Kedy sa vám naposledy dostalo cti zahrať si na svetelnej pištoli? Prípadne, kedy sa vám podarilo dostať k hraciemu automatu s takouto pištoľou? Asi sú vaše spomienky na to poriadne zahmlené, čo? U nás sa vďaka portom stali známymi hlavne série od Segy ako House of the Dead alebo Virtua Cop, zvyšok je známy a pravdupovediac aj veľmi obľúbený hlavne u šikmookej časti obyvateľstva.

Ghost Squad pre Wii prichádza z automatu Sega Chihiro (ktorá je založená na architektúre prvého Xboxu), kde vyšla v roku 2004 a takmer okamžite zožala úspech. Wii, pôsobiaca ako raj pre tento typ hier, teda nemohla zostať ukrátená. Vo svete sa už istú dobu predáva a vysoké predajné čísla o kvalite len svedčia (v deň launchu v Japonsku sa predalo 18 195 kópií), už je len otázne, či hra zachutí aj európskym ručičkám.

Duchovia spadajúci do tejto jednotky nie sú vôbec obyčajní, ale sú to tvrdí, špeciálne vycvičení chlapíci, o čom svedčí aj neskrátený názov Global Humanitarian Operation and Special Tactics Squad, čo je fiktívna jednotka Spojených štátov pôsobiaca pod vlajkou OSN v misiách, ktoré vyžadujú extrémnu obozretnosť (cháp približne ako: komando príde, vystrieľa stovky teroristov, ale nikto si to nemá všimnúť). No tentoraz to nebude len taká rutinná jednorazovka, duchovia sa postavia proti tým najhustejším z tvrdých a najtvrdším z hustých – teroristickej skupine Indigo Wolves a jej plánom s únosom prezidenta USA a ďalších pár vyššie postavených pánov v oblekoch.

V hre sa ako dvojčlenný Alpha prestrieľate stovkami nepriateľov a zmeriate si sily s troma teroristickými bossmi, kde na každého musíte uplatniť iný spôsob boja. No hneď tu vás musím oboznámiť s veľmi nepríjemným faktom: tie stovky nepriateľov vystrieľate v 3 (slovom TROCH) úrovniach, ktoré táto hra obsahuje. Tu by sa dal použiť ekvivalent frazeologizmu „čo je moc, to je moc“, len za využitia slovíčka málo a s výrazne pejoratívnym prívlastkom. Na automatovku je to počet akurát, no na hru, ktorá by sa mala na vašej poličke aj chvíľku ohriať, je to sakra málo! Jediné, čo tento veľmi nepríjemný fakt kompenzuje, je veľmi dobrá replayabilita titulu, najmä v hre dvoch hráčov a spracovanie úrovní.
Postup hrou daný nemáte, z tých troch levelov si volíte, v akom poradí chcete hrať, ale začnem po poriadku, ako sú v hre.

V Grand Ville sa postavíte poskokom Alexa Havoca a nakoniec aj proti nemu samotnému. Ako už názov napovedá, ocitáte sa spolu s ďalšími tímami na ostrove s obrovskou vilou, ktorá je sídlom tejto organizácie a takisto aj kopy naskriptovaných samovrahov odhodlaných hodiť sa vám do rany za dosiahnutím čo najvyššieho skóre. Misiu spestria vedľajšie úlohy v podobe zneškodňovania bomby a záchrany rukojemníkov. V sniperskej vložke máte za určitý čas zneškodniť daný počet nepriateľov, pričom po každej rane musíte prebiť. Samotný Havoc potom až takým problémom nie je, stačí ho len dobre zameriavať a rýchlo prebíjať po výstreloch z raketometu na jeho vrtuľník.

Misia druhá našich dvoch hrdinov zavedie na palubu Air Force One, ktorá je tiež nahustená nepriateľmi a tým najhorším z nich je Laccard Zimone, ktorý uniesol prezidenta USA. Čiže jeho zachrániť, ich zneškodniť a nevinných nechať žiť (pokiaľ to bude možné) – toť vaša úloha. Zneškodnenie Zimona na konci úrovne si potom vyžaduje buď slušnú dávku zručnosti hneď zo začiatku hrania, alebo dávku šťastia, keďže máte len jeden pokus a podmienky sú proti vám.

Džungľa v poslednej úrovni potom poriadne preverí vaše reflexy v prípade hry jednotlivca, prípadne kooperáciu s vaším partnerom v akcii a to zvlášť na vyšších obtiažnostiach. Práve tu vás čaká až enormné množstvo pajácov na odstrel, dostatok „minihier“ (odrážanie útokov nožom, deaktivácia mín...) a Boss hodný toho, aby som ho napísal s veľkým začiatočným písmenom. Postavíte sa proti Dingovi, vodcovi teroristov, no jeho porazenie si vyžaduje viac ako si po predchádzajúcich predstavujete – najprv musíte za limitovaný čas zneškodniť jeho čln a potom aj jeho samotného v brnení, kedy na chrbte cítite vlhký dych každej jednej sekundy, ktorá sa vám odrátava do neúspešného splnenia misie. Zožeňte si k druhému ovládaču poriadne rýchleho chlapa a nie žiadnu bábovku, bez spolupráce sa tu zaobídete ťažšie!

Takže tu máme opísaný ďalší zachraňujúci prvok a to strhujúci spád hry, ktorý vás nenechá vydýchnuť a ak sa nechcete pripraviť o takto svižný zážitok, tak sa vybavte plienkou – cikpauzy sa nepripúšťajú. Neustále sa niečo deje a musíte sledovať obrazovku, ledva si pozriete inštrukcie pre nadchádzajúcu situáciu a už ste v nej. Na zážitku pridávajú aj skvele zapracované vibrácie Wiimote ovládača, ktoré vás do hry ešte viac vtiahnu.

Znovuhrateľnosť je zaručená aj vďaka istému „kariérnemu postupu“, kedy na základe získaných bodov za prejdenie hry (naozaj odo mňa nechcite časový údaj, koľko vám zaberú tie 3 úrovne) sa zvyšuje váš rating a vždy po dosiahnutí určitej hodnoty postúpite na vyššiu hodnoť, čo znamená aj vyššiu obtiažnosť (tých je vraj 48, každá misia má 16). Rovnako si odomykáte aj nové zbrane (25) a kostýmy pre postavy (14, z druhej svetovej, z hry Virtua Cop, Rambo-style kostým a podobne). Pre maníkov, ktorých záľubou je porovnávanie typu „kto ďalej dociká“, bude určite motiváciou aj možnosť pripojiť sa na internet a porovnať si dosiahnuté skóre s ďalšími podobne zmýšľajúcimi jedincami.

Oproti automatovej verzii má port na Wii množstvo vylepšení. Teraz nepočítam vylepšenú grafiku, no najmä skvelý Party mód, kde si môžu zahrať až štyria hráči a to je naozaj masaker. Môžete si hru aj trošku upraviť a spustiť si ju napríklad v Ninja móde, kedy máte na sebe ninja kostým a vašou zbraňou sú shurikeny. Aj napriek iba trom úrovniach v hre (veľmi ťažko sa mi tá číslovka píše) si táto hra zaslúži pozornosť hráčov bažiacich po adrenalínovej a svižnej akcii za možnosti spolupráce s človekom sediacim hneď vedľa a záleží len a len na vás, či bude doba hrania 1 hodinu, alebo 20.