Boli ste posledných niekoľko rokov v kóme, prípadne na nejakej duchovnej očiste v Nepále Len ma zaujíma, či má vôbec zmysel zabrať tu celý odstavec predstavením série, ktorá prakticky budovala sub-žáner strieľačiek z prostredia druhej svetovej vojny. Po prvý krát sme sa Medal of Honor stretli v roku 1999 na platforme PSX. Ďalšie 2 hry zo série ešte ostali verné konzolám a potom prišiel megaúspešný Allied Assault pre PC, ktorý valcoval všetko, čo mu prišlo do cesty. Odvtedy sme sa s MOH hrami stretli ešte 6 krát a potom sa séria predstavila aj na mobilných platformách novej generácie. V roku 2006 na PSP vyšiel, skôr multiplayerovo zameraný, Heroes. Autorom sa podarilo skvele prepracovať princípy hry aj na handhelde a aj keď hra nebola úplne vynikajúca, zožala obrovský úspech. Vyšli ďalšie 2 časti na rôzne platformy a zas sme sa dočkali dielu s názvom Heroes, tentoraz aj na Wii, no vám priblížime „malú“ verziu.

Takže ako vidíte, na námete druhej svetovej sa už dlhé roky dá stále veľmi dobre ryžovať. Začal to Vojak Ryan, na rovnako skvelej úrovni sa udržalo Bratstvo neohrozených, objavilo sa ešte ďalších pár kvalitných kúskov, čo sa kinematografie týka. Samozrejme aj herný biznis hneď využil šancu a takéto hry sa začali objavovať častejšie ako feťáci na hubársku sezónu. Kvalitou vynikali iba niektoré, to však v tomto momente nie je podstatné. Treba si položiť otázku, či sa vôbec ešte máte chuť púšťať do ďalšej hry z tohto obdobia, ktoré už poznáte zo všetkých možných uhlov a máte ho viac prežité ako niektorí veteráni. Človek sa všetkého raz preje a tohto sme už asi doslova prežratí, tvorcovia Call of Duty to pochopili.

Predchádzajúci diel vyšiel približne v rovnakej dobe ako PSP verzia Call of Duty. Obe boli perfektne hrateľné, no v mojich očiach si to MoH pokašlal prílišným zameraním na multiplayer. Podarilo sa k veľmi dobrej hre teda konečne zapracovať aj plnohodnotnú kampaň? Už prvotná prezentácia predchádzajúcej hry ma veľmi zaujala a prvý dojem bol veľmi dobrý, no tu ju ešte o niečo viac vyšperkovali. Vložíte disk, spustíte hru a už to na vás dýcha. Pre človeka, ktorý nemá o tému WWII záujem, sú to len nepodstatné detaily, ale mňa hra chytila už na začiatku. Podmaz pri logu EA, a tak to pokračuje až do naozaj pekne spracovaného menu.

A teraz konečne prichádzam na kameň úrazu a to, čo mi v predchádzajúcej časti najviac chýbalo – singleplayerová kampaň. Potešujúce je, že už nejde len o slabý odvar multiplayeru s kvázi príbehovým pozadím a plnením úloh. Stávate sa príslušníkom jednotiek OSS menom John Berg a do hry sa dostávate vylodením na severe Francúzska. Hra ponúka však bohužiaľ iba 7 misií, čo je až na zaplakanie málo a aj keď má kampaň už lepší náboj, tak počet je výrazne nedostačujúci. Čo však nie je dostačujúce po kvantitatívnej stránke, to sa autori snažili vynahradiť kvalitou.

Náplň jednotlivých misií je veľmi pestrá, no najmä dlhá. Misie sú ešte rozdelené na 2, prípadne niekedy aj 3 časti, medzi ktorými vás čakajú loadingy a vaše úlohy sa stále menia. Navyše pre jedincov, ktorých záľubou je prelozenie každého jedného kúta hry, je tu aj množstvo vedľajších, ktoré často spočívajú v obrane istého miesta, zbieraní dokumentov a ešte vás zabavia aj iné. Tie hlavné súvisia s obsadením a postupným oslobodením istého územia, tak isto často budete používať aj trhaviny a nakoniec prekazíte tajné plány nacistov, ktoré by hneď znamenali obrat vo vývoji vojny.

