Space Siege je akčná RPG, čiže sa zameriava predovšetkým na boje a vývoj postavy. Ak čakáte tony dialógov, nespočetné úlohy a komplikovaný príbeh, ako má napríklad Oblivion, nemá zmysel aby ste skúšali túto hru a ďalej čítali recenziu. Ak však nepohrdnete dynamickým titulom na odreagovanie, kde budete vo veľkom rozbíjať lebky nepriateľov, prejdite na ďalší odstavec.
Ujasniť si treba ešte jednu vec. Hoci Space Siege pochádza z dielne tvorcov Dungeon Siege, zabudnite na príbuznosť týchto hier, pretože v podstate žiadna nie je. Kvetnaté reči z médií, že sa jedná o nástupcu Dungeon Siege vo vesmírnom prostredí, sú v skutočnosti nezmyselné drísty. Space Siege skutočne nemá s klasickou fantasy RPG v zásade nič spoločné, teda okrem spomínaných tvorcov a pokus o porovnanie týchto titulov by mohol skončiť pre hráčov rozčarovaním. Takže, zabudnite na Dungeon Siege a nechajte sa uniesť celkom iným dobrodružstvom z úplne odlišného sveta Space Siege.
V tomto dobrodružstve pôjde o záchranu ľudstva v nie až tak vzdialenom 22. storočí. Človiečikovia sa rozhodli expandovať do vesmíru a pritom narazili na nepriateľských mimozemšťanov. Tí postupne vypátrali polohu Zeme a rozhodli sa ju vyčistiť. A tak zbytky ľudstva unikajú na vesmírnych lodiach, kam sa dá. Na jednej z lodí je aj Seth Walker, sympaťák a ostrieľaný vojak, ktorý musí znenazdajky čeliť nepriateľskému výsadku priamo na palube plavidla. Našťastie nie je jediný, čo nezahynul. Nažive zostala aj hŕstka členov posádky a všetko koordinuje virtuálny pilot. Postupne však vychádzajú najavo čudné skutočnosti a zrazu nie je isté, kto je priateľ a kto nepriateľ.
Priateľské uvítanie mimozemšťanov.
|
Vstaň plechový kámo, budem potrebovať tvoju pomoc.
|
Vo dvojici sa zabíja ľahšie...
|
Hoci dej nie je veľmi prešpekulovaný, pre potreby akčnej RPG úplne stačí a nedá sa povedať, že by bol tuctový. Navyše , na rozdiel od mnohých iných titulov z daného žánru, neustále napreduje a nestagnuje. Nestane sa vám teda, že hodiny ničíte monštrá len preto, aby ste našli vchod do ďalšej úrovne a o niekoľko podlaží nižšie čaká nadržaný boss, ktorý sa odbaví pri pohľade na vaše krvavé telo. Na druhej strane, dej je striktne lineárny a vedie vás pekne za ručičku, prakticky až do konca.
Hra je rozdelená do početných lokalít, ktoré reprezentujú jednotlivé priestory lode, zdravotné stredisko, sklady, dielne, strojovňu a podobne. Najčastejšie sa medzi nimi presúvate pomocou prepravnej kabínky. Lokality nie sú veľmi rozľahlé, našťastie je ich pomerne veľa a v každej je hráč poverený viacerými úlohami s rozličnou náplňou. Takže budete pátrať po tých, čo prežili, aktivovať alebo deaktivovať zariadenia rôzneho druhu, hľadať dôležitý čip, alebo dokonca vozík pre imobilného kolegu. Úlohy sú sprevádzané príležitostnými rozhovormi medzi vašou postavou a zbytkom tímu cez komunikačné zariadenie.
Keď hovorím o tíme, mám na mysli pozostalých, ktorí sa zhromažďujú v zabezpečenom stredisku, kam sa príležitostne vraciate. Hoci vás nikdy nesprevádzajú v boji, dávajú vám rady, lokalizujú zbrane a užitočné predmety a nepriamo pomáhajú pri vašom napredovaní. Občas vám aj otvoria nejaké tie dvere, aby ste mohli vstúpiť do zabezpečenej oblasti. A nie, nemusíte ich ochraňovať, postarajú sa sami o seba, čo je fajn. Pri bojoch s hordami mimozemšťanov, ale neskôr aj kyborgov, by ste ich zadky totiž sotva uchránili. Niekedy máte problém spasiť aj ten svoj, hoci sa nedá povedať, že by obtiažnosť hry bola veľmi vysoká. Často krát však prežijete hlavne vďaka svojmu jedinému „bratovi v boji“ ktorým je robot HR-V.
