Séria SWAT už dnes patrí k overeným značkám, pri ktorých kúpe určite nebudete ľutovať investovaných peňazí. No nebolo to vždy tak. Zo začiatku to boli najmä problémy so sebaurčením. Prvý diel bol otrasným interaktívnym filmom, diel druhý zas priemernou taktickou akciou videnou zhora, ten tretí bol zase vydarenou taktickou FPS v štýle vtedajšieho hitu Rainbow Six. Práve táto časť znamenala zlom v celej sérii. Autori konečne zistili, čo vlastne chcú, hra mala skvelú hrateľnosť, perfektnú technickú stránku, jedinou chybou bola absencia multiplayera. Stačí len spomenúť vynikajúce predaje až dodnes v niekoľkých nových vydaniach (naposledy Elite Edition z minulého roka).

Niet sa čomu čudovať, že ďalšie pokračovanie (SWAT 4) už malo pevne zakotvené základy v predchádzajúcej hre. Rovnako vynikajúca taktická akcia, ktorá taktiež zbierala vysoké hodnotenia a k nej sa neskôr pridal vydarený datadisk (The Stetchkov Syndicate). Autori sa v zatiaľ poslednom pokračovaní rozhodli trochu zaexperimentovať a vyskočiť zo stojatých vôd overeného konceptu. No vlastne až taký odskok to nebude, keďže už vyššie spomínaný druhý diel bol niečo podobného. SWAT: Target Libery je taktická akcia, ale úplne iného razenia.

V hre preberiete Kurta Wolfeho, veliteľa jednotky zásahového komanda SWAT a nastupujete na ďalšiu rutinnú akciu do prestrelky v metre niekde v Manhattane. Ona prestrelka nakoniec prerastie až do vojny dvoch znepriatelených ázijských gangov a ako postupom hry rozuzľujete príbeh, tak sa začína pouličná potýčka meniť na hroziacu vojnu USA so Severnou Kóreou dokonca za použitia jadrových zbraní priamo uprostred New Yorku! Alebo žeby nie? Nechajte prekvapiť, príbeh (aj keď je plný klišé) je podaný výborne, je kvalitne odprezentovaný a na jeho pochopenie nemusíte každého rukojemníka pracne vypočúvať, tzn. že môžete hrať aj Rambo štýlom.

Ako veliteľ dostávate pod kontrolu dva jednočlenné tímy, ktorých zloženie si spolu s vybavením vyberáte hneď na začiatku každej úrovne. Dostávate sa teda do akcie, no má to jeden háčik. Hráte za tých „dobrých“, čiže od začiatku by ste mali dbať na to, aby ste sa nekúpali v krvi. Chodíte po úrovniach, vždy najskôr varujete, až potom vystrelíte zo zbrane s gumenými projektilmi a až naozaj v krajných prípadoch to skúsite klasickou zbraňou. Mŕtvolka navyše zmarí šance dosiahnuť plný bodový zisk za úroveň a to predsa správny hráč nemôže v žiadnom prípade dopustiť!

Dôležitú úlohu hrá taktika nielen počas aktívneho hrania, ale aj pred začiatkom každej úrovne. Každá zbraň je iná a to isté platí aj o vybavení, no hlavne o členoch tímu. Tých si môžete pred úrovňami ľubovoľne vyberať podľa toho, ktorý sa vám bude podľa vášho uváženia v danej misii najviac hodiť. Niekedy využijete schopnosť skvelého strelca, inokedy zas človeka, ktorý z ľudí vytiahne aj to, čo nevedia a podobne. Vlastnosti ľudí ale ani vybavenia nie sú staticky dané a po úspešných misiách sa upgradujú. Vy tak postupom času získate schopnosť oživovať mŕtvych členov tímu, strelec bude dávať väčšie percento headshotov, vesta toho viac znesie, zväčší sa zásobník atď. Dalo by sa hovoriť aj o „light“ RPG prvkoch.

