ALONE IN THE DARK |
ALONE IN THE DARK |
Je jedno, či sa teraz pridám na jednu alebo druhú stranu... vždy sa totižto nájde niekto, kto mi bude protirečiť. A pritom kauza Alone in the Dark ani náznakom nepripomína tie, videné na našej politickej scéne. Celý ten kravál sa totižto točí okolo jednej jedinkej veci – lenivosti. Chorobnej lenivosti hráčov, ktorí už zabudli na dávne časy klikacích adventúr, kedy nešlo len o krytie sa a občasnú streľbu, ale aj o masívne nasadenie šedej kôry mozgovej, tak ako to bolo v tých dobách zvykom. Zlatých časoch, sluší sa doplniť, pretože súčasný trend podobné návraty skrátka netoleruje. Chcete dôkaz? Aktuálny prípad AiTD.
Priznám sa, že v rámci tejto navonok štandardnej situácie som nečakal až také protichodné reakcie, aké sa objavili v súvislosti s uvedením titulu na trh. Severské krajiny hru doslova zniesli pod zem, zatiaľ čo zbytok sveta sa držal na uzde a okrem určitých herných aspektov nové AiTD zhodnotil v celku pozitívnymi reakciami. Prečo? Prečo sa ale niekto odváži dať AAA titulu 3 body z 10, keď také žalostné hodnotenie nedáva ani low-end bugetovým hovadinám? Holt, a sme doma, stará mama. Lenivosť, netrpezlivosť, neochota zmeniť zaužívané návyky... skrátka, odmietanie akýchkoľvek, čo i len o trošičku náročnejších princípov, priviedlo niektorých ľudí k tomu, aby nad titulom zlomili palicu ešte pred tým, než mu vôbec stihli preniknúť pod kožu. A to bola chyba! AiTD totižto aj napriek viacerým nedostatkom ponúka doslova filmový zážitok, pre ktorý sa trošku tej zmeny v myslení oplatí obetovať.
Filmový. To je ten správny výraz, vystihujúci charakter nielen príbehovej línie, ale aj celkovej štruktúry titulu, silne odkazujúcej na údernosť a vizuálnu vyšperkovanosť klasických letných hollywoodskych blockbusterov. Konieckoncov, už len prvé dve epizódy, prekvapivo odohrávajúce sa mimo Central Parku vás doslova prikovajú k telke, či už ste fanúšikom tohto žánra, alebo nie. Je jasné, že kľúčové informácie hernej story si autori nechávajú na neskôr, ale aj tak vám odhalenie niektorých právd o hlavnej postave postačí natoľko, aby ste jej osud s napätím dotiahli až do samotného konca. Príbeh pritom nevykazuje žiadne známky prehnanej béčkovosti a okrem odhaľovania minulosti Edwarda Carnbyho bude väčšinu herného času rezonovať boj dobra a zla, tak ako si ho niektorí z vás pamätáte s bestselleru Biblia. To znamená: lucifer, svetlo ako dar života, slabosť našej civilizácie... skrátka všetko to, čo si pod pojmom biblická apokalypsa predstavujete. Samozrejme, hra na povrch vynáša aj množstvo ďalších otázok ohľadom nášho bytia a tak by ste počas hry ani náznakom nemali pocítiť akúsi prázdnotu príbehu, častý to nedostatok (mnohých) veľkolepo sa tváriacich titulov.
