Kde sú tie časy, keď som z rozmernej krabice vytiahol kus plastu a zosík na 11-ke rozozvučal celý barák skladbou I Love Rock n Roll od Joan Jett, úvodným songom zo soundtracku Guitar Hero. Vtedy nesmelé kroky na pôde hudobných hier, dnes hitmaker a značka s ambíciami stať sa novým distribučným kanálom pre hudobné vydavateľstvá. Doba sa zmenila a klasickému súťaženiu na malý moment zalepilo hubu kooperatívne hranie. Prirodzený vývoj dotlačil aj skejťákov z Neversoftu k tomu, aby po vzore Rock Band založili rockovú kapelu. A oni ju založili.

Guitar Hero: World Tour (v poradí už šiesta hra zo série) je aj z tohto dôvodu zameraná výhradne na spoločné jamovanie a vystupovanie skupiny po svete, čomu je podriadený nielen systém hry, ale aj skladba soundtracku. Hra vás netlačí okamžite k tomu, aby ste zhromaždili pre telkou partiu rockom postihnutých, ale jemne vám naznačuje, že vo dvojici/trojici/štvorici to bude predsa iná káva. Môžete ignorovať výber vášho avatara/rockera, názvu kapely a jej logu by ste mali venovať zopár sekúnd. Vidieť na obálke magazínu ako Sting, s ktorým ste predtým jamovali na javisku, hovorí o kapele Junker's Stuff, že pichá ako osa, poriadne pohľadí ego.

Bez gearu do kapely nelez

Herný systém sa vďaka rokmi overenej a verejnosťou akceptovanej formuly vôbec nezmenil, čo je len dobre. Základom zostáva triafanie padajúcich nôt farebnými tlačítkami, pričom sa snažíte neminúť ani jednu a dohrať song s čo najvyšším skóre a najväčším násobičom bodov. Neversoft od Legends of Rock experimentuje so samotnými notami. Našťastie trojité akordy ustúpili do úzadia, ale objavila sa nová sorta – komplikovanejšie naťahované noty. Fungujú na princípe techniky hammer on, pričom jeden akord postupne skladáte z troch nôt zahraných po sebe.

Skutočným vylepšením je taping a sólovanie na novej časti inovovanej gitary. Slider, alebo dotyková časť, je rafinovane využívaná skoro v každom songu. Priesvitné noty naznačujú prichádzajúcu pasáž, kedy stačí priložiť prst na slider a podľa farieb s ním chodiť hore dolu. Zaujímavejšie je zatlačiť príslušné farebné tlačítko a namiesto hrabnutia do strún, ťuknúť na slider – taping. Za takéto frajerinky dostávate na konci vždy viacej peňazí na nákup výbavy a hábov pre vašu postavičku. A čo je najlepšie, môžete hrať aj nohou alebo jazykom. Kto novú gitaru nemá, síce neochutná čaro pokročilých techník, ale noty môže odohrať úplne klasicky.

Keď už hovoríme o nástrojoch, tak samotná gitara je snáď to najlepšie, čo mohlo hudobné hry stretnúť. Je rozkladacia (krčok sa dá zo základne vytiahnuť), jej drevenno-lakovaný finiš a zahnutá hlavica s ladiacimi kolíkmi jej dodávajú na autenticite. Ovládacie prvky sa dajú popísať iba ako – jedna báseň. Tlačítka na hmatníku sú ako z neba (ani tvrdé, ani mäkké), tremolo pevnejšie, struny sú teraz dvakrát tak dlhé ako u predošlých modelov a ovládacie tlačítko s home buttonom (d-pad) má tvar potenciometra. Novinkou na tele gitary je „Select“ v tvare úchytu strún, zastupuje funkciu aktivovania Star Power a to ťuknutím dlane. Efektné.

Garážovkám odzvonilo

Všetko začína výberom toho správneho gigu (vystúpenia). Po zvolení nástroja v sólo kariére postupne dostávate lepšie ponuky na koncertovanie s kapelami, ktorým práve niekto vypadol. Na niektoré síce potrebujete peniaze, ale väčšina vás privíta s otvorenou náručou. Každé jedno vystúpenie je zložené z niekoľkých songov (obyčajne 3 – 6) a prídavku, občas sa objaví aj špeciálny hosť alebo boss. Tých zastupujú Sting, Ted Nuget, Zakk Wylde, Jimmy Hendrix či Hayley Williams. S veľkými osobnosťami si buď zajamujete alebo v prípade gitaristov si s nimi strihnete Face Off. Cieľom týchto duelov je udržať čistou hrou na svojej strane dav, čo nemusí byť vždy jednoduché. Dôležitá je záverečná pasáž, kedy AI cheatuje a hrá až okato presne. Duely po čase omrzia rovnako ako boss bitky z predchodcu a hodia sa skôr do ponuky multiplayeru ako do kampane.

Neprehliadnuteľnou súčasťou Guitar Hero: World Tour je sada bicích. Čo sa týka vyhotovenia, platí tu všetko, čo u gitary. Kombinácia kovu a plastu dodáva sade troch bubnov a dvoch činelov potrebnú stabilitu, aby sa neprevrátili. Rozložením a stavbou pripomínajú svoje profi elektrické proťajšky. Autenticita tu hrá neuveriteľnú úlohu a ktokoľvek ich uvidí, bude chcieť hrať. Povrch bubnov je pogumovaný, takže nerobia až taký rámus. U výškovo nastaviteľných činelov však dochádza k nepríjemnému opotrebovaniu povrchovej úpravy už po úvodných troch hodinách.

