nevraživými mníchmi, bandami zlodejov, miestnou domobranou, nafúkanými šľachticmi a neskôr aj podivnými osobami, o ktorých sa šíria reči, že sú Bohovia, alebo aspoň vyslanci bohov. Ocitnete sa priamo uprostred rozličných sporov o moc, pravdu, česť a slobodu, vďaka ktorým strávite pri hre dlhý, naozaj dlhý čas. Čo je v prípade RPG rozhodne plus.

V úvodnej lokalite sa zahrejete plnením banálnych úloh, ktoré majú preveriť vaše schopnosti a pomôžu vám zorientovať sa v hre. Zoznámite sa s ovládaním, inventárom a systémom boja, ktorý si užijete aj na koni. Na štvornohého priateľa si však veľmi nezvykajte, máte ho totiž len dočasne a kone v Arcanare sú pekelne drahé, takže si zas tak skoro nezajazdíte. Po vysporiadaní sa s hrdlorezmi v okolí pevnosti sa už potom presuniete na pobrežie Arkanaru, kde začína to pravé dobrodružstvo. Príbeh sa rozvíja a zauzľuje a úlohy začínajú byť zaujímavejšie a pestrejšie, presne tak, ako to má byť. Nápady sú vskutku dobré, bohužiaľ, s ich realizáciou je to už nepomerne horšie. Podobne ako s aplikáciou deja do hry.

Množstvo hlavných a prijateľný počet vedľajších zadaní bude od vás vyžadovať napríklad hľadanie stratených detí v lesíku, ktoré privediete uplakanej matke. Budete riešiť kauzu otrávené víno, pretože kým sa neukončí agresívny spor obchodníkov, stráže vás nepustia do mesta. Čaká na vás hneď niekoľko útekov z väzenia, lov na diviaky v spoločnosti nadutého aristokrata, cesta spirituálnym lesom, kde sa pokonáte s dušami zosnulých, či prevedenie vodcu zlodejov pomedzi nemilosrdné stráže. Lenže všetko je príliš priamočiare a nech sa snažíte akokoľvek, nijako zásadne neovplyvníte priebeh úloh, ktoré navyše neraz nie sú ani technicky dobre zvládnuté. To znamená, že obvykle nejestvuje viacero ciest, ako dospieť k úspešnému riešeniu, len jediná, hoci niekedy sa tvorcovia dosť nešikovne snažia dialógmi presvedčiť, že máte na výber.

Je napríklad úplne jedno, či sa bande mníchov na pobreží pokorne vzdáte, alebo vykríknete, že sa nepoddáte. V oboch prípadoch sa okamžite ocitnete v ich kruhu a odvedú vás do väzby a to bez boja. Ďalším príkladom je kauza s vínom. Ilúzia vyšetrovania prípadu spočíva v tom, že sa v presne stanovenom poradí rozprávate s rôznymi postavami a nech v dialógoch použijete hocičo, rozhovor skončí s rovnakým výsledkom a ste odoslaní k ďalšiemu waypointu. Nepotrebujete teda žiadnu zručnosť, aby ste vymámili potrebnú informáciu, všetci vám všetko naservírujú ako na podnose a tak len prostoducho postupujete z bodu A do bodu B a odtiaľ do bodu C atď. až kým neprídete k záverečnej postave, kde misiu zavŕšite nevyrovnaným súbojom v prospech darebáka. O bojoch ale až trochu neskôr. Takto lineárne je stavaný celý príbeh. Je pravda, že niekedy máte v hlavnom príbehu na výber viacero miest, kam sa môžete vybrať, lenže rýchlo zistíte, že sú vzájomne prepojené, musíte ich absolvovať všetky, hoci v ľubovoľnom poradí a opäť sa zlúčia v spoločnom bode. O nelineárnom deji tak nemôže byť reč.

Z uvedeného ste možno už vydedukovali medzery v rozhovoroch. Treba povedať, že dialógy sú kvetnaté a zaujímavé, teda ak si chcete prečítať celú knihu bratov Strugatských. Rozhovory totiž obsahujú kvantum textu, no treba povedať, že pre potreby hry je ho zbytočne veľa. Navyše veľmi často máte na výber len jedinú odpoveď a keď nie, tak až na zriedkavé výnimky, je výsledný efekt rovnaký, bez ohľadu na vašu voľbu. Pokojne by stačilo, keby vám NPC postava pri oslovení vysypala všetok text naraz a nezdržovali ste sa zdĺhavým odklikávaním nepodstatných odkazov a kvázi volieb. Hlavne keď máte len jedinú možnosť odpovede, ako pri rozťahaných rozhovoroch s vaším druhým ja, ktoré budete absolvovať v pravidelných intervaloch. Skrátka úlohy ani dialógy nie sú dotiahnuté do uspokojivej formy, hoci podklady sú zaujímavé. Tým však výpočet kazov nekončí.