Kto hral nedávny LOST, určite bude v titule AITD ako doma. Komu sa ale podobný titul nedostal do rúk, iste bude prekvapený štruktúrou príbehovej hry, veľmi vierohodne kopírujúcej klasické aspekty televíznych seriálov. A nejde pritom len o rekapituláciu v úvode, či veľké odhalenie na záver; dôležitý je totižto formát, akým hra pristupuje k vyjadreniu epizodického charakteru. Herná kampaň už totižto nie je len zmesou po sebe nadväzujúcich levelov, ale dokonalým stelesnením slobody, s akou pristupujeme k sledovaniu jednotlivých dielov vašich obľúbených show. Slovami smrteľníka povedané, hra vás už nenúti absolvovať každučkú pasáž tak povediac povinne, ale dáva vám možnosť v prípade dlhšieho neúspechu posunúť v príbehu ďalej, aj keď za cenu strany niektorých dôležitých informácií, čo to objasňujúcich z pozadia jednotlivých charakterov. Vy tak máte v rukách moc, podobne ako pri pozeraní DVD-čiek, preskočiť vybrané kapitoly a „zhliadnuť“ tak len tie, na ktoré máte chuť. Význam tejto novinky je myslím si jasný - anulovať riziko z frustrácie bez toho, aby hráči prišli o dôležité príbehové zvraty. Osobne som ale túto featurku nevyužíval, pretože hra ma vďaka vynikajúcej atmosfére držala pevne aj v miestach, v ktorých by som za iných okolností už veľmi nepekne nadával.
Veľký podiel na tom dozaista má aj spomínaná filmovosť titulu. Prakticky od úvodných okamihov ste bombardovaný jednou lahôdkovou scénou za druhou, pričom ich tempo sa s pribúdajúcimi odohranými hodinami ani náznakom nespomalí. Skripty, podobne ako v prípade CoD4, tak AITD výdatne napomáhajú k výslednej dychberúcej atmosfére, a to prosím pekne bez ohľadu na to, že samotná hrateľnosť už tak dynamická nie je. Ale vlastne, čo ste od survival adventúry očakávali?
Všimnite si predchádzajúce slovné spojenie: survival adventúra. Nie, nie je to survival akcia, do akej pomaly spadá už každá hra, ale niečo, čo tu nebolo už pekných pár rokov. Vlastne, od dôb Ecstatica či pôvodných AITD som nezažil tak old-schoolovo ladenú hernú náplň, ako v prípade dnešného titulu. Zoberte si posledné diely Silent Hillu, taktiež predstaviteľa podobného žánru. Čo u nich môžete odpozorovať? No predsa príklon k akcii na úkor adventure zložky, často krát len prezentovanej vo forme hľadania kľúčov, nevyžadujúcich ani minimum logického uvažovania. Skrátka, chodíte po chodbách, sekáte bizarné kreatúry po desiatkach a len tak pomimo občas stlačíte tlačítko pre „use“. Alone in the Dark ale našťastie ide inou cestou, cestou, v rámci ktorej je rovnaká váha prikladaná nielen akčnej zložke, ale aj tej neakčnej. A keďže oba elementy tvoria jadro hry prakticky v rovnakej miere, nebude od veci, ak sa im teraz pozrieme pekne rovnocenne na zúbok.
Temnota, samota.... a záhadný park.
Otvorené prostredie Central Parku a s tým súvisiaca sloboda pohybu a jednania, tak to boli slová, ktorými sa autori oháňali azda v rámci každej prezentačky, aby ako tak nalákali fanúšikov na niečo, čo v žánri hororov ešte nedostalo šancu na uplatnenie. Ako už ale býva zvykom, sľuby ostali naplnené len z jednej tretiny, pretože slobodného pohybu po nočnom parku si užijete ako-tak v jednej epizóde, a aj to bude zážitok len tak povediac z donútenia, nemajúc s hlavným príbehom prakticky žiadne vážnejšie prepojenie. Zbytok hry, ako už naznačili moje slová o filmovosti a skriptoch, je teda striktne lineárny, tzn. že akokoľvek sa budete snažiť, vždy bude dopredu viesť len jedna cesta, aj keď musím povedať, že neraz bude zdanlivo neriešiteľná. Práve na poli logických hádaniek súvisiacich s vašim ďalším postupom, ale tkvie zrejme najväčšie kúzlo tohto titulu. Už z pre-release prezentácii bolo jasné, že hra v hojnom množstve využije nielen klasický fyzikálny engine, ale predovšetkým implementovaný systém real-time šíriaceho sa ohňa, tak ako sa to deje v skutočnosti. A čo vám budem hovoriť – hrateľnosť tieto enviromentálne problémy oživujú natoľko, že vás neraz napadne, prečo s tým developerské štúdiá neprišli už skôr. Navyše, množstvo týchto rébusov je doslova majstrovsky navrhnutých tak, aby vás samotné riešenie nielenže logicky napadlo, ale aj náležite potešilo.
