Zrejme aj SEGA už pochopila, že žmýkať jednu sériu dookola, iba s variáciou nových levelov, no bez štipky novej hrateľnosti už ďalej nejde. A zatiaľ čo v niektorých prípadoch fatálne naráža (Sonic and the Black Knight), v prípade The House of the Dead: Overkill sa jej darí úspešne pokračovať. Chýba jej azda moment prekvapenia v podobe originálneho ovládania cez Wiimote alebo ešte lepšie cez Wii Zapper (keďže si ho odbila vo vlaňajšom dvojtitule HOTD 2+3 Return), no nevadí, pretože zahrnutie tejto schémy by bolo iba jednou z mála inovácií. Pritom sa na nás už od úvodných titulkov valí vlna ďalších...

Pred dvomi rokmi sa Robert Rodriguez a Quentin Tarantino rozhodli oživiť žáner grindhouse filmov, neskutočných béčok v novej podobe. Dvojica filmov Planéta teror – Auto zabijak síce nezažiarila ako distribútor chcel, no spustila novú vlnu záujmu o tento štýl. HOTD Overkill sa mení práve na grindhouse, pričom brutálna vulgárna forma a práve hlušenie zombies do štýlu náramne zapadá.

Béčkový príbeh a sústredenie na akciu prebieha v plnom prúde už od začiatku. Policajné duo Agent G a Isaac Washington sleduje zloducha Papa Caesar – Isaacovi zabil otca, G ho chce zatknúť kvôli sérii zločinov. Ich prvá misia smeruje do jeho sídla, tu hra predvedie svoj štýl. Intro či prvé cut-scény imitujú film, rozprávač hlbokým hlasom ako z amerického traileru naznačuje, čo sa stalo doteraz a ako sa agenti ocitnú v akcii. V tom momente naskakujete na koľajnice klasickej HOTD strieľačky a beháte po dome, strieľate, čo to dá a občas si vypočujete dialóg Isaaca a G, ktorí majú tendenciu vulgárnym spôsobom komentovať situáciu. Jasné, že od začiatku sa tu bude fakovať, pretože Isaac má fóbiu z polovice vecí v akcii ako napríklad z výťahov (a verte, že sa objavia v polovici levelov) a tendenciu všetko zfakovať. Preto je to tu samý shit, strieľate motherfuckerov a v konečnom dôsledku to nevadí, k béčku to patrí. Ako správni parťáci sa musia agenti častovať nadávkami prakticky neustále.

Prvý level je dobrý – nasiakne vás grindhouse atmosférou a predvedie HOTD v dobrej forme. Počet nepriateľov je dostačujúci, pohyb je plynulý a v niektorých miestach možno rýchlejší, ako by ste si želali. Veľkú voľnosť nemáte – máličko sa môžete posunúť do vedľajších strán, ale aj tak na to nebude čas, pretože vlny nepriateľov sú neúprosné. Hra však vyžaduje aj určitú mieru postrehu a pozornosti. Po leveloch sú totiž roztrúsené štyri druhy predmetov – granáty do akcie, lekárničky pre doplnenie dvoch dielikov zdravia, žlté mozočky pre kompletnú zbierku a extra body a napokon zelený prúd plynu spúšťajúci tzv. Slo Mo Fo mode. Nejde o nič iné ako spomalenie času a la bullet time z Matrixu. Počas neho môžete zasadiť extra presné zásahy či zbierať iné bonusy. Nebojte sa, že by sa HOTD zmenil na druhého Max Paynea či F.E.A.R., Slo Mo Fo sa objaví dva-trikrát počas levelu na spestrenie, nie je to však esenciálna zložka hry, bez ktorej by ste si neporadili. Ale určite padne vhod.

Každý level patrične zakončuje bitka s bossom. Čaká nás nádherná prehliadka kreatúr, ktoré vám dajú zabrať. Najmä v druhej polovici zaberajú bossovia pol domu či kus bažiny a boje s nimi sú lahodné. Pri každom treba klasicky nájsť jeho slabé miesto, šrotiť naň olovo a potom sa dostanete k jeho uberaniu ukazovateľa zdravia. Všetci sú mimoriadne pohybliví, takže súboj s nimi sa odohrá tiež v pohybe, počas ktorého zbierate zdravie alebo vás hra schová za prekážku. Paradoxne jeden z najťažších bossov je v prvom leveli, boj v druhom je akurát pomerne dlhý, ale nie ťažký (15 minút) a napríklad tretieho bossa možno zdolať za dve minútky. Celkovo možno hodnotiť bossov a boje s nimi ako nápadité a možno trošku jednoduchšie, ako by si hardcore hráči želali.

