Handheldy tejto generácie sa pravdepodobne pre rôzne logické rýchliky stali zemou zasľúbenou. Teda aspoň to tak vyzerá. Tituly, ktoré by sa na PC pravdepodobne dostali najviac do kategórie shareware, sa tu rodia ako huby po daždi, ako na PSP, tak aj na NDS. Táto litovská zaujímavosť si tiež snaží nájsť svoje miesto pod slnkom. Či úspešne, to sa už dozviete v recenzii.

Ešte pred podrobnejším rozpisovaním by asi bolo na mieste položiť si jednu veľmi zaujímavú otázku: „Prečo sa vlastne niekto snaží nasilu napchať do jednoduchej logickej hry čo najzložitejší príbeh?“ Ono už len pokus dostať do hry tohto typu vôbec nejaký príbeh je samo o sebe dosť úchylnosť, nie ho ešte rozvetvovať na pokus o zničenie istého mystického kráľovstva. Tu niekde už máte očné buľvy ako po týždňovej zápche na toalete? Čítajte ďalej!

V tomto mystickom svete žije černokňažník Gardel a ten sa snaží podmaniť si Nebeský zámok, pevnosť, ktorá má schopnosti chrániť svet pred silami zla. Na uskutočnenie svojho plánu potrebuje získať dušu mladíka menom Erwyn. Po jeho zajatí sa už chystá prelomiť brány pevnosti, nepočíta však, že mu pomôže jeho sestra Aira. Tá Erwyna premení v magický orb a pomocou magického lúča svetla. Nanešťastie vytvorenie lúča odobralo Aire všetku jej silu, takže tu do hry nastupuje hráč, ktorého úlohou je tento lúč a následne aj orb s ním doviesť až do pevnosti. Príbeh hry je síce pekný, ale čo preboha robí v hre skladajúcej sa z puzzlov, to nikto netuší (John Carmack sa kedysi vyjadril, že mať príbeh v akčnej hre je rovnaká hlúposť ako mať ho v porne, nedokážem si dosť dobre predstaviť ako by reagoval na toto. Pravdepodobne by si zahral Puzzle Quest, pozn. Junker). Tak isto nie je nijak vysvetlené, akú postavu hráč vlastne zastáva, jednoducho len je.

Nech už to z hľadiska príbehu vyzerá akokoľvek zložito, opak je pravdou. Jedná sa o jednoduchú netradičnú hru s guľôčkou a mimo papierov od hry, krabičky a stránky developera sa už s príbehom nestretnete, čiže jeho zbytočnosť sa len podtrhuje. Možno to vyzerá, že tento pokus o príbeh v mojich očiach hru zhadzuje, no len ho považujem za zbytočný a na hodnotení jej akurát nepridáva. Tento mierne skazený dojem bohato vynahrádza jednoduchý, ale (dočasne) zábavný koncept hry. Orb je vlastne kovová guľôčka, ktorá sa pohybuje presne za lúčom a takýmto spôsobom prechádzate levelmi.

Aby bol koncept zaujímavejší a hlavne hrateľnejší, tak orb môže meniť svoju podobu, čo aj ovplyvní jeho vlastnosti. Kovovému orbu neublíži ani silný lúč svetla (princíp rovnaký ako s lupou - lúč je sústredený, tak páli, rozptýlený zas tak orb nepriťahuje), dokáže aj skákať, no vo vode ide ku dnu. Naopak s dreveným orbom prekonáte aj vodné prekážky, silným lúčom ho ale za chvíľu spálite. Poslednou podobou je sklenený orb, asi najmenej využívaný: strašne krehký, hneď sa spáli, ale zopárkrát je k ďalšiemu postupu nevyhnutný. Vlastnosti sa musíte naučiť dobre využívať, orb totiž nemôžete morfovať kedykoľvek.

Aby nešlo len o monotónne prechádzanie úrovňami spestrené maximálne obchádzaním prekážok, tak autori do hry vložili aj množstvo mechanizmov, tlačidiel, zrkadiel, výťahov a podobných serepetičiek, ku ktorým sa budete musieť prepracovať a potrápia vaše násilnými hrami zdegenerované mozgové bunky. Občasne narazíte aj na ozajstnú hádanku a možno práve vďaka tomu, že sú hlavne číselné, som si ich pomerne obľúbil (matematika je predsa krásna veda a nie je od veci si občas precvičiť, aké číslo má v danom rade nasledovať), aj keď na strane druhej potrápia iba toľko, aby to nebolelo. Mozgovú kôru do úrovni zapájate, no už pri ich štarte, kedy vám prelet kamerou po nej umožní si už na začiatku premyslieť správny postup a nájsť cestu. Nakoniec toho odstavca ešte jedna rada: nie vždy je potrebné nad postupom uvažovať a stačí sa vydať len najjednoduchšou možnou cestou (okrajom polovice mapy napríklad, aj keď takýto postup pravdepodobne v Ivolgamus nebrali do úvahy).

Niekoho to možno poteší, niekoho nie, úrovní je v hre 42. Dajte si na každú v priemere maximálne 10 minút a dostávate hraciu dobu v prípade, že budete naozaj kysnúť na každom kroku. Reálna je skôr polovica tohto času, no to závisí od individuálnych schopnostiach hráča, takže niekomu to môže ubehnúť naozaj rýchlo. Teraz musím zdôrazniť asi dva najvýraznejšie kontrasty v hre. 40 úrovní je číslo dosť vysoké, snaha autorov o nápaditý dizajn je viditeľná, no je zázrakom, že sa takto neskúsenému vývojárskemu tímu podarilo vyhnúť stereotypu a zbytočnostiam v tých prvých 20, maximálne 30 úrovniach. Potom to už všetko spadá do už (minimálne) raz videného z hľadiska riešenia puzzlov, napríklad skákacie pasáže ma až tak neskutočne iritovali, že som miestami nemal chuť v hre pokračovať (15 zničených orbov na jednom mieste je viac než frustrujúce). Tá prvá polovica je naozaj hrateľná, druhá už iba z nutnosti.

Po úrovniach zbierate aj diamanty, kde každých 10 vám pridá jeden orb a takto pekne si môžete zbierať životy. Ďalším zbierateľným elementom sú diely z puzzle. Ich zbieraním si v menu otvárate pár pekných obrázkov ako bonus za prelozenie celých úrovní. Grafika je pekná, na pomery PSP detailná, no stále jednoduchá. Väčších a dokonca vlastne ani menších kixov si takmer nevšimnete, takže túto stránku môžem s pokojným svedomím zaradiť k lepšiemu priemeru. Zvuky v logickej hre sú už orieškom trochu tvrdším a Litovčanom sa naozaj podarili. Nerušivé, podmanivé melódie. Dokonca by sa dalo tvrdiť, že až uvoľňujú a len vytvárajú prostredie potrebné k hraniu samotnému. Smola, že sú dosť chudobné čo do kvantity.

Ak pred spaním, prípadne vo vani nemáte čo robiť, všetky sudoku v okolí máte už vylúštené a radi si aj trochu popremýšľate, tak môžete po hre smelo siahnuť. Mala síce nábeh na niečo lepšie, dokonca sa snažila zaujať aj príbehom, neskorší stereotyp a frustrácia ani nie z chýb vlastných, ale zbytočných sekcií v hre, jej však hodnotenie ťahajú dolu. K vyskúšaniu 15 multiplayerových máp som bohužiaľ nemal možnosť sa dostať, keďže hru po internete nikto nehráva, takže hra až 2 hráčov je zatiaľ tajnosťou.