Football Manager je značka, ktorá je vo videohernom biznise známa už od čias ZX Spectra, konkrétne od roku 1982. Z pôvodnej série vyšiel posledný diel niekedy v 1993 a až do roku 2004 bola mŕtva, kedy ju Sports Interactive oživili vo svojom Football Manager 2005. Pôvodne autori Championship Manager sa nezhodli s Eidosom a tak sa presunuli pod ochranné krídla spoločnosti SEGA. Nielen že týmto krokom vytvorili konkurenciu značke, ktorú budovali, oni ju dokonca predčili a ich nová herná séria sa stala kráľom na poli futbalových manažérov (o čom svedčí napríklad aj správa o využívaní hry pri scautingu talentov profesionálnymi klubmi). Ročník 2009 predchádzala hromada rečí o vylepšeniach a novinkách. Podarilo sa autorom naplniť svoje sľuby?

Asi najvýznamnejšia novinka sa konala vo vizuálnom spracovaní a jeho zmenou sa môže chváliť už aj najdrobnejšia, handheldová verzia. V prvom rade však na PC pribudol tretí rozmer k zobrazovaniu zápasov. 3D spracovanie zápasov sa síce nemôže porovnávať s hrou FIFA Manager, no aj napriek tomu tento krok poteší a môže aj prilákať novú skupinu hráčov, pre ktorých bolo prekážkou strohé grafické spracovanie. Museli kvôli nemu aj narásť hardvérové požiadavky, no o žiaden markantný rozdiel sa nejedná. Bohužiaľ pridanie jedného rozmeru so sebou prinieslo aj nové chyby. Už tak dosť zdĺhavé loadingy sú ešte zdĺhavejšie a hre sa nevyhli ani grafické kiksy. Občas vypadne nejaká ta textúra, brankár sa teleportuje alebo hráč odkopne loptu, ktorá je ešte stále slušný kúsok od neho, o pohyboch hráčov samotných radšej nehovoriac. Len okrajovo spomeniem, že PSP verzia sa dočkala už známych 2D guľôčok behajúcich po ihrisku.

Bohužiaľ, po zvukovej stránke je na tom hra mizerne. Je pochopiteľné, že orchester Jablonskeho si pre takýto typ hier najať netreba, no rovnako je nepochopiteľné, že v hre okrem „óóó“ divákov úplne absentujú zvuky. Minimálne ozvučenie zápasov mohlo byť podstatne lepšie a nejaká tá melódia, ktorá by hrala v početných menu, by určite tiež nikoho neurazila. Takto je jedinou možnosťou, buď si zápas sám okomentovať, alebo pustiť prehrávač na pozadí a prichystať si hneď niekoľko playlistov.

Hlavnou náplňou každého manažéru sú tony štatistík, čísiel a porovnaní. A práve v tomto ohľade hra vyniká nad ostatnými podobného druhu. V prípade, že sa vám spraví nevoľno už po 2 stranách plných čísiel označujúcich množstvo atribútov, tak sa na krabicu s hrou radšej ani nepozerajte. Hra je naozaj pre hardcore manažérov, ktorí sa ukájajú niekoľkohodinovým prezeraním početných štatistík, čo by však ale aspoň nemusela dávať až tak najavo. Celé to pôsobí tak trošku ako Excel, len s početnejšími pracovnými hárkami, čo môže uberať na hrateľnosti. Na druhú stranu je tu však všetko. O každom klube, každom hráčovi nájdete ešte aj informácie o dĺžke pôrodu (nie vždy sú štatistiky presné, pri menej známych hráčoch to vyzerá len na strelené čísla) a atribúty hráčov sú naozaj kvalitne rozpracované. Navyše ani tie nie sú určujúcim faktorom pri nasadzovaní hráčov, ešte tu sú: aktuálna forma, zdravotný stav, súhra s tímom, porozumenie s manažérom samotným, prekonanie jazykovej bariéry a množstvo iných, čiže prakticky môže hráč z nejakej Hornej Dolnej podávať lepšie výkony ako akákoľvek hviezda.

Ďalším aspektom, v ktorom hra dominuje, je simulácia manažéra, kedy prakticky celá hra stojí a padá na vás. Možnosti hry sa ešte rozšírili a tak už má hráč pod palcom úplne všetko a všetko to má aj vplyv na hru tímu. Napríklad nebude sa vám páčiť hra mužstva, zvlášť jedného hráča, tak ho cez polčas pokarháte, on sa neskôr pre nejaké noviny vyjadrí, že manažér hráčov neprimerane potrestal, napríklad uzamkol v šatni. Vy môžete ale kontrovať a vydať tlačové vyhlásenie, že ste s hrou daného hráča sklamaný, on sa neskôr zas vyjadrí a takto môžete manipulovať s celým tímom. Netreba to preháňať napríklad ani s pochvalami hráčov, lebo môžu zaspať na vavrínoch.