Pestrosť levelov zvyšujú postupne navštívené prostredia. Príbeh vás šmarí do nemocnice, zábavného parku, idúceho vlaku, bažín i väznice. Ani jedna misia nenudí, najslabšia je zrejme prvá, keď sa zoznamujete s hrou. Žiaden level nevyžmýka prostredie natoľko, aby ste túžili po zmene a skoršom konci. Autori konečne natiahli HOTD tak, že ho neprejdete len za hodinu a stále vás bude baviť. Celková dĺžka Story Mode vydá cca na tri hodiny, vzápätí si radi strihnete aj Director’s Cut edíciu s dlhšími verziami levelov a extra porciou mutantov. A potom je tu vaša vlastná naháňačka za čoraz vyšším skóre a najmenším počtom smrtí.

SEGA navyše prichystala chytľavý systém dôvodov pre opakovanie levelu okrem klasických bodov. Predovšetkým sú tu osvedčené achievementy, i keď v internej podobe. Tu treba zozbierať určitý počet predmetov, potom zase prekonať vlastné skóre, urobiť 50 head-shotov atď. Zatiaľ čo za body stúpate v rebríčku, za achievementy sa inkasujú prašule, ktoré zase spotrebujete v obchode so zbraňami. Hoci nie je problém prejsť celú hru iba s obyčajnou pištoľou, prečo si nekúpiť brokovnicu či samopal, nech hlavičky odlietavajú z telíčok efektívnejšie, nie? Každú zbraň možno potom vylepšovať, zvýšiť jej veľkosť zásobníka, rýchlosť nabíjania či palebnú silu. Jasný dôvod, prečo hrať jeden level aj päť-šesťkrát, navyše zozbierať tých 10 či 15 žltých mozočkov sa nepodarí hneď, treba vedieť, kde sú.

HOTD Overkill je po Sonicovi ďalšou výborne vyzerajúcou hrou na Wii, čo opakovane dokazuje, ako si SEGA príkladne naštudovala možnosti konzoly. Renderované filmy hladko prechádzajú do enginu hry, ktoré v širokouhlom formáte servírujú solídne modely postáv, bohaté lokality a slušné rozlíšenie. Hra často využíva rôzne filtre, napríklad keď boss vypne svetlá v nemocničnom bazéne a celkovo je ladená do tmavej palety, takže hranie cez deň znamená, že polovicu obrazovky vlastne nevidíte. Miera detailu je však vysoká – špeciálne pri Slo Mo Fo efekte a odlietavajúcich hnátoch si ju určite všimnete.

Aj zvuková stránka hry je perfektne prepracovaná. Ponúka soundtrack ladený do vyznenia hry – často sa v menu započúvate do zremixovaných dialógov z minulých leveloch, inak sa striedajú viaceré typy hudby od popu, cez country, až po jemné techno. Hudba náramne sedí do diania. Audiovizuálna stránka odkrýva prakticky jediný vážny nedostatok hry – kvantum dát, rýchla zmena grafiky i hudby si vyžaduje načítavanie stoviek MB, čo sa odráža v znížení frameratu v niektorých momentoch a zdĺhavého načítavania v ostatných. Priamo v hre sa vám to našťastie nestáva, no nápis loading je evidentný už pri príchode či odchode z misie a v menu dobiedza tiež.

HOTD Overkill je výborná strieľačka, skvelé osvieženie série a prísľub pre znalcov herných sérií na Wii, že výrobcovia na nich nezabúdajú. Naopak, snažia sa vyladiť známu hrateľnosť a predstaviť ju v novom, vizuálne lákavom a herným zážitkom príjemnom šate. Z troch hodín v príbehu sa môže stať aj pätnásť či tridsať, keď sa do hry ponoríte a z jednoduchých misií chcete vyťažiť všetko. Vytiahnite Zapper zapadnutý prachom, tento titul si ho zaslúži.

Výlet do domu mŕtvych sprostredkoval Brloh.