Séria  hier Europa Universalis celkom dobre rezonuje v ušiach hráčov, ktorí majú v obľube manažmentové hry. Najnovšie pokračovanie nás zavedie do hlbokej minulosti, do čias rozkvetu Rímskeho Impéria. O tom, čo konkrétne ponúka, si povieme tu a teraz.

Hra sa sústredí na obdobie 280 pnl. – 27 pnl. a to nielen na Rímsku ríšu, ale aj ďalšie veľké a významné, ale aj menšie a skromnejšie frakcie. V ponuke, zahrňujúcej 53 civilizácií, nechýbajú Kelti, Gréci či Egypťania. Bližšie sa s nimi zoznámite v single, ale aj multiplayeri pre 32 účastníkov, ktorí bojujú proti sebe, alebo postupujú kooperatívne. Hra pre jednotlivca obsahuje rôzne situácie v časovej línii 300 rokov, z ktorých vychádzate na počiatku ťaženia. Cieľom je postupný rozmach, okupovanie a spravovanie sektorov, na ktoré je delený svet. Pritom hra má otvorený koniec a neobsahuje žiadne konkrétne úlohy, len náhodne generované udalosti, s ktorými sa treba vysporiadať.

Udalosti v Europa Universalis: Rome prebiehajú v reálnom čase, teda nie na kolá, hru je však možné kedykoľvek zapauzovať, aby ste v pokoji usporiadali všetko potrebné. Je tu aj možnosť niekoľkonásobného urýchlenia, čo uvítate najmä v úvode ťaženia v prípade menších frakcií, kým sa nerozbehne výskum technológií, ktorý je neuveriteľne zdĺhavý. Technológie sú delené do piatich kategórií: pozemné, námorné, konštrukčné, administratívne a náboženské.

Na čele každého odvetvia by mal stáť zručný odborník, ktorého si vyberiete z ponuky. Osobnosti  disponujú rôznymi bonusmi v tej ktorej oblasti, ale niekedy so sebou prinášajú aj negatíva, ktoré vyplývajú z ich individuality. Takže napríklad môžete získať človeka, ktorý zrýchli výskum o viac ako 20 percent, ale keďže je neustále namosúrený, zle vplýva na vašu popularitu v komunite. Vďaka výskumu máte potom prístup k rôznym technológiám a metódam, ktoré ďalej podľa uváženia ustanovíte za národné idei. Ich počet závisí na vyspelosti veľmoci a ovplyvnia výnosy z daní, rýchlosť najímania armády alebo jej efekt a mnoho ďalších faktorov. Vďaka technológiám je umožnená aj výstavba rôznych úžitkových budov a objektov v provinciách, čo má opäť blahodarný vplyv na rast populácie, stabilitu a rozmach.

Ako je to s príjmami a výdajmi vidíte v ekonomickom okienku. V ideálnom prípade, samozrejme, príjmy prevýšia výdaje. Vzťahy so susedmi upravujete prostredníctvom diplomatického menu. Vždy, po výbere konkrétnej oblasti, vidíte základné charakteristiky veľmoci, čo ju ovláda, teda akú má technologickú úroveň, s kým je vo vojne a spojenectve, aký má postoj voči vám, a kto je hlavným predstaviteľom. Súčasne sa vám otvorí bohatá ponuka diplomatických možností - môžete navrhovať obchodné dohody a spojenectvá, vyvolať vojnu, požiadať o možnosť prechodu vašich vojsk cez susedovo územie, darovať, alebo vymáhať peniaze. Vyvolanie vojny bez casus belli, teda závažného a oprávneného dôvodu na rozpútanie konfliktu, má negatívny vplyv na stabilitu v krajine a reputáciu vášho impéria.

Náboženské okienko sa samozrejme zaoberá vierou. Tu môžete uskutočňovať obety rôznym božstvám a zaoberať sa znameniami a veštbami, čo ale nie vždy dopadne dobre. Náboženstvo má veľký vplyv v diplomacii, pretože národy s príbuznou vierou si lepšie porozumejú a nájdu spoločnú reč. V ďalšom okienku si môžete pozrieť rodokmeň lídra frakcie, ale aj ďalších osobností krajiny. Napokon je tu  vojenské okienko, kde by ste mali vojenským oddielom priradiť lídrov, aby sa lepšie uplatnili v boji. Bojový oddiel s lídrom má vyššiu morálku a odolnosť v boji. Okrem toho koordinujete financie na udržiavanie pozemných a námorných síl.