Dobre nedopadli ani boje, hoci opäť, ich základ je výborný, ale konečná forma odpudivá. Bojové pohyby hrdinu koordinujete myšou. Ľavé tlačítko je na základné útoky, pravé a stredné na kombo a špeciálne útoky, závislé od triedy zbraní a ich vyspelosti. Bránite sa klávesou SPACE. Fajn, to neznie zle, ale načo preboha je tam ďalšia klávesa na tasenie zbrane? Osobne mi pripadalo ako úder pod pás, no nie nepriateľom, ale hráčovi. Problém je v tom, že tasenie zbrane ďalšou klávesou zdržuje a dáva priestor protivníkom, aby vás ľahko zasiahli. V otvorenej krajine, kde sa priamo môžete pohybovať s vytasenou zbraňou, to až tak nevadí. Lenže často na vás zaútočí postava, s ktorou ste viedli dialóg. A keďže pri začatí rozhovoru sa zbraň automaticky deaktivuje, no po jeho skončení a pri označení nepriateľa sa už sama neaktivuje, kým sa spamätáte, dostanete dva tri údery do hlavy. Aby ste vykryli úder, musíte totiž jednou klávesou vytasiť zbraň a druhou zahájite obranu a to trvá niekoľko, v boji veľmi dlhých a niekedy osudových, sekúnd. A pretože takéto postavy sú zvyčajne dôležití súperi v príbehu, majú aj poriadnu ranu, takže niekoľko zásahov s vami môže veľmi rýchlo skoncovať.

Sťažujúcim elementom pri boji je aj stamina, potrebná na vyvolanie útoku alebo obranu. Rýchlo sa míňa a kým sa nadýchnete a doplní sa, ste bezbranní a neschopní čohokoľvek. Ani boj na koni nie je pôžitkom. Súpera zo sedla veľmi ťažko zasiahnete, takže jediným plusom je, že život najprv ubúda vášmu zvieraťu a až keď je KO, tak vám. O niečo znesiteľnejším robí boje používanie podporných prostriedkov. Keď otvoríte inventár, hra sa zastaví, ale vy môžete v pokoji konzumovať zeleninu a odvary na doplnenie zdravia a staminy. Potom pokračujete v boji. Lenže opäť zádrheľ. Okrem príležitostných nálezov v telách padlých, či záhradke (prípadne za odmenu za splnenú úlohu) je jediným spôsobom, ako získať liečivá, kúpiť ich za extrémne sumy u obchodníkov. V praxi to znamená, že liečiva budete mať zúfalo málo a keďže je to jediný efektívny spôsob dopĺňania bodov života, poriadne vám to skomplikuje postup.

Rozhodne sa ešte treba pristaviť pri počítačovej inteligencii. Úprimne povedané, je dosť slabá. NPC sa nevyznačujú žiadnymi emóciami, pokiaľ im to neprikazuje dialóg a pokojne môžete vyrabovať truhlice v ich domoch a nič sa nestane. K rozporuplným momentom patria potýčky znepriatelených strán. Dajú sa však vhodne využiť vo váš prospech, dokonca vám to pomôže ľahko zdolať kľúčových nepriateľov a to bez zranení. Totiž keď prechádzate zónou, všetci nepriatelia a divé zvery z lesa, sú vám v pätách. Stačí ich priviesť k strážam alebo iným neutrálnym či spriateleným NPC a začnú sa mlátiť medzi sebou. Prípadne vy zaujmete obranný postoj a počkáte, kým sa nerozhodne o víťazovi, ktorým sú väčšinou „tí správni“. A potom môžete vyzbierať predmety z pozostatkov a ukladať ich do inventára. Inak nepriatelia sú zväčša označovaní dosť podivne. Slabším jedinci majú pri pomenovaní uvedený level 1, silnejší level 2 a to aj v pokročilých zónach, kde to už určite neplatí. Ťažko potom viete odhadnúť, či ich máte šancu zdolať, alebo vám dajú nakladačku.

Načali sme inventár, takže si dopovieme, čo tam nájdete. Úložný priestor je rozdelený na niekoľko sekcií, kde sa uskladňuje výstroj, jedlo a odvary, dokumenty, kľúče a doplnkové predmety a nie je limitovaný váhou ani kapacitou. Uvidíte tu aj maketu hrdinu, kde umiestňujete jednotlivé kusy odevu a zbrane, ktoré potom používa. Výstroj sa dá zlepšiť pomocou setov náradí a prípravkov. Väčšina výstroje je podmienená určitou úrovňou hrdinu a nájdete tu aj špeciálne kúsky. Sú určené na maskovanie, respektíve slúžia ako krytie hrdinu. Keď si oblečiete niekoľko kusov odevov rovnakej triedy, pretransformujete sa do postavy zlodeja, šľachtica, vojaka, alebo inej úlohy. Toto vám uľahčí dostať sa na vybrané miesta bez toho, aby ste vyvolali potýčku. Vyhnete sa tak boju a niektoré NPC postavy by s vami inak vôbec nekomunikovali. Takže napríklad, ak hľadáte špióna v štvrti bedárov, je dobré maskovať sa ako zlodej, inak vám pôjdu po krku všetci hrdlorezi. Celkom zaujímavý nápad, ktorý takmer dokonale nahrádza diplomaciu.