Môžete určovať hráčom presne na čo sa majú sústrediť, čo z tréningového procesu vypustiť a čo trénovať dôraznejšie. Môžete ich aj postupne prispôsobovať na hru na inom poste. Proste tieto všetky možnosti musíte zažiť, inak ich nepochopíte. Jedná smole je, že po niekoľkých sezónach už všetko pôsobí strašne stereotypne, hlavne rozhovory s novinármi. Kto by na toto všetko nemal nervy a žalúdok, tak môže využiť rôznych asistentov na spravovanie a scautov na vyhľadávanie hráčov, no dovoľujem si povedať, že to odstráni len minimum hráčovej práce.

Pri hraní máte skoro pocit, že hráte MMO. Tímy po celom svete si žijú vlastným životom, vyhľadávajú hráčov, upravujú štadióny, obchodujú s hráčmi, scautami, manažérmi, ešte hádam aj masérmi. Majú svoje finančné problémy, dávajú rozhovory, vyjadruhú sa aj na vašu adresu, takže môže dôjsť aj k ostrej slovnej prestrelke medzi vami a iným manažérom. Zo začiatkom som k týmto veciam pristupoval s nepozorným prístupom, no postupom času každý zistí, že sa oplatí všetko sledovať. Aj štatistiky iných odohraných zápasov. Zistíte tak, ktorých hráčov pokrývať viac, ktorí sú z formy. Z bulvárnych drbov zas zistíte, o ktorých hráčov je vo svete záujem a tým pádom by ste ho mali mať aj vy, prípadne o ktorých vašich hráčov je záujem, ako sa v tíme cítia. Podobné sa dá vyzistiť aj z rôznych ocenení a ankiet – určite sa oplatí sledovať talent roka. Prestupová politika hry bola tiež upravená, no stále nie je problém získať akéhokoľvek hráča, aj keď s cenou je to už iné. Teraz je to však všetko založené na plate. Aspoň platový strop zamedzí vytvoreniu AllStars tímu.

Pre množstvo hráčov by bolo hranie tejto hry bez češtiny takmer istou smrťou, takže jej prítomnosť medzi pomerne rozsiahlou databázou jazykov je určite potešujúca. Nie je síce bezchybná, ale naozaj uľahčuje hlavne prvé stretnutia s hrou. Chyby by sa dali nájsť hlavne v zlej štylizácii viet, ktoré občas nedávajú zmysel.

No a teraz prejdime k chybám. Občas počas zápasov narazíte na úplne nezmyselné situácie (malá domov spred súperovej 16-ky). Rovnako sa objavuje aj problém s uvoľnením hráča a celkovo šachovaním okolo zmlúv. Ďalej hra obsahuje až neprimerané množstvo zranení. V skutočnosti je normálne, keď nejaký hráč kvôli zraneniu nezasiahne celý zápas do jediného zápasu. Hra to však ženie do extrému, takýchto hráčov môžete mať v tíme aj 5, z toho sú tam aj takí, čo sa dostanú zo zranenia v zápase a hneď dostanú otravu jedlom, po 2 týždňoch sa zas zrania na tréningu, po mesiaci nastúpia na zápas a zrania sa behom prvých 5 minút (najväčším extrémom je potom 6 zranení na tím pre 1 zápas).

Taktiež hra z času na čas preventívne spadne, aby sa hráč naučil každú chvíľu hru ukladať. Problém so zle vytlačenými kľúčmi k hre je tiež vo svete častejší ako by bolo zdravé a to by bolo okrem ďalších drobností asi už aj všetko. Zamrzí snáď ešte absencia licencií. Tváre hráčov by sa dali pretrpieť a aj logá tímov, no mená súťaží už trošku viac vadia. PSP verzia je na tom ešte trošku horšie, keďže tam nie sú ani niektoré súťaže, dosť hráčov z neznámych tímov, ale aj známejších (napríklad z celej MŠK Žilina je tam skutočné meno len Emil Rilke).

V konečnom dôsledku, ak sa dokážete prehrýzť predchádzajúcim zoznamom chýb a máte úchylku pre tento typ hier, tak dostanete do rúk momentálneho kráľa manažérov. Navyše hneď po aplikovaní 170 MB veľkej záplaty sa podstatná časť chýb, ktoré znepríjemňovali hrateľnosť, vytratí, alebo aspoň obmedzí.