Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, ako asi vyzerá najnebezpečnejší tvor vo vesmíre? Komiksoví požierači svetov Galactus a Unicron sú ničím v porovnaní s ním. Je tak nebezpečný, že dokonca Galaktický Koncil sa rozhodol, že ho treba zničiť za každú cenu. Je plazmatický, ružový, maličký, no s veľkým hladom. Je to Maw!

The Maw je prvotinou tímu Twisted Pixel Games. Jedná sa o nenáročnú logickú platformovku a kratučkú ukážku originality, ktorá je distribuovaná cez Xbox Live a Steam za veľmi prívetivú cenu. Sami autori hru s dávkou nadsadenia označujú ako dlhý singleplayerový zážitok vyplnený stovkami 3D animácií, intenzívnymi prestrihovými animáciami, profesionálne zloženým soundtrackom, grafikou na hranici dnešných možností a veľa ďalšieho. Našťastie si humor zachovali nie len pri svojich vyhláseniach, ale hlavne aj v titule samotnom. O vtipné situácie v hre núdze niet a štýlové vizuálne spracovanie tiež rozšíri kútiky vašich úst. Poďme sa však na hru pozrieť bližšie.

Vaše meno v hre je kapitán Frank. Znie to drsne, čo? V skutočnosti je však hlavný hrdina malý modro-šedo-zelený mužíček s anténkami a dobráckym, aj keď mierne pripečeným výrazom v tvári. Pochádza z mierumilovnej rasy Teltarianov a tak je jasné, že miluje prírodu a ani muške by neublížil. Bohužiaľ sa dostáva do zajatia lovcov odmien a spomedzi kvanta podivných kreatúr sa na prvý pohľad zahľadí akurát do toho nesprávneho. Pri hlbokom pohľade do oka ružovej plazmatickej gule úplne odignoruje nápis Najnebezpečnejší Tvor Vo Vesmíre™ a tak je logické, že po náhodnom stroskotaní na planéte títo dvaja vytvoria tím, aby sa vymanili zo zajatia. Frank si teda k sebe pripúta Mawa elektronickým obojkom a ten sa tak stáva jeho domácim miláčikom.

Aj keď je Frank hlavnou postavou a hráč sa stotožňuje práve s ním, tak on nie je hýbateľom hry. Tým je, samozrejme, Maw a celá hra stojí na jeho schopnostiach. V prvom rade je to nekonečný hlad a Maw naozaj zožerie všetko, čo mu vojde do cesty (pokiaľ to je v pre neho stráviteľnej podobe). Samozrejme všetko adekvátne ku svojej veľkosti, ktorá sa zvyšuje vzhľadom sa množstvo skonzumovanej potravy. Tento princíp by sa tak trocha dal prirovnať ku Katamari, akurát, že nejde o to, čo najviac zjesť. Ak je „potrava“ adekvátna veľkosti Mawa, no aj tak stále neskonzumovateľná, tak treba nájsť spôsob, ako si ju „upraviť“. Tu dokáže poslúžiť Frankove vodítko, ktorým nielen že pohybujete rôznymi prekážkami (skalami), ale aj môžete vyťahovať slimákov z kamenných ulít, ohnivých drakov uhasiť v rieke, prípadne riešiť ďalšie logické problémy. Konzumácia má vlastne význam iba v postupe ďalej, kedy bez určitého množstva skonzumovaných živočíchov Maw nenarastie dostatočne na to, aby ste dokázali ukončiť úroveň.

Maw však nie je iba pažravec. Užitočnou sa v priebehu hry ukáže aj schopnosť absorbovať schopnosti konzumovaného živočícha. Iba vďaka tomu sa v hre dokážete dostať cez určité pasáže. Spočiatku je každá úroveň tvorená na využitie schopností jedného živočícha, na konci ich však už budete musieť striedať. Horúci vzduch vás dokáže unášať iba v prípade, že Mawa využívate ako teplovzdušný balón v podobe nafukujúceho sa hmyzu. V podobe gigantického chrobáka vám zas takmer žiadne prekážka nebude stáť v ceste. Elektrický Maw zas dokáže nabíjať červy nábojom a ich hádzaním likvidujete generátory štítov a iné elektronické zariadenia. Tento element zabezpečuje, že žiadna z ôsmych úrovní nebude rovnaká, aj keď v priebehu ich hrania sa môže dostaviť pocit určitého stereotypu, keď sa budú opakovať situácie, ktoré musíte riešiť vždy rovnako.

Maw nie je s Frankom spojený permanentne. Občas musí hráč samostatne s Frankom otvoriť cestu ďalej a vtedy sa ukážu aj jeho iné schopnosti okrem používania vodidla. V prvom rade Maw je ako dobre vycvičený psík a vždy na zavolanie pribehne, potom ho môže hráč aj na diaľku kŕmiť hádzaním príšeriek. Frank ďalej dokáže tiež ničiť malé delá, hádzaním predmetov upútať pozornosť nepriateľa a uhýbať sa strelám (na čo mu slúži starý známy bullet-time). Ako pomaly Maw rastie, tak začínate tušiť koniec. Ten je však z hľadiska gameplayu úplne odlišný, ako celá hra – Maw je chytený v pasci a vy v lietadielku sa ho snažíte zachrániť.

Hra je síce logická, no synapsie medzi neurónmi prevetráte iba v prípade uvažovania nad možnosťami postupu úrovňou. Tu je asi aj najväčšia chyba titulu. Riešenie je hráčovi vždy takmer okamžite jasné, no s jeho prevedením sú problémy. Bude to možno znieť aj trocha detinsky, ale človek naozaj nemá nervy na to, aby sa mu postavička Franka na každej trochu šikmejšej plochy šmykla. Je naozaj otravné opakovať jednu celú pasáž, keď s balónovým Mawom pristanete na skale, kde aj máte, no Frank sa z nej zošmykne dolu. Ďalej orientácii nenapomáha ani kamera, hlavne jej pomalé otáčanie a zle odhadnuteľná hĺbka prostredia najmä pri skákaní.

Graficky The Maw nejde označiť inak ako zlatučký a roztomilý. Celá hra síce pôsobí silno infantilne, no baví pozerať sa na tu krásnu hru farieb a kopu fantázie v postavách a objektoch v prostredí. Škoda len, že samotné prostredie je ladené len do dvoch farieb, čo v tomto prípade skutočne pôsobí ako päsť na oko. Pestrofarebné objekty zasadené do hnedo-šedého prostredia je až priveľký kontrast. Zvuk už by aj korešpondoval s charakteristikou autorov. Nejedná sa síce o žiadne profesionálne zložené hudobné a zvukové kulisy, no všetko to dotvára skvelú, takmer rozprávkovú atmosféru.

Takže Maw je rozprávková zábavka za symbolickú cenu so zopár chybičkami krásy, ktorú môžem len vrelo odporúčať. Bohužiaľ je veľmi krátka, z 8 úrovní približne každá zaberie zhruba 10 minút času. Dve úrovne sú trocha dlhšie a ich prejdenie zaberie cca 20 minút, no a posledný level je už len epilógom na 5 minút hrania a rozlúčenie sa s Mawom vo videu. Vzhľadom na koniec môžeme očakávať možno aj pokračovanie. Kto vie, možno nabudúce budeme chrániť vesmír pred jeho úplným zjedením. Znovuhrateľnosť hry je však nulová, jedine nové úrovne na stiahnutie vás možno prinútia opäť si hru zahrať, ale nebude to už ten Maw, čo prvý raz. Teda zaslúžená sedmička.