Nemá zmysel po stýkrát rozpitvávať dielo legendárneho profesora J.R.R. Tolkiena. S jeho hobitmi, elfami a ľuďmi sme svet pred zlom z Mordoru zachraňovali už hádam vo všetkých možných podobách. Knihy, filmy, rozhlasové adaptácie, plastové hračky a samozrejme počítačové hry. Tých sa najmä po predstavení filmového spracovania od Petra Jacksona vyrojilo viac ako húb po daždi. Akčné záležitosti, rúbačky, stratégie, adventúry, MMORPG atď. No a keď sme si už mysleli, že táto krava je vydojená na kompletku, objavilo sa dielko od Pandemicu (Star Wars: Battlefront I, II, Marcenaries I, II, atď) s príznačným názvom Lord of The Rings: Conquest.

Práve na základných kameňoch hniezdnovojných Battlefrontov je vystavaná aj štruktúra Conquestu. Pandemici nám ponúkajú jednak singleplayerovú kampaň (príbeh Dobrej strany, príbeh Zlej strany, instantná akcia) a samozrejme tiež multiplayer, ktorý by mal tvoriť nosnú časť hry. Dejové pozadie singláča je všetkým dostatočne známe. Hobit Frodo musí odniesť mocný čarovný prsteň priamo do srdca nepriateľského územia a tam ho zničiť, pričom mu v tom v iných oblastiach Stredozeme pomáhajú priatelia z rodu trpaslíkov, elfov a ľudí. Táto časť príbehu sa odohráva v kampani za stranu Dobra. Ako by to vyzeralo, keby Sauron nakoniec prsteň získal a jeho vojnová mašinéria by sa roztočila naplno načrtáva druhá hrateľná „Zlá“ kampaň.

Conquest si Tolkienovým svetom poradil podobne, ako sme očakávali. Hlavnou náplňou jednotlivých misií býva obsadenie a udržanie rôznych bodov na mape. Ak ste predtým hrávali napr. Battlefield, tak vám vlajkový princíp uľahčí okamžité ponorenie do akcie. Autorom nemôžem uprieť snahu vytrhnúť sa z pazúrov jednotvárnosti úloh rôznymi špecialitkami. Ostreľovanie útočiacich olifantov katapultmi,  ničenie magických kryštálov, oslobodzovanie zajatých vojakov, či zabíjanie nepriateľských hrdinov prinášajú veľmi vítané rozptýlenie.

Scenáristi levelov sa priveľmi Jacksonovho filmu nedržali (o knihe radšej vôbec nehovorme), a prispôsobili si jednotlivé úlohy podľa svojich potrieb. Tak napríklad súboj o Helmov žľab začína na hradbách, ktoré budete musieť obrániť pred prvým nájazdom Sarumanových prisluhovačov, potom to priamo pod hradmi ručne stručne vysvetlíte s olympijskými (fakľa v ruke) bežcami. Následne sa presuniete k bráne do pevnosti, kde poodtínate ďalších pár hláv, aby ste mohli o pár minút neskôr veľmi násilným spôsobom z trónnej siene vypoklonkovali 4 nepriateľských kapitánov. Miesto triumfálneho výjazdu na koňoch sa v závere misie budete musieť uspokojiť s Aragornovým hrdinským pokusom ochrániť prelomené hradby komplexu.

V Zlej kampani sú samozrejme originálne nápady vítaným prvkom. Prenasledovanie Froda a získanie prsteňa, expanzia Sauronovych vojsk na západ, zničenie Minas Tirith, oživenie Balroga v baniach Morie, genocída Elrondových elfov v Roklinke až po vytrestanie „stupid hobbits“ priamo v Kraji – druhá polovica hry sa teda hrá o niečo lepšie práve vďaka neopozeraným situáciám a niekoľkým novým možnostiam (ovládanie olifantov).

Špecifické udalosti v misiách ponúkajú na výber niektorého zo známych hrdinov Stredozeme. Vyskúšate si Gimliho sekeru, Legolasov luk alebo Gandalfove kúzla za dobrých, Saurona, Sarumana či nazgulov pri riadení okupačnej armády. Hranie za hrdinov by bolo celkom fajn, nebyť skutočnosti, že hrdinovia zväčša disponujú rovnakými schopnosťami ako obyčajné jednotky a tak je v celku jedno, či hráte za radového rytiera alebo za Aragorna.

Pod pokrievkou skrýva titul v podstate klasickú akčnú sekačku na štýl God of War (možno ešte lepším príkladom na porovnanie by bol LOTR: Return of The King, ktorý je navyše zasadený do rovnakého univerza). Prsteň budete ničiť, alebo zachraňovať, v koži jedného zo štyroch povolaní – bojovník (kombá, plamenný meč), lukostrelec (rôzne typy šípov), zved (neviditeľnosť, zákerné útoky zo zadu) a kúzelník (ochranný štít, blesky, plamenná stena, liečenie). Bojovník a a zved disponujú možnosťou kombinovania útokov do tradičnýchh komboťahov. Klasický ľahký, stredný a ťažký útok vykonaný v určitej postupnosti dokáže na bojisku vyvolať poriadne peklo a masívne zabíjanie nepriateľov navyše urýchľuje regeneráciu špeciálnych schopností (teda spomínaný plamenný meč, neviditeľnosť a podobne). Práve kombá a ultimátne útoky najviac pripomínajú žáner akčných rúbaníc.

