Pôvodne mala tieto riadky okupovať recenzia, vzhľadom na názov aktuálneho prídavku sa skôr budeme sústrediť na celú sériu ako takú. A potom možno bude aj tá recenzia. Z Guitar Hero sa stala výkonná, predaje generejúca platforma, ktorá napriek tomu, že už oslovila milióny, jej dominantná pozícia na trhu jej zaisťuje stály prísun do kasičky distribútora. Je absolútne jedno, ktorou časťou začnete, po chvíli sa začnete obzerať po starších, ale aj novších kúskoch upgradujúc koncertovanie v obývačkách alebo na párty.

Zmerať sa nedá vkus, rovnako ako zábava, s prílevom štandardných inovácie sľubujúcich pokračovaní sa objavuje čoraz viac kompilačných diskov, edícií zameraných iba na jednu kapelu a Guitar Hero sa stáva podobne ako SingStar nerecenzovateľným kusom softvéru, ktorý si razí svoju vlastnú cestu bez ohľadu na to, či jeden miluje Aerosmith a ten druhý zase prepadol Van Halen.

To je aj dôvod, prečo sme dospeli k záveru, že pokiaľ vyslovene nepôjde o srdcovú záležitosť alebo pokračovanie s radikálnymi zmenami a novinkami, tak o Guitar Hero budeme informovať v pozmenenej forme, už bez finálnej známky, resp. tradičnej recenzie. Zhodnotiť kvalitu soundtracku musí každý po svojom, preto sme sa rozhodli zamerať pri príležitosti vydania Greatest Hits (v zámorí pod názvom Smash Hits) na ohliadnutie za sériou a vypichnutie najzávažnejších chýb, ktoré Activision opakuje so železnou pravidelnosťou.

Get the party started

Hudobné hry sa stali za posledných pár rokov fenoménom novodobých spevákov, rádoby rockových kapiel a obývačkových rock stars. Tým najväčším problémom, ku ktorému na akejkoľvek párty s väčším počtom ľudí dochádza, je hádka o skladby. Ten chce tamto, ten zase iné. Od World Tour je možné vytvárať set listy s poltuctom skladieb, no ak je založený disk s Metallica a hlas ľudu je za Livin' on a Prayer, prichádzajú na scénu dlhé, niekoľko minútové peripetie s výmenou disku a štartovaním novej hry.

Prakticky od vydania Guitar Hero (v roku 2005) séria zápasí s nezmyselne dlhými loadingami a obrazovkami, kedy sa ukladá pozícia. Ak by sa tento proces zostreamoval, zrýchlil, možno by ani tá výmena disku nebolela. Pre ilustráciu sme namerali, koľko taká výmena disku so štartovaním novej a voľby skladby pre celú kapelu trvá. Výsledok 2 minúty 30 sekúnd.

Druhým a oveľa elegantnejším riešením je jeden softvérový základ so všetkými novými featurami, buď uvoľnenými formou updatu alebo ako súčasť na disku s novým pokračovaním. Pritom by nemusel byť exkluzívne viazaný iba na Guitar Hero, s príchodom DJ Hero a Band Hero, by bola celá rodina pokope. Otázkou výmeny disku by bolo len ťuknutie do nevyužitého tlačítka SELECT. S druhým diskom by sa mohla načítať aj téma, resp. by mohli šikovní marketéri komunikovať DLC aj touto formou. Chcete mať na pozadí fotky alebo ikonky známej kapely? Vytiahni kreditku!

Na tomto princípe pracuje už nejaký ten rok SingStar a v speváckej súťaži nie je nič jednoduchšie ako ponúknuť celú knižnicu songov a nie len tú, ktorá je na práve vloženom disku. Áno, desiatky songov sú fajn, ale nie každý účastník si chce masírovať uši gitarovými riffmi For Whom the Bell Tolls, ale chce si trebárs strihnúť na pamiatku Beat It.

Pokazilo sa to samo

Vzhľadom na to, že dnešná generácia konzol je vybavená pevnými diskami a Wii už konečne má vyriešený odkladací priestor na SD karty, vkráda sa myšlienka inštalácie vybraných skladieb do zložky „obľúbené“. Bez ohľadu potom na vložený disk by sa dali odohrať priamo z úložiska. Tu by však Neversoft musel vyriešiť otázku triedenia. Kto už hľadal skladbu podľa názvu, tak dlhé minúty študoval zoznam. Triedenie soundtracku podľa žánru, interpréta, abecedne, dĺžky songu alebo obtiažnosti by sme privítali všetkými desiatimi!

