Pre Nintendo je Wii Music posledným Miyamotovým kúskom do skladačky menom Wii. V dobe, keď hudobným hrám kraľuje kruto zábavný Guitar Hero vybavený takmer realistickými replikami nástrojov, vydanie hry, v ktorej „akože“ hranie na gitare predstierate mávaním ovládačov vo vzduchu a tvárite sa desne rockovo, je krokom nikam. Bohužiaľ. Aj majster tesár sa utne, ale zámery Nintenda sú transparentné. Tento rok sa to na Wii nehemžilo žiadnymi poriadnymi hard core titulmi a čistá koncentrácia na komunitu príležitostných hráčov dvojicou „killer titulov“ (Animal Crossing a Wii Music) to len smutne potvrdzuje.

Wii Music nemožno považovať za tradičnú hru, pretože ňou nie je. Nie je to ani lacné techdemo, suchý kus softvéru, ale vzhľadom na hernú ponuku by som si vedel predstaviť tento kúsok v superbudgete alebo za pár Wii bodov vo Wii Shope. Priznám sa, nestalo sa mi to ani pri jednej hre, nech som sa snažil akokoľvek, Wii Music som jednoducho nepochopil. Vlastne ani nikdy nepochopím, kým nebudem mať vlastné deti schopné mávať ovládačmi pred obrazovkou. Wii Music je určená výhradne pre deti v predškolskom veku a mala by sa predávať s obrovskou červenou nálepkou: zákaz vstupu dospelým.

Tvárime sa dospelo

Zvykli sme si už simulovať (predstierať) rôzne pohyby, vo Wii Sports sme odpaľovali loptičku, posielali guľu na dráhu, v Cooking Mama obracali palacinky a pod. Ten prirodzený pohyb nám vtĺkol do hlavy, že držíme v rukách palicu a že skutočne stojíme na greene. O ten zvyšok sa postarala nálada a fantázia. Tak prečo by takéto niečo nefungovalo s hudobnými nástrojmi? Uspokojenie. Wii Music nedokáže uspokojiť hráča svojím chudobným herným obsahom a z toho vyplývajúcej nulovej snahy motivovať, odmeňovať, penalizovať, povzbudzovať.

Povedzme, že ste vždy chceli hrať na trúbku. Uchopíte Wiimote dvomi rukami, čelnú časť s D-padom si priložíte akože k ústam a prsty poukladáte na tlačítka 1, 2, A a B. Pohybom hore a dolu regulujete hlasitosť trúbenia a stláčaním tlačítiek vykúzlite melódiu, no nie je to zábava? Jadro Wii Music spočíva v režime Jam, v ktorom môžete hrať na ľubovoľnom hudobnom nástroji, ľubovoľnú skladbu v ľubovoľnom prostredí. Vystúpenie začínate úplne sami (ak nehráte s kamarátmi) a ako náhle chytíte rytmus podľa skákajúcich nôt Be-Bops, vynárajú sa z tmy ďalší hudobníci (Tutes) a hudba je zrazu pestrejšia, bohatšia, hravejšia.

Dajú sa zapnúť aj noty na notovej osnove, ale ich triafanie simulovaním hrania na vybranom hudobnom nástroji neprináša žiadne bonusy. Vo Wii Music nie je nič povinné, hráte si ako chcete, hra vás nepokarhá za zle odohranú pasáž, nedostanete menej bodov. Stačí podľa metronómu kúzliť melódiu, alebo môžete skúsiť improvizovať. Následne si môžete vystúpenie vyšperkovať, povypínať hudobníkov a uložiť do video albumu. Na druhej strane, ak vaše vystúpenie „Rocks“, tak sa vám odomykajú nové pódiá, nástroje a skladby.

Trumpet Hero

Wii Music ponúka viac ako 60-ku hudobných nástrojov. Je tu španielka, elektrická gitara, niekoľko sád bicích, piano, bendžo, trúbka, saxík, tuba, viola, basa, rumba gule, tambirúna, marimba, zvonkohra, harfa, psík, mačička, konzola NES, jednoducho čokoľvek, čo by ste našli v obyčajnom orchestri. No a keď sme už pri ňom, tak treba spomenúť jednu z troch minihier, ktoré tvoria celú hernú náplň Wii Music. Ide o dirigovanie orchestra predvedené samotným Miyamotom pred niekoľkými rokmi. Mávaním paličky (Wiimotom) udávate rytmus, upravujete rýchlosť skladby a jej mohutnosť. Hudobníci vás poslúchajú na slovo a keď naťahujete sláčikovú pasáž, iba sa tupo pozerajú na vás a vy už viete, že prichádza grandiózne zakončenie, ktoré doplníte búchaním činelov a skákaním celého orchestra. Dirigovať môžete ale iba šesť skladieb, vrátane úvodnej témy The Legend of Zelda a klasík ako Óda na radosť či Štyri ročné obdobia.

Poslednými dvomi minihrami sú zvonkohra v štýle Guitar Hero a test zameraný na počúvanie, v ktorom budete identifikovať vysoké tóny, usporadúvať ich, či skladať skladbu na notovej osnove. Ak by takýmto spôsobom bola vyplnená herná náplň celej Wii Music, nepovedal by som ani krivého slova. Malých súrodencov mohla naučiť počúvať hudbu, ako sa skladajú tóny, čo je rytmus a všetky tie latinské slová hojne používané na hudobnej. Namiesto toho mučí uši každého otrasnou kvalitou samplov a teraz pozor cover verziami v MIDI kvalite! Zloženie soundtracku je úbohé, popri najväčších klasikách je tu niekoľko pop hitov ako Wake Me Before You Go-Go, Material Girl, The Loco-Motion a iné.

Wii Music pripomína jednooktávový klavírik v hračkárstve, ktorý sa trasie pred velikánmi hudobného žánra. Prakticky nulový herný obsah a vysoká koncová cena hovoria v neprospech tohto projektu. Pre hard core obec absolútne neprístupná, pre deti vhodná alternatíva, ale s krátkou životnosťou.