Ktovie, čoby sa stalo, keby obchody začali ukladať na pulty tituly rozdelené podľa tematického žánru. Bojovky by sa zhromažďovali na jednom konci, hry čerpajúce z histórie inde, manažmentovky by ste našli v oddelení didaktické pomôcky spolu s výučným softvérom na varenie, pieskovú trilógiu výhradne medzi rozprávkami, Mirror's Edge medzi športami, Killer 7 medzi psychologickými drámami a Disaster: Day of Crisis v poličke boj s terorizmom v podsekcii nukleárna hrozba, ktorej vládne úhlavná nemesis a inšpirácia - komplikovaná sága Metal Gear.

Kojimovmu veľdielu sa čo sa týka koncetrovanej paľby zamotaných vzťahov a ich následného rozpletania na križovatkách, kde sa rieši morálnosť rozhodnutí, môže vyrovnať len máloktorá hra. Aj preto nebezpečné vydieranie nukleárnou hrozbou dávno nefungujúcou bunkou špeciálnej jednotky na pozadí jednej prírodnej katastrofy za druhou vyznieva ako krik v hurikáne. Námet by si rozhodne zaslúžil ďaleko lepšie spracovanie, nehovoriac o krivkajúcom scenári, kde sa dokonca mihne aj scéna ako vystrihnutá z filmu The Rock.

Zachráň sa, kto môžeš

Človek by čakal, že inšpirácia tými najväčšími blockbustermi prinesie svoje ovocie v závratnej jazde až priamo do oka tornáda. Namiesto toho tu máme príjemne vyzerajúcu béčkovú produkciu, ktorá dopláca na použitie lacnej technológie a tak povediac obstarožných herných mechanizmov, kde badať najviac zub času. Disaster: Day of Crisis tvorí z drvivej väčšiny strelnica, akú poznáte z light gun akcií. Pred mušku sa vám nahrnie niekoľko nepriateľov a kým ich nezabijete, tak sa postava na koľajniciach nepohne ďalej.

Strelnica je prekladaná bežnými úkonmi záchranára ako pomáhanie obyvateľom postihnutých oblastí katastrofami z nešťastia (umelé dýchanie, odhadzovanie sutín), hľadanie kľúča alebo otočenie ramenom žeriavu, aby ste sa vyškriabali na plošinu. Prečo sa autori rozhodli komplikovať si život prazvláštnou kombináciou a k tomu ešte spestriť hrateľnosť otravnými sekvenciami, kde riadite auto, je nejasné. Pravdou je, že ak prichádza na radu streľba, tak vám to hra dá patrične najavo graficky a každý jeden úspech zaklincuje zúčtovaním skúsenostných bodov cez celú obrazovku, za ktoré si potom nakupujete upgrady a vylepšujete schopnosti. Dôležité predmety zviditeľňuje obrovská točiaca sa dopravná značka, na zničiteľných objektoch sa zobrazuje neprehliadnuteľný kruh, ak stojíte v ich blízkosti, na zmenu smeru jazdy v aute vás upozorní gigantická tabuľa, akoby hra stále odmietala priznať, že bola znásilnená a už nie je čistou light gun akciou.

Akčná a adventúrová časť často medzi sebou nespolupracujú. Od druhej polovice, kedy obtiažnosť poriadne stúpne, sa distribúcia lekárničiek a podporných injekcií obmedzí a prestrelky sa o to stanú ťažšími. Vyšší počet nepriateľov vykúkajúcich z krytov vám nedá inú šancu, ako čakať na vhodný moment a natrénovať si ultra presnú mušku. Zbraňový arzenál je totiž zúfalo neefektívny, brokovnica aj po poslednom upgrade pľuje broky všade, len nie tam, kam má. Kuša sa celú večnosť nabíja, hádzanie odpadkov (kamene, macík) berieme ako recesiu a tak vám nezostane nič iné, len sa spoľahnúť na dvojicu – raketomet a pištoľ s nekonečnou muníciou.

Problémom tejto dvojky je, že rakiet spočítate na prstoch jednej ruky a to, že s pištoľkou môžete sundať aj helikoptéru, ale bude vám to táááááákto dlho trvať. Zbieranie munície z podporných debien väčšinou neprináša uspokojenie a to hlavne vďaka neúčinnosti automatickej útočnej pušky, ktorá má snáď ešte väčší rozptyl ako brokovnica. Najzásadnejším nedostatkom je prebíjanie zbraní. Nejakú tú sekundu trvá, navyše túto činnosť preruší akýkoľvek iný pohyb. Ray nedokáže zaliezť do úkrytu a pritom vytiahnuť nový zásobník, ani obtiahnuť zbraň, keď ho zastihne tlaková vlna z raketometu. Boj veľmi pripomína hru na schovávačku, kedy nepriatelia vybiehajú z úkrytov a hneď sa schovávajú. Podľa ich zameriavacieho kríža vidíte, akú držia v rukách zbraň a kedy približne z nej vystrelia.

Strieľaj do búrky

Hlavným ťahúňom Disaster: Day of Crisis sú prírodné katastrofy. Ich úloha spočíva v navodení atmosféry a sem tam rozkašlú Raya dymom či popolom, potom mu musíte hlbokým dýchaním vyčistiť pľúca. Katastrofy postihujúce americký kontinent slúžia iba ako kulisy pre rozprávanie nosného príbehu o teroristoch, únose vedcov a vyhrážania sa vláde nukleárnou hlavicou. To je škoda, pretože prestrelky v rozpadajúcom meste, únik pred žeravou lávou, či naháňačka s prílivovými vlnami na diaľnici patrili medzi silné momenty. Vo väčšine úrovní nijakým spôsobom neovplyvňuje vyčíňanie prírodných živlov gameplay.

Či už je to erupcia sopky, zemetrasenie alebo záplavy, bývalý záchranár Ray je odhodlaný v tričku a rifliach stoj čo stoj splniť sľub, ktorý dal svojmu kolegovi Stevovi tesne predtým, než ho pohltila žeravá láva – postarať sa o jeho sestru Lisu, ktorú uniesli teroristi. Hra o čas tak naberá osobnejší spád, ktorý je ešte bičovaný hlavným antagonistom. Ten vždy Rayovi prezradí, kde sa presunie jeho jednotka, aby si mohli zmerať znovu sily. Zbabelé úteky, rozoberanie konania bossmi pripomína Metal Gear, pritom to však končí.

Technická stránka radí Disaster: Day of Crisis medzi hry z ranného katalógu PS2. Vizuálu chýba saturácia a použitá zvuková knižnica evokuje spomienky na prvé multimediálne projekty ozvučené skutočnými samplami. Po dohraní sa necítite ani hladný, ani nasýtený. Hra patrí medzi tie lepšie béčka, ktorých inšpirácia v najväčších dielach stavia práve do ich tieňa. Vyčnieva snáď iba námetom, ktorý si by rozhodne zaslúžil oveľa veľkolepejšiu produkciu a dôveryhodnejší scenár.