Rozhodnem sa teda skúsiť svoje šťastie v miestnom hostinci. Keďže mesto je vystavané skôr do výšky než do šírky, mám trochu problémy s orientáciou, spleť chodníkov, mostíkov, stúpaní a klesaní mi zamotáva hlavu a hlavne sa už zotmelo, takže nevidím ani na pár metrov pred seba. Na chvíľu si teda odpočiniem. Zvolím 12 hodinový spánok a zobúdzam sa do krásneho rána. Hneď sa mi tá krčma hľadá lepšie. Tak, a mám ju. Vlasatý chlapík z Bethesdy sa pri mne zastavil znova a tentokrát ma upozorňuje na picklock minihru, zadné dvere do baru by som mal aj so svojim miniskillom zvládnuť. Hrdinsky odklikávam tutorial (veď načo?), o pár minút už iba smutne pozerám na zlomené pakľúče a mierne ironický úsmev Bethesďáka. Picklocking sa vykonáva oboma analógovými páčkami, treba nastaviť škrutkovač a tenký drôt tak, aby zámok povolil.

Vchádzam do baru prednými dverami. Vnútri nachádzam presne takú spoločnosť, akú by som od takéhoto miesta čakal. Pár sociálnych pracovníčok, ktoré na mne ihneď začali skúšať svoje triky, niekoľko otrhaných štangastov, barmana ghoula a majiteľa krčmy. Ten je ochotný mi s niečím pomôcť, najprv ale musím pomôcť ja jemu. Pár minút chôdze od Megatonu žije jedna „slečna“, ktorá mu dlhuje peniaze – mám za ňou zabehnúť a vybaviť, čo treba. Pri odchode z lokálu ma zastaví jediný slušne oblečený chlapík. Rozhovor s ním je zaujímavý, no rovnako znepokojujúci. Chce odo mňa, aby som vykonal niečo, čo by sa pár obyvateľom mesta nemuselo páčiť. Beriem si čas na rozmyslenie, vytrepem sa z baru, nájdem cestičku smerujúcu von z Megatonu a opäť sa ocitám v pustatine. Je čas, preštudovať si PIPboya.

Obľúbený digitálny pomocník od posledných dobrodružstiev prešiel radou úprav, teraz dokáže až na uverenie kávy a orálne uspokojenie takmer všetko. Združujú sa v ňom údaje o statuse postavy, jej vlastnostiach, perkoch, skilloch, nájdete v ňom mapu kontinentu, questy, atď. Tiež sa do neho integroval inventár, atribúty zbraní, ich kondícia a stav (pomocou príslušného skillu sa dajú opravovať, prípadne z dvoch rovnakých vadných kusov spraviť jeden funkčný) a podobne. PIPboy 3000 je jednoducho úžasná hračka, aj keď orientácia v ňom dá z počiatku dosť zabrať, keďže ponúka naozaj tony rôznorodých informácií.

V malej chalúpke, ktorú som opäť bez problémov našiel podľa šípky na kompase, sa ukrýva neposlušná slečna. Moje dobré srdce ju posiela preč od nebezpečného majiteľa baru s tým, že to za ňu skúsim nejak vybaviť. Odmenou mi je iba jej nehynúca vďaka. Keby som to bol vedel, na mieste tu mrchu odprásknem!

So sklonenou hlavou sa vraciam do mesta (Prosím vás, dá sa cestovať nejako rýchlejšie? Áno, keď sklopíte zbraň, tak môžete šprintovať. A vozidlá plánujete? Podľa toho, čo viem, tak nie...), zastavujem sa u šerifa a nahlasujem mu podozrivého cudzinca v bare. Muž zákona sa rozhodne ísť so mnou a celú vec urovnať. Som svedkom ich rozhovoru, cudzinec sa so šerifom dohodne, ten sa mu s výrazom spokojnosti na tvári otočí chrbtom. Dobre oblečený chlapík neváha, vytiahne spod plášťa samopal a pokropí muža zákona dávkou olova. To už vyťahujem gun ja, zapínam VATS a plánujem útok. Bolo to trochu ťažšie, utŕžil som pár škrabancov, ale zložil som ho. Prehľadám jednu i druhú mŕtvolu a hneď som bohatší o pár slušne vyzerajúcich zbraní a nejaké zásoby. Ešte odnesiem majiteľovi baru pozdrav od slečny, zinkasujem odmenu a vychádzam z baru. Hneď za dverami ma zastavuje malá černošské dieťa. Ževraj je syn šerifa, ďakuje mi za pomstenie otca a že stále čaká na to, čo spravím s nevybuchnutou bombou. Bomba! Na ňu som skoro zabudol...