Stať sa legendou nie je jednoduché. Spravidla tomu predchádzajú hrdinské činy, aké nemajú obdoby a ktoré si zapamätajú celé generácie aj potom, keď predmet legendy dávno vonia fialky odspodu. Ale v hrách to až také zložité nie. Prísľub nekonečnej slávy vám dá (aspoň vo virtuálnom svete) napríklad aj  akčná RPG Legend: Hand of God. Teda, ak ju spustíte...

Nemyslím tým, že titul má vysoké hardvérové nároky, to až tak nie. Lenže do hry vás nepustí fyzika. Potvorka malá, namiesto toho, aby fungovala, vám zabráni vstúpiť do hry a zanecháva na monitore  nezmyselné odkazy. Ak táto nepríjemnosť neobíde ani vás, stačí, keď v adresári hry zmažete PhysXCore.dll. Po tejto procedúre  by  vám už nič nemalo brániť v zábave, ale zrejme po tomto incidente budete mať k Legend: Hand of God naštrbenú dôveru.

Niečo sa pokazilo (ako vždy) a do poriadku to môže dať len nejaký udatný hrdina. Tým nebojácnym junákom budete samozrejme vy, ale ako to už v RPG býva, začínate ako bezvýznamná figúrka. Do hry vás zláka príjemné video, ktoré sa chce podobať slávnym filmovým sekvenciám od Blizzardu. Ale prečo nie? Vyzerá celkom dobre a vzápätí zistíte, že ani s grafikou hry to nie je najhoršie. Pekne modelovaná krajina na vás dýcha životom (a v istých okamihoch aj smrťou), všimnete si celkom dobré prírodné scenérie, trávu, ktorá sa kmása vo vetre a dynamické svetlá. Najmä pri pohybe svetelným kurzorom, keď sa podľa jeho polohy mení poloha tieňov a odhaľuje alebo zakrýva priestor v okolí.

Ale zrejme vás schladí nepríjemný piskľavý hlas, ktorý patrí... práve spomínanému kurzoru. Nie, to nie je vtip, ukazovateľ myši naozaj rozpráva a to dosť často, on je totiž živý! Aby som bol presný, je to malá lietajúca víla, váš poradca a neoddeliteľný spoločník. Celkom zaujímavý nápad, hoci nie vždy mi táto svojská svetluška pripadala praktická. A to najmä keď som označoval nepriateľov ako ciele útoku alebo vyberal niektorú z možností v dialógoch, kde nebolo ľahké dobre umiestniť rozmazaný svetelný kurzor.

Rozhovory sa zvyčajne týkajú dedinčanov a dôležitých postáv, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti nepriateľov a poveria vás rôznymi vedľajšími úlohami. Inak hlavný dej je lineárny a striktne vás vedie po stanovenej línii. Takže najskôr sa dozviete o artefakte zvanom Božia ruka, čo zachráni svet, potom musíte nájsť starca, ktorý vám prezradí ako tento klenot získate. On vás poverí skúškou, po ktorej nasleduje vyčistenie cintorína zamoreného nemŕtvymi, za čo si vyslúžite od starostu kľúč od podzemnej kobky. Tam vás čaká prvý zo silnejších bossov. To všetko vás čaká v prvom akte a správne tušíte silný vplyv série Diablo.

Inteligencia NPC postáv je mizerná. Napríklad strážca cintorína, ktorý vraj stráži, aby sa nemŕtvi nedostali do osady, nehybne stojí a pozerá sa, ako sa za vami vlečie tlupa zombie a do chrbta sa vám zarývajú nepríjemné šípy od kostlivcov. Nepriatelia sú na tom o niečo lepšie, ale žiadna sláva. Tí vám pre zmenu venujú až prehnanú pozornosť. Bežne sa mi stalo, že pri ústupe ma kreatúry prenasledovali dovtedy, kým ma doslova neuštvali. Skrátka šli za mnou aj niekoľko dlhých minút, kým nezískali môj skalp. Keď sa vám to prihodí, oživíte sa pri posledne aktivovanom monumente, ktoré sú roztrúsené po celej zóne. Pri tom stratíte časť skúseností. Ak máte teleportačnú runu, môžete sa potom premiestniť k ľubovoľnému z predošlých kameňov.

Je čas povedať si niečo o schopnostiach hrdinu. Hneď v úvode si vyberiete dve z niekoľkých dostupných povolaní. Pri nadobudnutí každej novej úrovne potom získate po jednom bodíku osobitne pre každé z nich. Body investujete do tradične vetvených schopností, ktorých síce nie je až tak veľa, ale sú veľmi účinné, najmä po niekoľkonásobnom vylepšení. Navyše, keď vezmete do úvahy, že máte dve povolania, sortiment vám vcelku postačí. Dobrou voľbou je napríklad spojenie bojovníka a liečiteľa, mne sa osvedčila aj kombinácia „zdravotníka“ s mágom. Ak si vyberiete zle, môžete vždy, keď máte dosť peňazí, navštíviť staršinu osady a povolania zresetovať.

Naučené schopnosti priradíte trom klávesám myši a používate jednoduchým klikaním. Niekedy váš útok môže prerušiť silný výpad nepriateľa, obzvlášť sa vám nebude dariť v obkľúčení, z ktorého treba rýchlo von. Popri tradičných schopnostiach ako je ohnivá guľa či ľadová oceľ zbrane, zaujmú aj chuťovky ako vyvolané dračie hlavy (áno, aj to si hra požičala z Diabla) alebo okamžité  vyliečenie doplnené o krátkodobé zvýšenie atribútov. Silu, inteligenciu a dalšie tradičné parametre hrdinu tiež zlepšujete pri každej novej úrovni.

Inventár obsahuje dve tašky s obstojnou kapacitou, výstroj aplikujete posunutím na postavu hrdinu. Nie sú tam žiadne otvory na jednotlivé časti, čo spôsobuje určitú neprehľadnosť a zamrzí, že postava môže mať nasadený len jeden prsteň. Predmety po nepriateľoch zostávajú ležať zle viditeľné v tráve a občasné zablysnutie alebo poznámka víly to veľmi nezlepšujú. Kupujete a predávate u obchodníkov a určite sa oplatí dokupovať odvary života a many. Hrdina môže používať len výstroj, ktorá je určená pre jeho povolania. Inak nechýbajú bonusové veci a sety. Maximálna úroveň postavy je 100, ale dosiahnete ju až po opakovanom prechádzaní hry. Zarazí absencia multiplayeru.

Legend: Hand of God je obyčajná akčná RPG, neprináša do daného žánru absolútne nič nové a obsahuje pár nepríjemných technických chýb. Je to celkom dobrá nostalgická spomienka na počiatky série Diablo. Nič viac a nič menej.