Užívateľské rozhranie v hre je riešené dobre. Ovládanie je intuitívne, vlastne všetko ovládate myšou, plus sú tu klávesy určené na rýchlu aktiváciu zručností alebo pokynov pre vášho robota. Manipulácia s myšou je rafinovaná najmä počas boja. Ľavým tlačítkom navigujete vašu postavu, pravým útočíte na cieľ. Môžete uprednostniť boj na blízko, kde je síce len jedna špecifická zbraň, ale s rôznymi formami útokov, alebo použijete slušný sortiment strelných zbraní, zahrňujúcich pušky, mimozemské prostriedky, či raketomet. Zbrane majú rôzny efekt, dostrel a rýchlosť striel. Tak je to aj u vašich protivníkov a to sa dá takticky využiť, pomalým strelám sa navyše dokážete uhýbať. Praktické je, že nie len smer streľby ale aj premety či miesto dopadu granátov sa uskutočnia tam, kde sa práve nachádza kurzor myši, takže rýchlo zareagujete na danú situáciu. Jediným klikom na vhodne rozmiestnené ikony na obrazovke (ak neuprednostníte klávesy) potom rýchlo vymeníte zbraň, vyzbierate všetky predmety v okolí, použijete lekárničky, vyvoláte mapu, alebo menu so schopnosťami či zoznam úloh.
Okrem toho na obrazovke vidíte ukazovateľ vášho života a energie, ktorú používate pri viacerých zručnostiach a dobíja sa pri eliminovaní nepriateľov. Keď je práve funkčný váš robot, vidíte aj jeho ukazovateľ života, čo vám umožní v pravý čas ho stiahnuť z útoku, zadať mu príkaz na samoliečbu ( vyžaduje vašu energiu) alebo neskôr simulovanie smrti. Taktiež môžete vyvolať jeho špeciálne útoky, inak sa v boji dobre orientuje aj sám a ničí každého, kto sa na vás hoci len škaredo pozrie. A ak robot otrčí kopytá, oživíte ho pri najbližšom robotickom zariadení, ktorých je nadostač.
Vylepšovať môžete všetko, vrátane atribútov hrdinu, robota a všetkých zbraní.
|
Akoby nestačili mimozemšťania, do boja sa pletú aj kyborgovia.
|
Implantáty sú ďalšou formou vylepšenia, ale nesú so sebou aj riziká.
|
Zaujímavé je, že vaša postava nemá žiadny inventár, až na úložný priestor na zbrane. Totiž nijaký nepotrebuje. Nájdená munícia (týka sa doplnkových bojových prostriedkov, u bežných zbraní je neobmedzená) a lekárničky sa automaticky priradia na správne miesto, aby boli okamžite k použitiu a ostatné vyzbierané veci sa hromadia vo forme súčiastok. Tie potrebujete na nákup doplnkov, vylepšovanie vás, robota aj zbraní. Vývoj hrdinu v hre je skutočne rafinovaný. Tak, ako bolo prevratným vetvenie schopností použité v Diablo II, je tak trochu revolučný aj vývoj v Space Siege. Dovolím si tvrdiť, že nemá medzi akčnými RPG obdoby a ponúka skutočne široké spektrum možností, ako priamo či nepriamo zdokonaliť hrdinu.
Spomínal som súčiastky. Keď ich máte dostatok, môžete ich prakticky využiť na vylepšenia pri pracovnom stole . Ten je vždy v rovnakej miestnosti, ako liečebný terminál, kde sa mimochodom automaticky uloží hra a jasne ju rozoznáte podľa zeleného osvetlenia. V prvom priečinku stola si môžete upraviť ľubovolnú zbraň a niekoľkonásobne zlepšiť každý z niekoľkých jej parametrov. Tak zvýšite poškodenie ktoré spôsobíte v boji alebo šancu na kritický zásah, zrýchlite streľbu danou zbraňou a podobne. V ďalšom menu vylepšujete postavu hrdinu a síce efekt výzbroje (jediný spôsob jej zlepšenia), odolnosť voči elektrine a ohňu, hodnoty zdravia, silu útoku a vedu. Obdobným spôsobom zdokonaľujete aj robota, ktorému tu môžete aj meniť pre neho určené zbrane, ako sú rotačné guľomety, či plameňomet a podobne. V poslednom okne dokupujete lekárničky, granáty, míny a ďalšie doplnkové bojové prostriedky. Narazíte tu aj na skutočne zaujímavé kúsky ako sú ohnivé míny reagujúce na pohyb, samovražedné sondy, automatické hliadkové guľomety, či ochromujúce granáty.