Ak sa už dostanete k odpáleniu vášho prvého vystúpenia s neoverenými členmi kapely, je problémom voľba obtiažnosti pre nových členov. Každý chce rozpáliť krčok gitary, mlátiť do bicích tak ako ste začiatočníkom ukázali. Realita väčšinou končí pri niekoľkonásobných pokusoch odohrať prvých pár sekúnd. Ideálna nie je ani voľba Beginner, kde stačí len ťukať do strún bez stláčania farebných tlačítok, prípadne udierať do ktoréhokoľvek bubna na sade bicích. Zmena obtiažnosti za behu, ktorá je v zatiaľ bližšie nepredstavenej forme sľubovaná v Guitar Hero 5, by bola všemocným liekom na tečúce nervy. Vstupovanie/vystupovanie do hry kedykoľvek s ktorýmkoľvek nástrojom kvitujeme mimoriadne. Párty so štyrmi gitaristami zaváňa poriadnym masakrom.

A keď už sme pri tej obtiažnosti, prečo nie je možné odohrať skladby na experte bez toho, aby som pokazil vystúpenie? Súbežne z kariérou a hraním na body by mohla kooexistovať non-ranking hra, kde si len vyberiete song, pódium a obtiažnosť. Výsledok sa síce nezapíše, ale Dragonforce si užijem bez toho, či odohrám úvodný part na 100 %, alebo nie.

Čum do kamery

Žiadna párty sa nezaobíde bez nafoteného materiálu (či už v publikovateľnej alebo trezorovej forme), Guitar Hero by sa mala inšpirovať SingStarom. Každé jedno vystúpenie zachytené na kameru by po odohraní koncertu malo cenu zlata, ak sa s ním môžete podeliť s ostatným po uploade na centrálny server. Sociálny charakter Guitar Hero jednoducho chýba, online multiplayer, rebríčky a fóra na oficiálnej stránke sú bežným konzumentom prehliadané. Takýmto prístupom by mohli autori rovno podľa profilov útočiť cielenými marketingovými kampaňami a informovať o novinkách a pripravovaných pokračovaniach. To je však čistá utópia.

Vylepšení na základe zorganizovania niekoľkých párty je množstvo od pridania originálnych videoklipov (problémy s licencovaním materiálu), cez zmenu tvary gitary a výmenou strún za slider, integrovaním freestylu pre sólovku, zvýraznenie najlepšieho hráča zvýšením hlasitosti jeho nástroja, až po tunovanie kopáku, prípadne odstrihnutie kábla na dodávanom mikrofóne.

Najväčšie hity?

Greatest Hits je všetko len nie to, o čom snívam spolu s ďalšími zapálenými fanúšikmi série. Osobne sledujem vývoj pod drobnohľadom a vlastním každý jeden disk s označením Guitar Hero, no kompilácia najväčších hitov prvých troch dielov a datadisku Rock's The 80's je snáď najväčšie vydridušstvo, aké si táto séria nezaslúži. Dalo by sa hovoriť aj o mlátení prázdnej slamy v kombinácii s dojením somárika otras sa. Prvým problémom je full-price cenovka 60 EUR, tým druhým skladba soundtracku, za ktorú hlasovala hard core obec.

Ak si k tomu pripočítate absolútnu nekompatibilitu so sťahovateľným obsahom, dostávate 48 skladieb, na ktorých ste sa možno učili hrať. Je fajn, že si ich môžete zahrať aj v kompletnej zostave alebo sólo na bicích. Takisto je fajn, že sú to všetko master tracky, žiadne cover verzie. Zmenené rozloženie nôt je výzvou a musíte sa na vysokých obtiažnostiach učiť odznovu Free Bird od Lynyrd Skynyrd, integrácia a používanie slideru to však zjednodušuje.

Greatest Hits je výhradne a len pre tých, ktorí hlasovali za skladby a pre tých pár pamätníkov, ktorí si Guitar Hero nechali importovať. Vzhľadom na nekresťansky vysokú cenu neodporúčame tento výber na žiadnu párty. Slabučkých 5.