Vojenské jednotky najímate po označení vybraného sektoru na mape, kde sa vám zobrazí zoznam dostupných druhov vojsk, podľa toho, aké budovy ste na danom území postavili. Pri dostatku ľudí a financií môžete vytvoriť mnoho oddielov a spájať ich do početnejších celkov. Armády sú na mape reprezentované pohyblivou figúrkou, ktorú presúvate podľa uváženia a pri strete s nepriateľom nasleduje automaticky generovaný boj. Pri obliehaní môžete nepriateľa vyhladovať, alebo potvrdiť riskantnejší útok na obrancov. Po vyčistení nepriateľského územia nasleduje prechodný stav a ak ho dlhodobejšie udržíte pod kontrolou, stáva sa plnohodnotnou časťou veľmoci.

Bojuje sa aj na vode, kde však vidíte len percentuálny podiel lodí a nie vymenované oddiely, ako pri zobrazení pozemných síl. Okrem bitiek s inými frakciami sa budete musieť vysporiadať s rebéliami a útokmi barbarov. Tí sa nachádzajú na územiach, ktoré nepodliehajú žiadnej frakcii, môžu zaútočiť, keď prechádzate cez ich teritórium, ale aj vtrhnúť do vašich provincií.

Počas riadenia procesov, čo nie je veľmi náročné, pretože tvorcovia sa snažili o maximálne zjednodušenie, sa vám budú objavovať  početné správy. Tie hlavné sa zobrazujú priamo na obrazovke, menej dôležité vyvoláte po označení ikon v spodnej časti obrazovky. Neraz budete mať dve alebo viacero možností ako zareagovať. Okrem obligátneho akceptovania obchodných dohôd, či upozornení na vojnový stav budete musieť zaujať postoj k rôznym konfliktným situáciám. Budete stáť pred rozhodnutím, či vymenovať nového vojvodu, alebo naďalej dôverovať tomu pôvodnému, či krízový stav vyriešite násilím, alebo obetujete niečo z pokladnice, aby bol pokoj a podobne. Každá voľba má vplyv na reputáciu a rozvoj krajiny, takže rozhodnutia netreba podceňovať.

Keďže v pokročilej fáze hry sa toho vo svete deje nesmierne veľa, budete priam zavalení odkazmi a správami a to je jedným z ubíjajúcich faktorov hry. Pravdou je, že okrem menších úprav v manažmente a presunu vojsk už popri tom ani nebudete mať veľmi čo robiť. A to je zásadný problém hry. Pre tých, čo uprednostňujú premyslené koordinovanie odvetví, je tu totiž málo možností realizácie a hráči, ktorí hľadajú akčnejšie prvky, zas budú pátrať márne a tak to vzdajú. Predstavte si okresaný manažment na globálnej mape v stratégii Total War a odmyslite si ovládanie vojsk na bojiskách. Tak asi tomuto zodpovedá obsah Europa Universalis: Rome.

Grafika je na daný typ hry primeraná, vývojári už v predošlej hre uplatnili 3D prvky a možnosť približovať krajinu a v tomto trende pokračujú. Hoci Europa Universalis III mi pripadala predsa len „útulnejšia“.  Ozvučenie nie je zvlášť bohaté, ale v spojení s hudbou dostačujúce.

Tvorcovia Europa Universalis: Rome sa rozhodli v hre využiť zjednodušený manažment (ešte viac ako v EU III), aby prilákali viac hráčov. Paradoxne tento krok naopak vedie k nezáujmu užívateľov, nových neosloví a doterajších priaznivcov série zrejme sklame. Hráči, ktorí sa sústredia na manažment tu (s výnimkou diplomacie) nájdu len veľmi skromné možnosti, ako sa realizovať. Absencia akýchkoľvek taktických prvkov a „tabuľkové“ boje zas odpudia akčnejšie ladených užívateľov. Pri hre tak zotrvá len veľmi oklieštená skupina vytrvalcov, na ktorých čaká vlažný herný zážitok.