Dostanete sa napríklad do lokality sčasti ponorenej do vody, pričom ale do vody nepekne zasahuje aj zhora visiaci elektrický kábel. Čo spravíte? No predsa zoberiete neďaleko odhodenú metlu a pomocou nej kábel jednoducho odtiahnete na suché miesto. Alebo ďalší príklad. Zdanlivo uzavretá miestnosť s drevenými dverami a neďaleko plápolajúcim ohňom. Riešenie? Chmatnete padnutú stoličku, zapálite ju v ohni a takto horiacu ju hodíte ku dverám. Tie sa od nej automaticky chytia, vzbĺknu a následne sa rozpadnú, vytvárajúc tak požadovaný priechod. Easy. A čo takto zdolávanie výšin pomocou vami uvoľnenej hasiacej hadice? No problem. Ako si môžete teda na uvedených príkladoch všimnúť, hrá vám narozdiel do zbytku žánrových zástupcov ponúka predsa len viac prirodzených logických rébusov, pričom klasickú schému hľadania kľúčov a im podobných predmetov odsúva na tú najvzdialenejšiu koľaj. Výsledkom takéhoto odklonu je ale nevídaná hrateľnosť, ktorá konečne umožňuje hráčovi prísť na riešenie aj bez toho, aby musel kvôli nelogickostiam kombinovať nesúvisiace predmety či pozerať do návodu.
Podobne originálnym spôsobom je ale riešená aj akčná zložka, ani náznakom nepripomínajúc to, čo vídame v dnešných dňoch. Komplexnosť, široká škála možností či azda až prehnaná zložitosť, to všetko definuje akciu v podaní AiTD, veľmi výrazne meniacu zabehnutý štandard zjednodušovania. O čo teda ide? V prvom rade je kľúčové spomenúť inventár. Ten, ako už asi viete, je prezentovaný vo forme útrob kabáta, ktorý ma hlavná postava po celú dobu hrania na sebe. Jednoducho, na ľavej a pravej strane bundy sú akési vrecká, putká či ďalšie držiaky, na ktoré si vešiate, resp. do ktorých si vkladáte nájdené predmety. Tých je v rámci hry vskutku veľké množstvo a tak budete neraz tuho rozmýšľať, či si ponecháte jednu fľašu vodky navyše, alebo ju obetujete v prospech biolitu. Navyše, väčšina predmetov je skombinovateľná prakticky s hocičím a tak fľašu skombinujete s handričkou a lepiacou páskou, získate lepivého molotova, vhodného na celý rad situácií.
Plastovú fľašu s horľavinou ale môžete napríklad aj prederaviť nožíkom, hodiť do zhluku protivníkov a na diaľku prostredníctvom stopy zapáliť, tak ako to robí množstvo filmových hrdinov. Alebo ak sa vám nebude chcieť s ničím namykávať, jednoducho ju hodíte medzi nepriateľov a za spomaleného režimu vo vzduchu zostrelíte. Následný výbuch potom rozmetá aj tých najtuhších z nich. Skrátka, možností, ako sa na diaľku vysporiadať s hrozbou, je vskutku neúrekom a verte mi, že každé riešenie vo vás vyvolá minimálne záblesk eufórie. Veľkú úlohu pritom zohráva aj AI spolu s pohybovými schopnosťami protivníkov, ktorí už nie sú len stádom tupých pohyblivých terčov, ale nebezpečnou zmesou krvilačných monštier, do ktorých nestačí len vystrieľať celý zásobník, ale predovšetkým ich zasiahnuť ohňom do citlivých bodov, ktoré majú podobu obrovských jaziev. A verte mi, trafiť sa zápalnými nábojmi do jazvy mrštného magora je rovnako ťažké, ako ho ubiť horiacou stoličkou.