Výrobca nástrojov RedOctane sa však nevyhol pôrodným bolestiam, v prípade bicích ide o zle nastavenú citlivosť. Na testovanej vzorke sa často stáva, že pri údere na činel je zaregistrovaný otrasom aj úder na bubon pod ním. Activision už túto nepríjemnosť rieši uvoľnením kalibračného softvéru a zasielaním MIDI-USB kábla na pripojenie bicích k počítaču. Táto nepríjemná skutočnosť stála moje bicie vyklápacie stojančeky na paličky medzi bubnami, keď som sa v zápale hry do nich poriadne oprel a palička skĺzla dolu na základňu a stojanček zlomila. Aby bol popis kompletný, treba poznamenať, že bicie registrujú silu úderu a hra takéto hranie aj oceňuje.

Zvláštnu skladbu soundtracku dokonale vystihuje posledný metalový gig, kde popri speedových vypalovačkách B.Y.O.B od System of a Down, Overkill od Motorhead a Trapped Under Ice od Metallica zaznie La Bamba. Máme zmysel pre recesiu, ale nie až tak veľkú, aby sme prehrýzli, že song od Los Lobos spieva hosť Ozzy Osbourne. Soundtrack Guitar Hero: World Tour sa orientuje na masy, navyše trpí zvláštnym syndrómom prehliadnuteľných songov ako keby ku každej pecke museli autori licencovať aj zopár obyčajných trackov od Mars Volta, Steely Dan či Sex Pistols.

Suma sumárum, kvalitné veci prevládajú a čo je najhlavnejšie, výborne sa hrajú s akýmkoľvek nástrojom. Beat It od Jacksona, Are You Gonna Go My Way od Kravitza, Hotel California od The Eagles, Shiver od Coldplay, The One I Love od R.E.M., Livin' on a Prayer od Bon Jovi, Rebel Yell od Billy Idol sa okamžite zaradili medzi najhranejšie a najobľúbenejšie. Všetky songy sú master tracky (žiadne covery), navyše v hlavnom menu sa dá pre každý nástroj nastaviť hlasitosť (vokály, bicie, zvyšok zvukov, publikum).

K songom sa viaže in-game shop na nákup nových trackov (hra však nie je kompatibilná s trackmi z Legends of Rock), ktoré sa objavujú týždenne a GHTunes, čo je miesto, kam môže každý prispieť vlastným výtvorom nahraným v štúdiu. Každý jeden nástroj sa nahráva zvlášť (aj klávesy), pridávajú sa efekty, aranžmá a celé to potom mixujete, striháte a ladíte. Nahranie vlastného songu znie jednoducho, ale opak je pravdou, vyžaduje hodiny a hodiny driny. Na druhej strane výsledky sú pôsobivé, taký metalový X-Mas song v tomto období padol viac ako dobre. Užívateľský obsah sa dá všemožne triediť, zoraďovať, počúvať, alebo rovno sťahovať.

Svetové turné

Či už volíte sólo kariéru pre každý nástroj zvlášť alebo skupinovú terapiu kompletnej kapely, môžete hrať offline alebo online v sérii režimov. Hra dovoľuje hľadať založené hry podľa chýbajúcich nástrojov alebo sa zapojiť do bitky kapiel (battle of the bands) s hráčmi z celého sveta. Nedostatok spevákov je aj syndrómom Guitar Hero, ale treba poznamenať, že ten, kto dokáže hrať na bicích alebo gitare a pritom spievať, tomu sa klaniame. Mikrofón je posledným článkom World Tour a funguje na princípe karaoke hier, dokonca je možné použiť mikróny Lips alebo Singstar. Jediná škoda, že v krabici chýba stojan.

Hranie Guitar Hero: World Tour je vyšperkované rôznymi drobnosťami, ako zmena obtiažnosti pri nezvládnutom songu, žiaden loading medzi skladbami, vytváranie vlastných playlistov (setov), hranie kampane na rôznych obtiažnostiach, šiesta nota pre basovú linku (hranie len na strunách), manikálna štatistika po dohraní a pod. Už nie je dôležitý údaj o počte dosiahnutých bodov, ale celistvosť skladby, zohranosť kapely, za čo ste aj adekvátne odmenený finančným bonusom. Ak patríte medzi hard core obec, tak vás potešia kruté sóle, identické pasáže hrané inak pred prvým a posledným refrénom a noty roztrúsené po celej notovej osnove. Pre absolútnych začiatočníkov je tu nová obtiažnosť begginer, v ktorej nikdy nepokazíte hraný song.

Neversoft zamakali na vizuálnej prezentácii a členov kapely, ktorí sa chovajú ako na skutočnom koncerte. Dokonca pre dôveryhodnosť boli do vývoja zapojení aj skutoční umelci, aby boli ich kreácie hodné ich mena. Dokonalý lip-synch bol aplikovaný na spevákov, motion capture na bicmenov, gitaristi behajú po pódiu, celá kapela skáče pri finiši a pod. Celému vystúpeniu pomáhajú rôzne uhly kamery, prestrihy a svetelné efekty. Guitar Hero: World Tour sa nielenže výborne hrá, ale je aj pestrým divadlom pre divákov. Koncerty si odkrútite v malých halách, pod ruským kolom v lunaparku, na palube lietadlovej lode, na strechách alebo na festivaloch.

Dá sa odvážiť zábava? Dá! Tá v Guitar Hero: World Tour váži presne 12 Kg, po rozbalení sa neviete nabažiť rockovej muziky tak ako nikdy predtým. Pohlcujúca atmosféra jamovania s celou kapelou vytláča z popredných priečok obľúbené hry a World Tour sa stáva právom najlepšou párty hrou na planéte.