Ďalším faktorom, ktorý rapídne predlžuje dobu hrania, je obtiažnosť hry. Tá od minulej časti pokročila na vyššiu úroveň, aj keď si to zo začiatku možno ani nevšimnete. Už druhá najvyššia dá po čase výrazne zabrať aj skúseným hráčom, hlavne v poslednej misii budete autorov preklínať za množstvo nepriateľov a navyše časový limit. Celkovo si ale myslím, že tu je náročnosť zvýšená až neúmerne. Kým väčšinu hry stúpa pozvoľne, v poslednej misii vás čaká skok o dva svetelné roky. Potom už začína zaváňať pocitom frustrácie.

Tak isto treba pochváliť autorov za dizajn jednotlivých levelov. Prostredia sú naozaj rôznorodé a nestane sa, že by sa opakoval ten istý motív. Často sa výrazne menia aj v rámci úrovne, čo tiež určite poteší a týmto sa vlastne odbúrava monotónnosť prostredia. Aj keď stále ide o rôzne vnútorné a vonkajšie prostredia a to bez nejakej výnimky, tak hra týmto netrpí. Bunkre, prístav, pláž, mesto... na to všetko sa môžete tešiť. Aj keď sú misie slušné po dizajnérskej stránke a hlavne prostredím, tak zamrzí ich sterilnosť a jednotvárnosť. Všade prevláda šedá a jej odtiene. Nie že by to bolo obdobie hýriace farbami, ale trochu viac pestrosti by určite len a len prospelo. Tak isto nájdete veľa miestností, kde nič nie je, sú vlastne úplne nepodstatné (využijete len v MP). Samozrejme práve tam sa aj nachádzajú tajné dokumenty, ktoré sú vašimi sekundárnymi cieľmi, ale aspoň obraz na stene by mohol visieť.

Multiplayer je opäť devízou hry a v EA majú túto stránku hry slušne zmáknutú.. Vytváranie konta je intuitívne, rýchle a hlavne neuveriteľne jednoduché. Hneď po vytvorení profilu sa môžete pustiť do bojov, no varujem vás, budú vás zo začiatku niekedy až naozaj neskutočne ničiť. K dispozícií máte 3 herné módy, pre každý určené mapy. Deathmatch aTeam Deatchmatch je úplný štandard a v tejto hre aj najhrávanejšie módy s najväčším množstvom máp (7). Treťou možnosťou je Infiltration. Určite ho skôr poznáte pod názvom Capture The Flag. Ten si zahráte na troch mapách.

MP (pre 7 hráčov cez Ad hoc, alebo až 32 po internete) má rovnaké gule ako singleplayer a momentálne na ňom stále závisláčim. Nech sa pripojíte v ktorúkoľvek dennú dobu, vždy nájdete k dispozícii aspoň stovku hráčov a množstvo vytvorených serverov pre všetky 3 módy, čiže sa už ani nemusíte trápiť s vytváraním vlastnej hry. Bohužiaľ aj táto stránka hry má svoju chybu a to obrovskú. Nie je to chyba hry samotnej, ale hráčov. Neznesiteľne často narazíte na cheaterov a tí teda dokážu skaziť deň. A to dokonca aj na „no cheating“ serveri. Cheaty na rýchlosť, odolnosť a účinnosť streľby nájdete takmer všade a v každej hre sa takýto jedinec nájde. Je to veľká škoda, lebo takto hra stráca na atraktivite a to vinou pár zakomplexovaných jedincov.

Ostatné stránky hry doznali minimálnych zmien. Grafická stránka hry je o pár svetelných efektov krajšia, inak je totožná. Zvuky detto. Ovládanie sa od predchádzajúcej hry tiež nezmenilo a to je len dobre. Síce si naň bolo treba zvykať, ale riešené bolo viac než prijateľne. EA vybavili hru video bonusmi (pár fotiek s komentárom, plnohodnotných animačiek sa tu asi človek nedočká) a pre level hunterov sú tu rôzne hodnotenia za kampaň.

Takže vo výsledku tu máme výrazne lepšiu verziu predchádzajúcej hry, ktorá sa zaslúži vašu pozornosť už aj vďaka lepšie spracovanej kampani a spolu s multiplayerom dokáže na dlhú dobu slušne zabaviť. Kvalitné technické spracovanie na slušnej úrovni taktiež poteší. Zamrzia len vyššie spomínané nedostatky a o chvíľu spomenuté občasné bugy. Sem-tam narazíte na nesmrteľnú AI, levitujúce nielen mŕtve telá, ale aj ešte žijúcich vojakov. Tí sú miestami aj trocha hluchí a slepí, ale vďaka kvalitnej hrateľnosti ich už nejako prehryznete.