Práve boje na blízko sú zrejme najslabšou zložkou titulu, pretože samotná schéma ovládania už s princípu nedovoľuje rýchle a nadväzujúce údery, tak ako by si to väčšina situácií vyžadovala. AiTD totižto obsahuje vcelku prepracovaný systém manipulácie s predmetmi, ktorý síce umožňuje oháňať sa s vecami vo vskutku nevídanom rozsahu (napríklad spomínanú metlu si dáte pekne pred seba a v takejto polohe odtiahnete problematický kábel), ale v prípade že dôjde na blízke stretnutie, spomalené šibrinkovanie analógom na štýl SKATE je skrátka pre takýto druh okamihov nevhodné. Jasné, zvyknúť sa na to dá a v prípade horiacej stoličky sa dokonca dá hovoriť aj o ultimátnej zbrani, ale pokiaľ nemáte v sebe kúsok trpezlivosti, väčšinu bojov pre istotu vyriešite pekne na diaľku. V súvislosti s ovládaním je potrebné spomenúť aj prácu v inventári, ktorá je síce intuitívna, ale zaberá až príliš veľa času, čím znateľne narušuje inak plynulý herný spád. Nakoniec musím spomenúť aj ovládaciu schému pohybu postavy či vcelku komplikované narábanie s predmetmi pravej a ľavej ruky, ktoré do krvi len tak ľahko neprejde a rozhodne vám dá minimálne prvé dve epizódy zabrať. No a v neposlednom rade mi nedá nespomenúť tu a tam sa objavujúce šoférske vložky, ktoré aj napriek podivnému chovaniu sa áut nepôsobia rušivo a minimálne ten prvý útek na vás dozaista urobí dojem.
Technické spracovanie je jedným slovom výborné, čo ale nemôžem povedať v prípade druhého slova, majúceho podobu rozporuplnosti. Modely postáv, ich gestikulácia a mimika mi pripadali azda najrealistickejšie, aké som kedy videl, čo ale nemožno povedať o kvalite niektorých textúr, ani omylom nereprezentujúcich pojem next-gen. Hra sa taktiež nevyhla mnohým technickým bugom typu neviditeľné polygóny či prepady do prázdnoty, čo je ale pre zmenu kompenzované špičkovou hrou svetla a tieňov či spomínanými efektami ohňa, ktoré sme v takom rozsahu ešte na poli počítačovej zábavy nemali možnosť zhliadnuť. Audio stránka je ale hodná najvyššieho hodnotenia a okrem dokonalej hudby prekvapí aj zmesou atmosferických zvukov, či pazvukov, efektne tak dotvárajúcich výslednú desivosť a skormútenosť titulu.
Nemôžem si pomôcť, ale najnovší diel v sérii AiTD ma skrátka zaujal. Prešiel som ho takmer so zatajeným dychom, pričom na tých pár originálnych noviniek som si pokojne zvykol. Celkovo pozitívne dojmy mi neskazilo ani krkolomné ovládanie, ktoré vo mne akurát tak evokovalo spomienky na časy, kedy sa každá hra ovládala rovnakým spôsobom. Časy, kedy sa nefňukalo nad tým, že hra je trošku zložitejšia a na jej zdolanie nestačí len zmes rýchlych reflexov, ale aj nejaké to rozmýšľanie. Práve odklon od zabehnutého štandardu robí z titulu AiTD nečakane zaujímavý produkt, ktorý by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti.
RECENZIE HRÁČOV |
8.0
DE BIELAWA
24.1.2011
Alone in the Dark vyšiel v roku 2008, ako v poradí už piaty diel legendárnej...prečítať celé
|
9.0
N_GAGE092101
11.10.2009
Každý človek ktorý je zmyslami pri živote má určite strach s niekoho lepšie povedané s niečoho. A pr...prečítať celé
|
Xbox 360
PC PS2 PS3 Wii Vývoj: Atari / CD Projekt / Eden Games Štýl: Akčná Adventúra Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|