Výber povolania je v réžii hráča a zmeny uprostred levelu (charakter sa dá vymeniť po smrti alebo pri obsadenej vlajke, resp. pri špeciálnych oltároch) občas prinášajú taktickú výhodu. Najprv ako bojovníci prerazíte obranu nepriateľa, potom ako zamaskovaný zved odstránite ich veliteľa, aby ste ako kúzelník pomohli pri obrane vlastnej vlajky. V niektorých situáciách vám hra umožní využiť aj služby entov a ich ekvivalent pre Zlú stranu, trolov. Tieto chodiace monštrá spôsobujú v šíkoch oponenta desivú skazu, no stačí chvíľka nepozornosti a nepriateľ zavesený na chrbte vám poriadne znepríjemní život.

Problém je v tom, že hra neodsýpa, v leveloch vládne pevnou rukou nezáživnosť a nuda. Výmena povolaní vyzerá dobre na papieri, lenže v reále je situácia taká, že si celý čas vystačíte s jednou postavou; v singleplayeri som napríklad lukostrelca nepoužil ani jeden krát. Proklamované gigantické bitky v skutočnosti pozostávajú z pár desiatok jednotiek na scéne s tým, že vaše jednotky nedokážu obsadiť vlajky a tobôž ich nejako ochrániť. Všetko tak ostáva na vašich pleciach a boje na pozadí sú akurát na dokreslenie atmosféry. A bohužiaľ ani to im celkom nevyšlo.

Záchranou by mohol byť multiplayer, lenže ani tam to nevyzerá príliš ružovo. MP na vyšantenie ponúka rovnaké mapy ako v singláči s miernymi úpravami. Na mapách budete proti živím oponentom bojovať hlavne v režime Conquest, okrem toho si ešte môžete vyskúšať klasický alebo teamový DM a mód Capture the Ring. Podtitul hry jasne dáva najavo, že Conquest by mal byť tou príslovečnou čerešničkou na torte. Naviem, ako si čerešničku predstavujú autori, ja som však videl napoly zhnité, červíkmi prelezené ovocie.

Obrovským a neodpustiteľným nedostatkom je absencia akéhokoľvek povyšovania a odomykania nových schopností, prípadne vybavenia. V dnešnej dobe by to malo byť už štandardom, opačný prístup má na hráča veľmi demotivačný účinok. Načo to budem hrávať 10 hodín denne, keď mojou jedinou odmenou bude posun o tri miesta v celosvetovom rebríčku? Obsadzovanie vlajok (ako hlavná náplň Conquestu) je veľmi bradatá záležitosť a ani 4 povolania ho nedokážu významnou mierou ozvláštniť. Multiplayer, podobne ako singláč, veľmi skoro upadá do nudy a stereotypu. Toto Pandemici trochu prepískli, takýto „obyčajný“ multiplayer si hra s potenciálom sveta Pána prsteňov naozaj nezaslúžila.

Kombo systém, ktorý sa dá relatívne úspešne zakomponovať do príbehovej kampane, nie je vítaný pri strete viacerých živých hráčov. Veď si len skúste predstaviť, ako uprostred MP zápasu (8 vs 8 ľudí) pokúšate proti nepriateľovi použiť kombináciu 6 rôznych útokov. Ovládanie je celé nedopracované, resp. znova nepoužiteľné pre potreby muliplayeru, kedy často potrebujete útoky sústrediť na jediného nepriateľa a nie rozhadzovať mečom v obrovských oblúkoch všade naokolo. Nepoteší ani absencia „vozidiel“ a nejakej „techniky“. Enti/trolovia, kone/wargovia a stacionárne kuše – to je všetko, čo dostanete. Žiadne prelety na majestátnych orloch, žiadne strategické útoky do v tyle nepriateľa v lodičkách.

K pokazenému dojmu z hry prispieva nemalou mierou aj grafika. Conquest vyzerá ako hra spred niekoľkých rokov, fyzika takmer žiadna, objekty na scéne úbohé. Animačný systém by potreboval mierny buchnát, alebo skôr kopanec, pretože keď napríklad začne zved útočiť na nepriateľa, ktorého medzi tým zabil iný spoluhráč, celá animácia prebieha na neviditeľnom modeli. Pár krát sa mi tiež podarilo dostať sa na miesta, kde to autori zjavne nepredpokladali, čo ma bohužiaľ stálo niekoľko životov a niekoľko prerušených nervových spojení. Jediným malým svetielkom v záplave temnoty je hudba, ale aj tá je „vykradnutá“ z filmov.

Keď to celé zhrnieme, singleplayer je sklamaním a nebyť kampane za Zlo, bez milosti oka by som vám odporučil, aby ste sa na Froda a jeho mučenícky príbeh proste vykašlali. Takto vzniká otázka, či 4 až 5 hodinová hracia doba nie je vďaka odfláknutému singláču skôr plusom ako mínusom, keďže však do hry investujete nemalé peniaze, budeme sa radšej držať toho mínusu. Necelých 20 misií, z ktorých polovicu prejdete za 10 minút kvalite hry rozhodne nepridajú, nehovoriac o tom, že na nižšej obtiažnosti sa táto doba ešte výrazne skráti. No a to, čo by hru malo jasne vyniesť nad úroveň konkurencie, teda kvalitný multiplayer, taktiež stojí za fajku močky. Celkovo sa teda o ničom inom ako o prepadáku hovoriť nedá.