Kapitánsky denník, hviezdny dátum 2404081004. Ráno som sa zobudil do niečoho nechutne mokrého. Pravdepodobne sa mi sníval vlhký sen, že som dostal pod stromček novučičkú hraciu konzolu. Rukou však nahmatávam aj o niečo redšiu hmotu neznámej konzistencie. Poznámka: prestať kombinovať kefír na večeru a prášky na spanie. Dnes budem mať veľký deň. Známy kamarátovho kamaráta otca koňa brat v podnájme mi prisľúbil požičať prenosnú konzolu od SONY a aj nejakú hru k tomu. Vraj je to nejaká japonská zhovadilosť, ale ja mu neverím. Už sa teším ako napíšem dojmy na svoj blog a všetci ma budú uctievať. Maminka ma volá na raňajky. Koniec záznamu.

Warriors Orochi vyzerá na prvý pohľad veľmi dobre, no bohužiaľ, tak ako iné veci, ktoré sa tak tvária, sa skrýva pod povrchom niečo zhnité a plesnivé. To isté nájdeme aj v prípade tejto ultimátnej bojovky od KOEI. Príbeh o zjednotení klanov a udobrení dlho rozhádaných bratov, sestier, sesterníc, bratancov a ujov má príchuť trojdňovej ryby ponechanej na slnku, ale oň vlastne aj tak nejde. Podstatná je predsa zábava a hrateľnosť.

Hodnotenie ale nasvedčuje, že aj tu pravdepodobne skapal pes. Prvý level ešte ako tak zaujme, no každý ďalší už je len variáciou na ten predošlý a v podstate ide vždy o to isté - zabiť hlavného generála alebo dobyť všetky stanovištia. Prípadne obe naraz. Mapy vyzerajú ako bojové arény z multiplayer hier s rôznym počtom roztrúsených vlajočiek, ktoré reprezentujú vstupné body pre nepriateľskú, ale aj vašu armádu. Ten, kto má všetky vlajočky obsadené, má lepší prísun armády a panuje nad územím. Nepriateľ sa snaží dobyť vlajočky naspať a tak stále dokola, až pokiaľ mu v tom nezabráni samurajský meč v žalúdku alebo neuplynie stanovený čas. Toto a nič viac je náplňou celej hry.

Kapitánsky denník, neviem sa dočkať, než ju budem mať konečne v rukách. Od samého vzrušenia som si na blogu okrem nesúhlasných komentov zmazal aj pár svojich super komentárov. Napíšem si ešte v predstihu zopár pochlebovačných príspevkov na hru, ktoré neskôr zavesím na blog. Nie, musím ich tam zavesiť už hneď, podľa obrázkov a videí to predsa vyzerá super, to nemôže byť zlá hra. Letmo kontrolujem herné weby. Prečo tak bohapusto klamú, že to je zlé? Obrázky a videá nemôžu klamať a aj vývojári vraveli o ultimátnej bojovke. Už len pár minút! Koniec záznamu.

Vaše, ale aj nepriateľove armády sa síce snažia konať autonómne, no väčšinu času len stoja a čakajú. Priamo ich ovládať nemôžete a tak s nimi veľa nezmôžete. Priamo ich vedia usmerniť len vaši generáli v boji, no oveľa viacej inteligencie ako vojaci nepobrali. Ak sa v mu v záblesku inteligencie podarí nasmerovať armádu nejakým smerom, väčšinou sa vrhne oproti presile, kde nemá dlhú životnosť a ak je jeho prežitie dôležité pre misiu, môžete ísť na párky a reštartovať.

Zúfalý stereotyp misií sa autori snažili osviežiť prisypávaním počtu nepriateľov vo vyšších úrovniach. Ak ste v ranných fázach končili misie s počtom zabitých okolo sto, v tých posledných je sedemsto a viac uplne bežným priemerom. Tomu sa hovorí liek na hladomor. Tu by sa dala ako tak prekúsnuť sparťanská grafika, pretože 40 - 60 útočníkov naraz je na PSP celkom záhul, no napriek tomu som nebadal žiadny pokles fps. Hrdina/hrdinka kosí zástupy ryžojedov so slamenými klobúkmi po desiatkach k čomu mu/jej dopomáhajú kombo techniky s jedinečnou zbraňou. Okrem obyčajného útoku, ktorý sa dá postupným stláčaním tlačidla linkovať až na desať úderov, je k dispozícií ešte jedno kúzlo a ťažký magický útok kombinovateľný s obyčajným útokom. Počas desiatich hodín (ak by ste sa hru z neznámych dôvodov rozhodli dohrať) budete teda používať až štyri rôzne útoky. Kratos sa len potichu uchechtáva v rohu.

Kapitánsky denník: tak konečne som si ju priniesol domov. PSP je také krásne. Od vzrušenia som síce kamarátovi omylom sformátoval pamäťovú kartu, ale on určite má tie sejvy z hier odložené. Každý si predsa odkladá sejvy. Aj ja som si odložil tie moje z Wolfštajna, čo je moja najobľúbenejšia hra vôbec. Ostatné hry už totiž boli len nechutné falzifikáty. Aspoň podľa obrázkov si to myslím, pretože ich na mojom osem ročnom hardvéri už nespustím. Púšťam sa konečne do hrania. Ďalší záznam prinesiem o niekoľko hodín, pretože sa ponorím do sveta bojovníkov a nebudem mať čas. Koniec záznamu.

Všetko by sa malo dať ospravedlniť tým, že počas hry sa k vám pridá niekoľko desiatok ďalších hrdinov, ktorých v skupine môžete mať až troch a môžete medzi nimi ľubovoľne prepínať. Každý s unikátnou zbraňou a štýlom (rozdiel medzi nimi je však minimálny). Problémom ale je, že každým zabitím hrdina dostáva experience body a zlepšuje sa jeho útok, obrana a zbrane. Čiže nové postavy sú v podstate mrzáci s minimálnou životnosťou a treba ich expiť v nižších leveloch. Kto by sa tam vracal? Blah.

Znovuhrateľnosť by mala byť obrovská, pretože po dohraní si len vyberiete ďalší klan s novým hrdinom a môžete sa do toho pustiť znova, ja bohužiaľ taký sadomasochista z už uvedených dôvodov nie som. Hra vystrieľa všetky nápady v prvom leveli (a že ich nie je veľa) a ďalej nemá čím zaujať. Šeď, stereotyp a nuda sa vznáša nad Warriors Orochi. Len viac takýchto klincov od Koei, aby z tej rakvy nevypadli.