SOCOM je séria, ktorá sa na platformách PlayStation drží už od roku 2002. Prvý diel sa objavil na PS2, nasledovalo niekoľko pokračovaní, ktoré ostali verné tejto platforme, prípadne sa objavili ešte na PSP (len jedna verzia bola dostupná aj pre mobilné telefóny). Najnovší prírastok s podtitulom Confrontation bol vydaný minulý rok v Amerike, kvôli množstvu bugov a technických nedostatkov sa ale jeho vydanie v Európe posunulo až na rok 2009. Poďme sa spolu pozrieť, ako sa elitným vojakom darí na PlayStation 3.

Nehľadajte príbeh tam, kde ho nie je treba. Čisto multiplayerová akcia typu SOCOM ho rozhodne nepotrebuje. Stačí vedieť, že môžete hrať za tých dobrých, alebo zlých, pričom za hrdinov sú v tomto prípade elitné zásahové komandá, za zloduchov teroristi a námezdní žoldnieri. Hoci absencia akéhokoľvek príbehu a deja sama o sebe negatívom nie je, za závažnú chybu pokladám offline časť hry. Budete ju totiž hľadať zbytočne. Neexistuje žiadny tutorial, žiadny offline zápas proti botom, jednoducho akákoľvek snaha o tréning, spoznanie máp, zbraní a herných módov je ponechaná priamo na online zápasy proti živým protihráčom. SOCOM staré známe pravidlo „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“ obchádza míľovými krokmi. Neexistujúci tréning sa pretavuje do niekoľkých prvotných hodín absolútneho tápania, dezorientácie a nadávok od ostatných spoluhráčov, že sa po mapách pohybujete bez uváženia, slúžite iba ako cvičné terče a kazíte im zábavu.

O niečo lepšie sú na tom tí, ktorí už s nejakou horu zo série SOCOM prišli do styku. Jednak budú oboznámení so základnými princípmi, ale tiež získajú obrovskú výhody v podobe máp. Maplist Confrontation pozostáva zo 7 kúskov. Levely Crossroads, Desert Glory a Frostfire sú iba prerábkami z minulých verzií, takže môžeme hovoriť iba  o 4 novinkách (čo je veľmi, veľmi málo). Na druhej strane treba priznať, že mapy sú precízne spracované a je myslené na každý detail. Neexistujú slepé miesta, t.j. žiadny snajper či kempujúci hráč si nemôže byť istý, či sa mu do chrbta nedostane nepriateľ jednou, alebo dvoma ďalšími prístupovými cestám. Postup mapou môže vychádzať vždy z niekoľkých taktických variantov, prirodzené (stromy, kopce) i umelé prekážky (autá, múriky) dovoľujú jednak opatrné likvidovanie nepriateľov na diaľku, ale aj heroické Rambo akcie.

Aj keď štýlom „vbehnem do miestnosti a všetkých vystrieľam“ sa Confrontation hrať dá, veľmi rýchlo zistíte, že sa takýto postup zvyčajne skončí „vbehol som do miestnosti a hneď prvý protihráč ma zabil jednou guľkou“. Dobre zvolená taktika rozhodne prinesie viac úspechov a koniec koncov i lepší pocit z hry. SOCOM vždy bol viac o stratégii a rozmýšľaní, ako o bezhlavom strieľaní, takže ak vás bavia práve takéto rozvážnejšie akcie, malý plus bod pre vás.

Aby sme ale zase nekričali hop, kým nepreskočíme, celková miera taktickosti zápasov závisí vo veľkej miery v tom, aký typ muliplayerového zápasu si vyberiete. Nechýbajú všetky známe módy z predchádzajúcich častí, najhrávanejšie sú ale klasiky – ochrana rukojemníkov, získanie bomby a jej následné umiestnenie do základne súpera, no a potom klasická vyvražďovačka. Servery 16 vs 16 hráčov so zapnutým nekonečným počtom respawnov potom skôr pripomínajú Quake, ako zohraný zásah špeciálnych jednotiek. Naproti tomu napríklad mód demolition (nájdi výbušninu a znič súpera) pri jednom respawne na kolo sa už hré úplne inak. Poväčšine stačí jeden presný zásah a už sa iba ďalšie dlhé minúty pozeráte na to, ako si s nebezpečnou situáciou poradia vaši spoluhráči.

