Warhammer 40,000 je populárny vo všetkých podobách, či už sa jedná o knihy, stolové alebo videohry. K obľúbeným titulom na PC z daného univerza patrí aj Dawn of War. Je už nejaký ten piatok na svete a svoju ponuku teraz rozširuje prostredníctvom najnovšieho datadisku Soulstorm. Na jeho vývoji sa podieľal aj tím Iron Lore, pre ktorý je Soulstorm bohužiaľ poslednou zákazkou. V každom prípade expanzia je tu a tak sa jej pozrieme na zúbky.
U prídavkov k Dawn of War je pekným zvykom, že nevyžadujú inštaláciu pôvodnej hry. Inak to nie je ani v tomto prípade, čo poteší nielen nových hráčov tejto RTS. Po spustení kampane a voľnej hry pre jednotlivca si všimnete ďalšiu úžasnú vec. Môžete si zvoliť nielen dve nové mocnosti, ale aj všetky predošlé, to znamená, že na výber máte fantastických 9 (slovom deväť) hrateľných frakcií. To v prípade real-time stratégií s kombinovaným systémom bojov a výstavby nemá obdoby.
Nováčikmi v nekonečnom ťažení o nadvládu vo vesmíre sú Sisters of Battle a Dark Eldar. Nepochybne sú spestrujúcim elementom, hoci sortiment budov a jednotiek nie je veľmi originálny a nápadne pripomína možnosti frakcií Space Marines a Eldar. Vzhľadom na vysoký počet mocností sa však určitej podobnosti netreba čudovať. Inak samozrejme majú svojský dizajn a odlišných lídrov. Okrem dvoch základných zdrojov na výstavbu a produkciu, ktorými sú látky kumulované z obsadených strategických kontrolných bodov a energia z elektrární, používajú nové strany ešte tretiu surovinu. V prípade sestier je to navyše viera, ktorú vymodlia pobožní zástupcovia frakcie a jej kapacita sa zväčšuje svätými ikonami. Dark Eldar zas využíva esenciu, ktorú vysáva z padlých nepriateľov.
Popri pechote, útočiacej nablízko aj na diaľku a po zuby vyzbrojených vozidlách a walkeroch si iste všimnete aj, v hre dosiaľ nevídané, bojové lietadlá. Každá frakcia má síce len jediného zástupcu a s obmedzeným počtom vyrobených kusov, ale nakrátko neobišli ani konkurenti. Zo vzduchu teda môžu útočiť aj orkovia, tau, či necroni. Lietadlá sa vyrábajú vždy v rovnakej budove, ako vozidlá a majú slušnú výdrž aj útok. Obzvlášť proti pechote a budovám. U niektorých mocností môžete popri strelách aktivovať bombardovanie.
Kampaň je a nie je. Aby som uviedol veci na správnu mieru, v datadisku nenájdete plnohodnotnú kampaň so všetkým, čo k tomu patrí. Nie je tu žiadny nový príbeh, ktorý by sa odvíjal v sérii misií a čo by priblížil hráčom nové frakcie. Namiesto toho s ľubovoľnou stranou postupne a podľa uváženia dobíjate niekoľko planét, rozdelených na sektory. To ale neznamená, že je tento režim len tak odbitý, hoci aspoň krátke ťaženie v tradičnom duchu by bodlo. Každá frakcia má nejaký bonus, napríklad sestry môžu pred vstupom na bojisko postaviť vybrané budovy. Na hlavnej obrazovke vidíte územia, ktoré patria vám a súperom. Na tých vašich môžete zanechať jednotky na obranu, nepriateľské si môžete prezrieť skôr, ako na ne zaútočíte. Zistíte tak, aký silný odpor môžete očakávať, aký nový bonus a koľko kreditov vám bude prinášať dané teritórium, ak ho obsadíte. Získate aj možnosť využívať špeciálne tímy, elitné družstvá, ktoré majú lepšie bojové vlastnosti a v boji sú silnou oporou. Zdokonaľuje sa aj váš veliteľ frakcie, ktorému za skúsenosti z bitiek dokupujete zbrane a brnenie a stáva sa z neho skutočný postrach.
V každom kole ťaženia môžete vykonať jeden útok a získate prídel nových zdrojov, potom čakáte na reakcie súperov a ak vás napadnú, bránite napadnutý sektor. Cieľom takzvanej kampane je vyhladiť všetkých oponentov. Samotné boje majú obvyklý priebeh; postavíte základňu a jednotky na konkrétnej mape a buď eliminujete súpera, alebo ho porazíte obsadením kritických bodov, prípadne mu budú tikať neúprosné hodinky, keď sa zmocníte väčšiny zdrojov na mape. Niekedy je možné vyhrať len jedným, inokedy viacerými spôsobmi. Na slabších zostavách vás bude deprimovať zdĺhavé nahrávanie pri zmene máp a sekcií kampane.
Multiplayer má obdobné možnosti ako voľná hra pre jednotlivca. To znamená, že si vyberiete scenár pre dvoch až osem hráčov, určíte jednu alebo hneď niekoľko podmienok víťazstva, ktoré opäť súvisia hlavne s elimináciou odporu alebo obsadením určitých kontrolných bodov, rozdelíte sa do tímov a ide sa na vec. Nechýba ani tradičné „farbičkovanie“, teda možnosť upraviť farby frakcie vo výtvarnom editore. Plusom multiplayeru je neuveriteľných, bezmála sto máp, čo je naozaj rarita, ale je tu aj jedno neprehliadnuteľné mínus. Totiž zatiaľ čo v hre pre jednotlivca máte plný prístup ku všetkým frakciám, v sieťovej hre si môžete vybrať len dve nové, čiže Sisters of Battle alebo Dark Eldar. Paradoxne toto obmedzenie neplatí pre prípadných počítačových oponentov. Zrejme ste sa dovtípili, že ostatné rasy v multiplayeri sú vám k dispozícii len vtedy, keď máte nainštalované predošlé hry Dawn of War. Je to síce krutý, ale logický krok. Inak by ste totiž mohli pokojne odignorovať pôvodnú hru aj predošlé datadisky, keďže v podstate celý ich obsah by bol v jedinom balíčku.
Grafika hry nie je zďaleka taká zlá, akoby sa dalo očakávať od nadstavby viac ako tri roky starého originálu. Hoci obrázky vás o tom možno nepresvedčia, v pohybe vyzerá titul pekne, teda kým sa na jednotky a budovy nepozeráte príliš zblízka. Vtedy sa totiž ukážu hranaté a dosť neforemné textúry. Samozrejme v menu, kde sa zobrazí postava posledne hranej rasy, ako aj v grafickom editore, sú formy niekoľkonásobne zväčšených jednotiek dosť odpudivé. Ale opakujem, priamo na bojisku, pri pohľade z väčšej vzdialenosti, všetko vyzerá príjemne, vrátane explózií a ďalších efektov.
