Nastal čas opäť pozdvihnúť meče a vyraziť do boja. Lúky sa znovu zalejú krvou a utrápené ženy budú netrpezlivo pozerať cez okno, či sa ten ich náhodou nevracia. O tom, kto bude víťazom,  rozhodnete predovšetkým vy, ak neodoláte novej stratégii s názvom Fate of Hellas. Podáme vám správu, ako to vyzerá na bojisku, aby ste vedeli, do čoho idete.

Fate of Hellas je samostatná, plnohodnotná hra, ktorá je však príbuzným titulu Ancient Wars: Sparta, ktorý jej predchádzal. Vývojári sa ani nesnažili zakryť  to a bez okolkov  využívajú rovnaké historické obdobie aj spracovanie. Nemôžeme však povedať, že by sa obidva tituly podobali, ako vajce vajcu a jedinou zmenou určite nie je len meno distribútora.

Základná ponuka hry je  štandardným klišé. Kampane, voľné hra a multiplayer, bohužiaľ len po lokálnej sieti. Ťaženia sú v tomto prípade dve. V prvom povediete k víťazstvám chrabrých bojovníkov Sparty a budete sa konfrontovať s nepriateľmi krajiny.  V druhom, macedónskom, budete stáť pri zrodení legendy, menom Alexander Veľký, ktorý musí po smrti svojho otca, Filipa, dokázať, že  je právoplatným vládcom. Každá kampaň  obsahuje len sedem misií, ale ich zdolanie vám potrvá pomerne dlho. Jednak preto, že procesy v hre sú pomerne pomalé a druhým dôvodom je dosť vysoká obtiažnosť hry. Odporúčam absolvovať kampane na ľahkej obtiažnosti, ktorá je primerane ťažká, na rozdiel od dvoch vyšších, kde sú nepriatelia poriadne dotieraví už  od začiatku a to hneď v prvej misii.

Fate of Hellas vychádza z tradičného RTS systému, kde staviate budovy, ťažíte a produkujete jednotky, aby ste prevalcovali oponentov. Náplň misií nie je veľmi originálna a každej predchádza dosť suchý úvod, zväčša obmedzený na nezáživný dialóg pohlavárov, z ktorého by ste sa mali dovtípiť, čo sa deje. Bežným cieľom je zničenie hlavného sídla nepriateľa, či dobytie určenej pozície. Spestrením sú nepovinné misie, kde však obvykle ide taktiež len o ničenie, napríklad, vyplienenie nepriateľských zásobovacích táborov, čím zastavíte dodávku dreva do lodeníc. Skrátka a dobre, kampane nijako neoslnia, ale je dobre, že v hre sú, pretože inak by hra pôsobila ako holá púšť. To však neznamená, že by ste sa nudili pri voľnej hre, kde si zahráte za Spartu, Perziu a Egypt, pričom každá mocnosť má diametrálne odlišný dizajn budov, jednotiek aj zbraní.

Prečo je Fate of Hellas zaujímavá stratégia, alebo pánboh zaplať za inovácie

Povedzme si rovno, to, čo som pred chvíľou opisoval, znelo neskutočne fádne, nič , čo by ste nenašli v inej RTS. Prečo by ste si teda mali všimnúť Fate of Hellas? Jednoznačne kvôli inováciám, ktoré sú tu nespochybniteľné. Samotné nápady, ktoré sú do hry zakomponované, nie sú až takou novinkou, lenže tvorcovia iných RTS o nich len hovorili, ale nedokázali ich do hry uspokojivo (alebo dokonca vôbec) zakomponovať. Fate of Hellas nielenže tieto idey spracoval pomerne originálnym, ale súčasne aj vcelku jednoduchým spôsobom, ktorý hráč dostane rýchlo do krvi.

Asi najviditeľnejšie je vyzbrojovanie doslova podľa ľubovôle hráča. Produkcii jednotiek, po výstavbe tradičných vojenských objektov, predchádza modifikovanie bojovníkov. V patričnej budove si môžete vytvoriť rôzne prototypy jednotiek a to tak, že im priradíte zbraň na boj zblízka, na diaľku a štít. Všetky tri kategórie zahrňujú bohatý sortiment produktov, ktoré však najprv musíte vynájsť v hute a následne spracovať v dielni. Potom už nič nebráni tomu, aby ste objavenú zbraň využili pri rôznorodých kombináciách vojakov. Takže napríklad máte osvojený prak, luk, ľahký štít, kruhový štít, jednoručný meč a oštep. Pri generovaní nového druhu bojovníka si potom vyrobíte vojaka s mečom, kruhovým štítom a ako sekundárnu zbraň mu pridáte prak. Alebo vytvoríte pešiaka s oštepom, ktorému dáte len ľahký štít, takže celkové náklady na produkciu budú nižšie a jednotka sa hodí proti inému druhu nepriateľov. Kombinácií samozrejme nájdete ešte niekoľko a pritom sa zatiaľ jedná len o skromný sortiment výstroje, ktorý môžete výrazne rozšíriť. V pokročilej fáze si zvolíte dokonca aj propozície vojaka, čo má opäť vplyv na celkový efekt navrhovaného bojovníka. Má to totiž dopad jednak na výkon jednotky v boji ako aj počet bodov života. Po skončení a uložení nového návrhu bojovníka môžete potom už vyrábať ľubovoľný počet daných jednotiek.