Sortiment však závisí aj od technických a bojových schopností, ktoré sa už ale nevylepšujú súčiastkami ale vzácnymi skúsenostnými bodmi. Body získavate za splnenie niekoľkých viazaných úloh pri vašom postupe. Niekedy ani ich dostatok nestačí sám o sebe na to, aby ste si osvojili tie najlepšie, ktoré zvýšia účinok vás a vášho robota, vyvolajú liečebných dronov, alebo vás ešte viac potužia. K tomu ešte potrebujete mechanické implantáty. V hre sa postupne dopracujete k siedmym, rukou počínajúc a mozgom končiac. Okrem toho, že odomykajú najzaujímavejšie schopnosti, prinášajú aj svoje prirodzené bonusy, povedzme zrýchlenie pohybu pri využití kybernetických nôh. Má to však aj tienistú stránku. Po nasadení sa už nedajú odstrániť a znižujú hodnoty ľudskosti. To môže neskôr ovplyvniť ďalší priebeh deja, hoci podľa toho, čo som absolvoval, nie až tak zásadne, ako by sa mohlo zdať. Okrem toho niektoré schopnosti vyžadujú na naučenie vysoké hodnoty ľudskosti, takže keď máte priveľa implantátov, zostanú nastálo nedostupné.
Čo som ešte nespomenul je fyzika, ktorej vplyv je zjavný na každom kroku. Väčšina predmetov sa dá posúvať alebo odraziť strelami, pri väčšej intenzite samozrejme aj rozstrieľať na kúsky. Často narazíte na zápalné sudy alebo plynové bomby, ktoré po zásahu poletujú vzduchom, zapaľujú horľaviny v okolí a dopadajú na lebky každého v blízkosti.
Spestrením postupu je vypočutie nahrávok zo záznamníkov, ktoré zvyčajne zostávajú po nebohých členoch posádky. V spojení s prostredím, tajuplnou hrozbou a tieňom virtuálneho pilota vyvolávajú výbornú atmosféru, ktorá inklinuje k titulom System Shock alebo Doom III, hoci produkt využíva odlišný pohľad kamery. Hráč sa na udalosti pozerá z nadhľadu a často vidí aj priestranstvá okolitých miestností, teda aj tie úseky, kam samotný hrdina nevidí. Možno by to bolo viac napínavé s použitím zahmlenia, kedy by hráč zažil šoky z toho, že sa pred ním náhle z tmy vynoril nepriateľ. Ale nie je to až taký zásadný nedostatok.
Virtuálny pilot. Na čej strane stojí?
|
Tresky- plesky, hromy blesky !
|
Takto budete vyzerať, ak to preženiete s implantátmi...
|
Výčitky by sme mohli nasmerovať proti lineárnemu príbehu so síce viacerými, ale dosť podobnými koncami. To bohužiaľ spôsobuje nízku znovuhrateľnosť, pretože okrem menších odchýlok vo vývoji hrdinu vás pri opakovanom postupe nič nové nečaká. O niečo dlhšia herná doba by tiež nezaškodila. Pár hodín denne stačí na to, aby ste na konci týždňa už nemali čo hrať. Taktiež prostredia sú dosť monotónne, dizajn miestností by mohol byť pestrejší, animácie sa priveľmi opakujú. To už sa dostávame ku grafike, ktorá tiež nepatrí k špičkovým, najmä čo sa týka spracovania prostredí. Nedá sa však hovoriť ani o zastaralom spracovaní. Skrátka, grafika je prijateľná, ale mohla byť aj lepšia. Ozvučenie je ok.
Hra obsahuje aj multiplayer a síce po lokálnej sieti alebo v rámci internetového systému a tu sú vlastne aj súčasti, ktoré „žehlia“ niektoré nedostatky titulu. 15 misií, ktoré vyberá užívateľ, čo vytvoril hru pri nástupe do vlaku, môže hrať aj jednotlivec, hoci v tíme je to samozrejme zábavnejšie, takže celkový čas hrania sa môže značne predĺžiť. Taktiež si tu môžete voliť aj obtiažnosť týchto misií a dopriať si skutočnú výzvu. Výsledky sa každej postave zaznamenávajú a uchovávajú.
Od Space Siege som veľa nečakal, demoverzia ma však príjemne prekvapila a kompletnú hru som prešiel takmer na jeden dych. Hra nie je dokonalá a kadečo by sa na nej dalo vylepšiť, napriek tomu je to pre mňa najzábavnejšia akčná RPG na PC od čias Diablo II. Dôvodom je najmä vydarená atmosféra, adrenalínové boje so zmysluplnými úlohami a hlavne originálne riešený vývoj hrdinu a jeho pobočníka. Lúčim sa slovami z názvu istého českého filmu, ktorý som síce nevidel a ani netúžim vidieť, ale dobre charakterizujú môj celkový dojem zo Space Siege. Takže „ U mě dobrý ! “