V hre sa nachádza celkovo dvanásť úrovní rozmiestnených po rôznych lokáciách v New Yorku, prípadne New Jersey. Až na dve, ktoré sú si dosť podobné tým, že ide o kancelárske priestory, sú všetky unikátne a čo sa týka ich prevedenia, tak v žiadnom prípade nehrozí stereotyp. Mojou srdcovkou bola v tomto smere opustená nemocnica, naozaj kvalitne spracovaná úroveň. Nielen prostredie, v ktorom sa nachádzajú, ale aj úrovne samotné sú spracované nadmieru kvalitne. Hlavným dôvodom mojej chvály je neskutočné množstvo detailov v každej jednej, ktoré sú síce nepodstatné, ale spestrujú zážitok z hrania hry a aspoň sa nepohybujete po holých priestoroch.

Rovnako ako prostredie, tak aj náplň úrovní je rôznorodá, aj keď v podstate ide stále o to isté. Vždy musíte niekoho zatknúť (až na jednu výnimku, kedy je vašim cieľom priamo zabiť), niečo nájsť, niekoho oslobodiť, alebo eskortovať. Rozdiely sú v drobnostiach, napríklad nájdenú krabicu s rádioaktívnym materiálom nestačí len nájsť, ale musíte pohľadať aj technika, ktorý s ňou môže pracovať a hlavne rýchlo.

Neoddeliteľnou súčasťou hry je aj multiplayer. Ten si užijú maximálne štyria hráči v troch herných módoch. Nejde o žiadnu extratriedu a aspoň pár kooperatívnych úrovní by bolo určite lepších, no dokáže na pár chvíľ pobaviť. V prvom móde s názvom Football musíte eskortovať osobu na určené miesto a kto ako prvý splní limit, vyhráva. Great Escape dosť liezol na nervy: úlohou policajta je osobu eskortovať, teroristi mu v tom majú zabrániť. Obľúbil som si Rodeo Round-Up. To je vážne divočina. Každý hráč ma vlastnú mapu (ale všetci rovnakú) a ide o to, kto zabije najviac teroristov.

Grafické prevedenie je na pomery PSP štandardné až mierne nadpriemerné. Určite tu nájdete aj lepšie vyzerajúce hry, no k tým horším rozhodne nepatrí. Bohužiaľ aj tu sa nájde pár chybičiek krásy. Občas zahapruje kamera, nevidíte niektoré časti miestností skryté za stenami, vaši zverenci po zadaní cieľa nevolia najideálnejšiu cestu k nemu, zvyknú sa zaseknúť a nevedia meniť priority, ak ich niekto prepadne. Sem-tam aj nejaká tá textúra vypadne, prípadne sa zmení pri zmenenom uhle a dosť často sa stáva, že mŕtvoly plávajú vo vzduchu. Tak isto aj muška v sniperských pasážach (ojedinele nájdete aj takúto „FPS“ pasáž) by mala byť presnejšia. Nie je nič horšie, ako keď sa ženiete cez pol levelu za oslobodením rukojemníkov a nakoniec pri pokuse o headshot uvidíte nápis „Mission Failed“.

Umelá inteligencia nepriateľov je vcelku rozporuplná. Síce sa dokážu pekne kryť, reagujú na váš pohyb, útočia na najviac odkrytého člena tímu, ale takisto dokážu aj stáť na mieste a čakať, kým ich neubijete všetci pažbou. Občas sa objaví aj nejaké to zaseknutie do objektu, či už viditeľného, alebo nie. Hra ponúka 110 odomykateľných položiek, ktoré sú rôzne porozhadzované po úrovniach a čakajú len na vás, kým ich zoberiete. Ide o rôzne artworky a videá, no najdôležitejšou odomykateľnou položkou asi budú multiplayerové úrovne, ktoré nie sú prístupné hneď od začiatku. Škoda len, že sa artworky nedajú ukladať ako wallpaper.

SWAT: Target Libery nie je žiadna obrovská hitovka, no je veľmi kvalitná a pozornosť si určite zaslúži aspoň na pár hodín (vďaka nízkej náročnosti ani dlhšie nevydrží). Osobne ma veľmi prekvapila a môžem len a len odporúčať, navyše po odohraní na všetkých obtiažnostiach a získaní všetkých bonusov môžete ešte chvíľu killovať teroristov v MP. A to sa vždy ráta.