Vyzbrojovanie jednotiek uľahčuje aj zbieranie výzbroje po padlých, o čo sa starajú vaši osadníci. Takto môžete získať od nepriateľov aj zbrane, aké nedokážete sami vyrobiť, hoci ich počet vo výzbroji vojakov je len taký, aké množstvo ste ich vyzbierali. Ďalšou výhodou „zberu“ je fakt , že sa znížia sumy na výrobu jednotiek, keďže odpadá časť nákladov na výrobu zbrane. A to sme ešte stále neskončili. Po vyprodukovaní koní, tiav či slonov môžete na ne posadiť a zas zosadiť ľubovoľného bojovníka, či hrdinu. To umožňuje opäť ďalšie zaujímavé kombinácie.

Okrem toho rady bojovníkov dopĺňajú liečitelia, či speváci, ktorí posilňujú morálku mužstva. Nechýbajú ani obliehacie zbrane, od rebríkov až po baranidlá. A verte, že si ich vychutnáte pri obliehaní opevnení, kde môžete aj vyliezť na múry a bojovať priamo na hradbách. Iste, v Total War je to bežná vec, lenže nezabúdajte na to, že toto je trochu iný druh stratégie, kde na tej istej mape staviate, ťažíte, a súčasne dobýjate pevnosti. Vhodná na porovnanie je v tomto prípade séria Age of Empires, kde sa tvorcom nikdy nepodarilo do hry zakomponovať tento prvok. A verte, že boje na hradbách dodajú takémuto druhu stratégie naozaj šťavu.

Čo sa týka správania jednotiek, nie vždy konajú rozumne, občas sa niekde zaseknú a podobne, na druhej strane sa však dajú zoradiť do praktických formácií. Pričom jednoducho stačí myšou označiť ľubovoľnú zmes jednotiek a keď ich spoločne pošlete vpred, automaticky sa zoradia do predvolenej formácie. Navyše sa dajú do logického zoskupenia, čiže hrdinovia a bojovníci na blízko v čele, za nimi strelci a obliehacie zbrane. Len škoda, že pri útoku sa už formácie rozpadnú, teda ak jednotkám nezadáte, aby držali pozíciu. Napriek tomu je to však veľmi praktické.Horšie s manipuláciou je to pri používaní lodí, ktoré sa neuveriteľne motajú a hlúpo točia na hladine. Ale inak aj tu nájdete zaujímavé súčasti. Lode sú samozrejme vyrobené v lodenici a každá, čiže nie len transportná, môže na palubu zobrať určitý počet pešiakov a dokonca obliehacích zbraní. Navyše ich vidíte na palube, z ktorej strelci aj môžu útočiť. Potešila ma možnosť zahákovať nepriateľské plavidlo. Vtedy si to medzi sebou rozdajú nalodené jednotky a víťaz jednak eliminuje nepriateľa a k tomu zadarmo získa jeho loď.

Zrejme ste už postrehli prítomnosť hrdinov v hre. Ako to už býva, sú silnejší, ako bežné jednotky, po zvýšení úrovne im vyberiete nejakú užitočnú zručnosť a čo je dobre, môžu bez následkov zomrieť a potom ich za peniaze znovu oživíte. Pre úplnosť dodám, že úrovne sa zlepšujú aj obyčajným jednotkám a tiež silnejú.

Z ďalších, menších inovácií zaujme ubúdanie jedla, v dôsledku toho, že časť z neho je potrebná na vydržiavanie armády. Čím viac vojakov, tým väčšia spotreba a ak sa potraviny minú, jednotkám ubúda život. Stačí však niekoľko, fariem, či oáz, na ktorých je vždy viacero osadníkov a o stály príjem potravy máte postarané. Príjmy a výdaje jedla sa generujú automaticky. Okrem jedla sa vaši osadníci starajú ešte o prísun dreva z ťažby a zlata.

Hoci hra obsahuje veci, ktoré zrejme ocení každý skutočný stratég, nedočiahne na najvyššie méty a hneď vám aj poviem, prečo. Okrem už naznačených zádrhov, ako je zmätené správanie jednotiek, najmä lodí, je to problém s umiestnením budov v teréne, kde je skrátka dosť málo miesta. Nepoteší neskutočne zdĺhavé ukladanie pozícií, absencia videí, málo nápadité ťaženia, minimum máp a hlavne absencia režimov v multiplayeri. Najhoršie sú však technické problémy, ktoré sú skrátka neprehliadnuteľné a znepríjemňujú zážitok z hrania. Po aplikácii opravného patchu, ktorý vám rozhodne odporúčam použiť, je však hra v prijateľnej kondícii, hoci ešte stále to nie je ideálne.

Grafika je príjemná, bojisko si môžete približovať, no jednotky zblízka sú už menej atraktívne. Pekné sú aj pohyblivé tváre zobrazené v okne pri výbere jednotiek, ako ste to mohli vidieť pri RTS Starcraft či Warcraft. Celkovo, žiadny úchvatný pohľad, ale ani nie odpudzujúci. Tak nejako by sa dalo charakterizovať aj ozvučenie.

Fate of Hellas je mnohými kritikmi prijímaná ako béčková hra a tak k nej aj mnohí pristupujú a tak ju bohužiaľ aj hodnotia. Jedná sa o podceňovanú stratégiu, od ktorej by sa mohli aj úspešní vývojári učiť. Mám tým na mysli odvahu tvorcov skúšať nové, originálne postupy a prvky. Treba si však priznať, že technická úroveň hry je dosť nízka a tá dosť rázne znižuje jej rating. Fate of Hellas nie je dokonalá stratégia, ale vďaka zaujímavým inováciám si určite zaslúži pozornosť hráčov. Pre mňa osobne je to celkom príjemné prekvapenie, ktoré prináša do sortimentu monotónnych stratégií závan sviežeho vetra.