Diplomacia je jednou z primárnych vlastností hrdinu a v hre má skutočne zanedbateľný vplyv a neoplatí sa do nej investovať. Možno má význam jedine v súvislosti s cenami u obchodníkov, ale ja osobne som to nepostrehol. Popritom vylepšujete počet životov a staminy, ako aj efekt liečiv či efektívnosť streľby. Na to potrebujete body získané pri navýšení úrovne hrdinu. Okrem toho dostávate aj ďalšie body, čo zvyšujú zručnosť s jednotlivými triedami výzbroje. Pritom sa vám priebežne sprístupnia aj špeciálne útoky s vybranou zbraňou. Dlho budú sortiment výzbroje tvoriť meče, palcáty, štíty, luky a bojové palice, ale neskôr sa dostanete aj k celkom inému sortimentu zbraní. Snáď neodhalím nič prekvapivé, keď prezradím, že neskôr budete mať prístup k moderným technológiám a výzbroji. To všetko získate od civilizácie z hviezd, od ľudí zo Zeme, ktorí sem prišli ako pozorovatelia, ale úmysel nezasahovať do behu miestneho sveta im tak celkom nevyšiel... Viac nepoviem, zahrajte si hru, alebo prečítajte knihu a dozviete sa viac. V prípade RPG však neviem, či budete mať dostatok trpezlivosti. Potrvá totiž hodnú chvíľu, kým sa z tradičnej fantasy, či historickej formy, hra premení do sci- fi podoby a obávam sa, že mnohých hráčov dovtedy produkt odradí svojimi nedostatkami.

Menu hrdinu potom ešte dopĺňa diár so zápismi úloh a vcelku prehľadná minimapa a mapy každej lokality, kde sú vhodne vyznačené dôležité miesta. Niekedy sa pozriete aj na veľkú mapu Arcanie, kde sa rýchlejšie presuniete do iného mesta. Lokalít v hre je naozaj veľa, aj keď sú delené na malé zóny, medzi ktorými sa zvyčajne presúvate označením navigačnej tabule na okraji sektoru.  

Dizajn zón je slušný, tvorcovia si dali záležať na modeloch bujnej vegetácie, obydliach a ich vnútorného vybavenia. Zamrzí zlá priechodnosť pomimo ciest. Je možné skrátiť si cestu napríklad prechodom cez les, ale len niekedy, aj to je to neraz komplikované, lebo narazíte na mnoho neschodných úsekov. Pohyb a odevy postáv sú tiež náležité, aj keď namiesto smrkania nosa, keď hrdina postáva, sa tvorcovia mohli zamerať na dôležitejšie prvky hry. Napríklad občas sa stane, že sa hrdinovi nezobrazí odev, čo má na sebe, horšie bolo keď sa mi z ničoho nič stratili predmety z inventára, alebo som neobdržal dôležitý predmet, ktorý mi dala NPC postava. Už pre takého kritické chyby odporúčam hru často ukladať. Po nahraní pozície sa totiž zvyknú vady vyladiť. Grafika, ako taká, je pomerne dobrá. Určite nie najmodernejšia, ale znesiteľná  a jej súčasťou je aj priblíženie terénu a pekne vyzerá vodná hladina. Zvuky sú prijateľné, rozhovory niekedy nahovorené, hudba nič moc.

Ak ste pozorne čítali, iste ste si všimli, že prakticky ku každej súčasti hry som mal aj negatívnu poznámku, hoci niektoré nápady som ocenil. Nie je to zaujatosť, alebo niečo podobné, napokon, všetko som zdôvodnil. Problém je v tom, že sa aj v prípade tohto produktu potvrdila neblaho preslávená fušerská práca ruských tvorcov. Produkt je skrátka po každej stránke nedoladený, či už berieme do úvahy dialógy, boj, úlohy alebo iné prvky hry. A to som ešte nespomenul veľmi zdĺhavé nahrávanie zón a nepochopiteľne pomalé otvorenie inventáru pri skúmaní objektov.

RPG Hard to be a God je zaujímavý pokus, ktorý však doplatil na neprecíznosť svojich tvorcov. Hoci v úzadí titulu cítiť silný príbeh, ani skvelý námet z pera bratov Strugatských nezakryje očividné nedostatky danej hry. Ťažko byť Bohom sa ťažko hrá, pretože tvorcovia po celý čas hádžu hráčom polená pod nohy a tak na rozdiel od skvelej literárnej predlohy, RPG nepresiahne prah béčkových titulov.