Zatiaľ to vyzerá v pohodičke, čo poviete? Také moderné CSko... Lenže, na rad prichádza niekoľko zásadných „ALE“. Najhorším neduhom SOCOM sú pretrvávajúce sieťové problémy, ktoré sa nepodarilo úplne odstrániť už od betaverzie. Samotné prihlásenie sa do hry, vybranie zóny a následne pripojenie na server trvá strašne dlho. Navyše optimalizácia sieťového kódu je otrasná a aj pri rýchlom spojení sa stáva, že hráči sa pred vás teleportujú alebo sa pohybujú 5 metrovými skokomi. Vzhľadom na to, že SOCOM je naozaj hra jednej guľky, lagovanie je neodpustiteľné a keď vás v extrémnych prípadoch hra z ničoho nič vyhodí do základného PS3 menu, začnete mať pocit, že ste za svojej peniaze dostali nedorobok. Ovládanie je kostrbaté a osobne mi nesadla ani jedna z prednastavených schém, ale pripúšťam, že to je iba otázkou zvyku. Na čo som si nezvykol, je deformácia zvukov pri zapnutom DTS, hlavne zadné kanály občas reprodukujú to, čo by nemali.

Výpočet nedostatkov Confrontation zďaleka nekončí. Je super, že vás hra motivuje do ďalších súbojov systémom povyšovania, len by to chcelo dopracovať takú drobnosť, aby sa štatistiky zo zápasov započítavali stále a nie len keď majú servre náhodou dobrý deň. Taktiež je otázne, či by nebolo vhodné zo strategického hľadiska pridať do gameplayu aj element peňazí. Osobne mám bližšie k multiplayerovým hrám, kde sa treba v rámci jednej misie (levelu, mapy) správať aj ekonomicky a  niekoľko kôl šetriť na zbraň, s ktorou potom dokážete v radách nepriateľa narobiť riadnu paseku. Takto si totiž môžete kedykoľvek vybrať čokoľvek a o nejakom plánovaní nákupu tu nemôže byť ani reči a tak máte občas pocit, že nehráte čisto online hru, ale iba MP doplnok k priemernej 3rd person strieľačke.

Malými klinčekami do rakvy PS3-kového SOCOMu sú vágne informácie o cieľoch jednotlivých máp, univerzálne biele výpisy všetkých akcií, ktoré sa na mape dejú (keď nepriateľ zabije vášho spoluhráča, dostanete o tom textovú hlášku v bielej farbe. Rovnaká farba je zvolená aj pre opačné garde a keď sa vám pod sebou v rýchlom slede takýchto hlášok vymení 10, nebudete mať dostatočný prehľad o tom, aká je momentálne na bojisku situácia). Nevyznamenala sa ani grafika. Tá pôsobí pochmúrnym, depresívnym dojmom, no čo sa týka modelov a kvality textúr, Plejka by dokázala zvládnuť ďaleko viac.

Ani niekoľkomesačný európsky odklad Confrontation príliš nepomohol. Stále sa jedná o hru s priveľkým množstvom chýb a s primálo zábavným obsahom a tak o nejakej multiplayerovej bombe nemôže byť ani reči. Hru môžem s čistým svedomím odporučiť snáď len skupinkám ľudí, ktoré budú nový SOCOM hrávať spolu „závodne“ v klanoch. Ostatní by mali svoju lásku k zbraniam, akcii a troche taktického uvažovania dokazovať radšej na úplne iných frontoch.