Little King's Story (LKS) nie je typický deviatkový hit. Málokto ho sleduje od ohlásenia, cez screenshoty, trailery, až po uvedenie na trh. Mnohí o ňom nepočuli, pritom ide o nenápadný, v jadre prepracovaný klenot. Zaujme aj bez megakampane a patrí medzi najsviežejšie herné zážitky roka.

Jeho autori majú radi miernu nadsádzku, o čom svedčí titulné uvedenie hrdinu, inak malého chlapca zo svojej izby, kde sa hrá na divadlo, do magického kráľovstva s prázdnym trónom a zrazu nájdenou korunou. Keď si ju nasadí na hlavu, jeho cieľ v rozprávkovom svete je jasný – vládnuť a budovať.

LKS nečakane servíruje nie príliš komplikovaný, no ľahko uchopiteľný príbeh chlapca v inom svete. Nechce, aby jeho súčasťou boli nečakané zvraty či vrstevnaté epizódy, no zároveň cíti potrebu hráča sledovať dôvody, prečo má postupovať, ako mu ministri prikážu a aký to má vlastne zmysel. Preto hráč na začiatku čelí najmä budovaniu chradnúceho kráľovstva a postupnej expanzie v prospech spokojnosti svojich ľudkov (a prirodzene aj napĺňaniu pokladnice). Až neskôr sa objavujú protivníci držiaci v šachu krásne princezné, ktoré sa ako v správnej rozprávke oplatí zachrániť. LKS zbožňuje vtipné rozprávanie, no necíti potrebu byť až taký sarkastický či parodický a la Shrek. Aj pri tomto podaní príbeh funguje lepšie ako typická výplň budovateľských stratégií spred 10 rokov.

Napriek očakávanému vývoju od začiatku LKS prekvapí svojím podaním – ponúka unikátne kombo známych možností s vlastnými pravidlami. Úvod je skromný, vyjdete z maličkého zámočku a vydáte sa na prieskum okolia. Vidíte tucet poddaných, pár kravičiek, zopár neoraných polí či trhliny v zemi. Schmatnete päť sedlákov a poďme kopať poklady. Potom postavíte prvú farmu, vycvičíte časť ľudkov a už zvládajú ďalšie činnosti i sype sa viac peňazí. Postavíte Barracks a zrazu máte pár vojakov, ktorí dokážu raziť cestu vpred aj cez prekážky. Konečne si tak na svetovej mape užijete viac ako iba dve obrazovky, objavíte ďalšie polia, poklady, no stále ste iba na vlastnom území, máte dve-tri budovy a ubehlo sotva pár hodín. Čaká vás zveľaďovanie kráľovstva a potom cesta do siedmich ďalších...

Úvodné hodiny nádherne ukazujú herný potenciál a prístup k hráčovi. Trojica ministrov je ochotná poradiť v akomkoľvek momente, povie vám akurát toľko informácií, koľko potrebujete na postup ďalej, prípadne čo-to načrtne vopred (napríklad ďalšie remeslo). Tutoriál od ministra-vševedka je ironický, no pekne pravdivý, keď utrúsi, že na ovládanie vám stačia dve tlačidlá – a tie by mal kráľ zvládnuť. A a B zvládne gro aktivít a občas sa pridá Z na zameranie. Na aktuálnej ploche sa intuitívne dostanete k ďalším činnostiam. Bežný hráč sa na chvíľku pozastaví a rýchlo zistí, že toto políčko alebo trhlina bude určite aktívna. Alebo že polienko bude zábranou, najmä keď sa povaľuje na ceste. Hra navyše ukazuje potenciálne body krížikmi na minimape, takže viete, že na tomto a tomto mieste treba konať.

No Little King’s Story je výbornou hrou aj pre občasných hráčov alebo žánru neznalých návštevníkov. Už od začiatku sa môže na postupe kráľovstvom podieľať celá rodina – starší harcovník si vystačí sám, mladší alebo naopak, hráči-seniori, ktorí systém hry poznať nemusia, si môžu zavolať na pomoc ďalších a dumať nad hrou spoločne. V tomto smere pomáha správny odhad hry – keď už vyzerá, že ste urobili všetko, nie ste ďaleko od cieľa a stačí málo, napríklad vrátiť sa do zámku.

LKS zároveň výborne kombinuje aj konzolové a PC prostredie i žánre. Hoci na papieri či obale vyzerá ako x-tá variácia na Harvest Moon či Animal Crossing a aj jemná grafika s nádychom vodových farieb a čarbaníc (najmä v intre) odkáže na konzoly, postupné rozširovanie teritória a prepracovaný systém zamestnaní (a potom boj) značí inšpiráciu PC klasikou Settlers. Počas hrania dochádza k zaujímavému kríženiu herných štýlov i zmýšľania. Ovládanie a interakcia so svetom sú konzolové, no postup hrou a dobíjanie iných častí je skôr vystrihnuté zo známej RTS. Výsledný produkt je skvelý kompromis – keď si PC hráč osvojí ovládanie, rýchlo sa cíti ako doma a pritom okúsi konzolový ráz (vyznačuje sa napríklad huhňavou rečou postavičiek). A naopak, PS/DS/Wii hráč nie je odkázaný iba na nejasnú voľnosť a po čase stereotypný, pritom neraz banálny obsah založený na kopaní, zbere či hľadaní predmetov pre vlastný účel. Naopak, všetko má jasný cieľ v strategickej expanzii.

