Studená vojna je vo videohrách rarita a hoci si veľmi slušne s touto témou poradila už stratégia World in Conflict, so záujmom sme očakávali, ako ju spracujú chlapci z maďarského Stormregionu. A takmer sme sa nedočkali, lebo táto vývojárska firmička krachla. Našťastie projekt úspešne zavŕšilo štúdio InnoGlow, ktoré vlastne tvoria bývalí členovia nebohého Stormregionu. Po tom, čo hru zobrala pod svoje ochranné krídla spoločnosť Atari, už nič nebránilo uvedeniu nového Codename Panzers na trh.

Vo fiktívnom vojenskom konflikte vystupujú dve znepriatelené frakcie. Na jednej strane stojí Sovietsky zväz, kedysi rozľahlá mocnosť zložená z početných rusky hovoriacich (a teraz už osamostatnených) štátov. Na druhej strane je to západná aliancia, ktorej základ tvoria európske veľmoci a Spojené štáty. Kampaň začína 8. apríla 1949 po tom, čo sa po dopade lietadla zasiahnutého nad Berlínom, zlomí krehký mier. V niekoľkých aktoch a bezmála dvadsiatke misií hráč vedie do boja jednotky aliancie pod vedením amerického a nemeckého dôstojníka. Jedná sa akože o hlavné postavy, na ktorých je postavený nie veľmi výrazný dej, prerozprávaný hlavne prostredníctvom solídnych videí medzi lineárnymi misiami. V praxi je ale prítomnosť týchto oficierov dobrá len na to, aby ste mali o starosť viac, pretože v boji nesmú zahynúť, inak ste skončili. Našťastie však znesú veľa, napokon ako všetky jednotky v hre, či už hovoríme o pechote alebo technike. Hlavne keď sú poruke medici alebo opravári, ktorí svoj džob robia automaticky.

Nemusíte sa obávať, že vám tank exploduje po jednej-dvoch ranách od nepriateľa, ako napríklad v hre Blitzkrieg II. Vďaka tomu a dosť sterilným mapám sa môžete vybodnúť na nejakú precíznu taktiku a stačí, keď dáte dokopy vhodnú skupinu jednotiek a rolujete všetko, čo vám stojí v ceste. Misie síce majú aj niekoľko hlavných úloh, vedľajšie a tajné, ale v zásade je to vždy o odprataní nepriateľa z kľúčových miest a niekedy bránení pozícií. Napríklad cesty, po ktorej prechádza konvoj. Postup je spravidla rýchly a arkádový, všetko je navrhnuté a predostreté tak, že nemusíte premýšľať a taktizovať, stačí, keď sa mechanicky presúvate od jedného bodu na mape k druhému. To samozrejme rýchlo začne byť stereotypné.

Boje v Cold War sú tradičné, označíte jednotky a ukážete im cieľ. Sympatická je možnosť jednotkám kedykoľvek prikúpiť vylepšenia, napríklad transportéry môžu mať protiletecký alebo veľmi užitočný opravárenský modul, niekedy sa hodí obojživelný režim, aby mohli preplávať cez rieku. Pechota dokáže stavať podporné objekty podľa svojho zamerania, čiže štandardní vojaci obranné veže, medici liečebné stany, skauti radarové rušičky, čo zabránia nepriateľom útočiť zo vzduchu. Pechota sa dá umiestňovať do budov, obsadzuje a šoféruje vojenské, ale aj akékoľvek civilné vozidlá. Techniku môžete zbaviť nepriateľskej posádky plameňometmi a je rozlíšené pancierovanie vpredu, vzadu a po stranách. Protivníkov mimo dohľadu zakrýva bojová hmla, ale môžete ich z diaľky počuť a ich pozíciu označujú výstražné ikony. Jednotky nadobúdajú úrovne a tak sa zlepšujú.

Jednotky sa najčastejšie kupujú priamo počas misie a to po obsadení tovární, ale hlavne letiska. Potom stačí vybrať z ponuky vojsk, ktorá sa neustále mení a dopĺňa a o chvíľu vám ich „na pľac“ vysadí nákladný vrtuľník. Platidlom je prestíž, získavaná hlavne obsadením zdrojových bodov na mape. Ďalšie dokupovanie posíl je možné medzi misiami, kde môžete zmeniť aj farebnú schému techniky. Sortiment je dosť chudobný, na oboch stranách nájdete niekoľko základných druhov pechoty, tankov a podporné letectvo vrátane napalmového útoku. Tým výpočet končí.

Prejdené misie z kampaní sa hráčom sprístupnia v menu scenárov a potom je tu samozrejme multiplayer. Hra cez internet, ale aj na lokálnu sieť ponúka hŕstku neprekvapujúcich módov. Pri nadvláde likvidujete súperova a obsadzujete stanovištia s vlajkami. V tímovej hre musí jedno družstvo poraziť druhé len s jednotkami pridelenými na počiatku. Pod misiami pre viacerých hráčov sa nerozumie kooperačná kampaň, ale spoločné plnenie stanovených úloh, kde proti živým hráčom stojí AI.

Grafika Cold War neexceluje, ani neurazí. Môžete otáčať bojisko, meniť kameru a približovať si terén podľa potreby. Ospevovaná fyzika je dobrá, ale nie perfektná. Rúcajúce budovy a pretrhnuté elektrické vedenie sme tu už mali a pri streľbe tankom do brvien naukladaných na kope sa nič nedeje, pričom si to priam žiada, aby ich efektne rozhodilo a začali sa gúľať po okolí. Zvuky sú priemerné, často vám bude liezť na nervy bijúci zvon, keď prekvapíte nepriateľov v uliciach.

Cold War okato nesie znaky viacerých stratégií a najjasnejší je vplyv hry Company of Heroes, na kvality ktorej nedosiahne. Na druhej strane, jedná sa rozhodne o zábavnejší počin ako konzolová nuda EndWar. Minulý rok by Panzers príjemne skrátili čakanie na prvotriedne stratégie, no túto šancu distribútori prešvihli a tak teraz Cold War márne máva na zákazníkov a oslovuje ich v zrozumiteľnom českom jazyku. Zraky väčšiny hráčov sa upierajú na výraznejšie tituly.

Codename Panzers: Cold War je hrateľná vec, pre príležitostných stratégov ako vyšitá, ale inak žiadna veľká sláva. Obsahuje obyčajnú kampaň, obyčajný multiplayer, málo jednotiek a málo presvedčivú atmosféru. Má pár dobrých nápadov, ktoré stoja za pozornosť, no aj tak je to len malá sivá myška.