Variabilita LKS je v prvých desiatich hodinách vysoká. Krátko- i dlhodobé úlohy vás bavia, pričom existujú viaceré cesty, ako sa k nim dopracovať. Podrobný prieskum okolia je vítaný, rovnako aj čerpanie všetkých možností, pretože napĺňať kráľovskú pokladnicu je permanentná úloha a postupom času sa platí za všetko – nové budovy (ktoré vám postaví minister zo dňa na deň), tréning postáv atď. Navyše treba dbať o manažment kráľovstva v komplexnej rovine – aby bola populácia početná, ale aj šťastná, nič jej nechýbalo a tým pádom mohla plniť vaše úlohy a sprevádzať vás na cestách.

Samotní sedliaci totiž neurobia sami od seba nič. Poslušne čakajú na vaše príkazy – vycvičia sa na zvolené povolanie, naskáču vám do skupiny, ktorú efektne vediete vpred, či už idete vykopať poklad vedľa zámku, alebo tiahnete na žabieho kráľa. A stále platí, že dve-tri tlačidlá vyriešia všetky úlohy. Pritom veľkosť skupiny je obmedzená na 5 až 30 členov, preto si neraz musíte zmeniť sedliakov, ktorí danú úlohu pôjdu riešiť. Treba sa dostať vpred vo svete a možno narazíte na cudzie jednotky? OK, berte vojakov. Vidíte množstvo trhlín či zákutí s možným pokladom? Nechajte doma tých so zbraňou a berte kopáčov. A nezabúdajte, že všetko trvá určitý čas. Dostanete na bendžo v bitke? Nevadí, treba zaveliť na ústup a vyspať sa, pričom na druhý deň sú všetci zregenerovaní (Prípadne ich pošlete ešte do kúpeľov.) Alebo ste narátali pár obetí? Ani to neprekáža, pretože na neďalekej kráľovskej pláži sa občas vyplaví očistená zdravá duša zo včerajšieho boja a ako oživená jednotka môže fungovať ďalej.

Pravda, čím ďalej v hre postúpite, tým väčšia je svetová mapa a väčší počet hrdiel, ktoré treba primäť k chvále kráľa. Pred vami ležia desiatky hodín hrateľnosti. Gro tvorí príbehová línia, no pridá sa aj množstvo nepovinných misií, ktoré slúžia občas ako dones-unes questy z RPG, ale za groše rozhodne stoja. Predsa neodmietnete zvýšiť svoju obľubu u sympatického dievčatka na nádvorí či...? Takže nezabudnite postaviť tzv. Suggestions Box, kde budú ľudkovia sypať svoje túžby a návrhy.

Audiovizuálne sa majú vaše zmysly na čo tešiť – obraz zdobí detailná grafika s jemnou paletou farieb, soundtrack si berie na paškál melódie klasickej hudby a varíruje ich pri animáciách či zadávaní úloh, pričom zvyšok času je už sebestačný s nenápadnou zvukovou kulisou. No počuť známe fanfáry či symfónie pri intre hry je parádny spôsob, ako si okamžite získať srdce hráča.

Nejaké negatíva na koniec? Iste, po 40-50 hodinách sa už hra predsa len začne opakovať (nuž, nemáte brať toľko questov v snahe zarobiť čo najskôr 50 miliónov bubákov) a rovnako nepoteší ani fakt, že hru treba manuálne ukladať u ministerky v zámku. Inak všetko sedí ako nepobozkaná žaba na kameni.

Little King’s Story je prekvapivo zatiaľ najlepší Wii titul roka 2009. Ponúka desiatky hodín zábavy zo starých dobrých PC čias i kvalitných prepracovaných konzolových RPG/RTS titulov v unikátnej kombinácii pre veľké množstvo hráčov. Najmä pamätníci sa majú špeciálne na čo tešiť, ale i stratégiou či podobnou tematikou neočarení sa nemusia báť – práve že by mali túto lahôdku skúsiť. Je to hra, pri ktorej si nikdy nepoviete „už stačí a nebaví ma to v tomto momente hrať“. Naopak, vráti sa staré dobré presviedčanie o tom, že je najvyšší čas ísť spať, hoci mám stále čo robiť. Vďaka Wii za to, tak predsa sa mu darí vrátiť staré dobré PC časy a nemusí ísť ani o remake adventúr.