Wii Sports Resort nie je obyčajná séria minihier pre súčasný bestseller Nintenda. Táto hra kladie viac otázok, ako môže jedno či viac jej zahraní zodpovedať. Po obrovskom úspechu Wii Sports (pravda, aj vďaka bundlovaniu s konzolou všade okrem Japonska) sa núka otázka, či sú Wii hráči dostatočne navnadení a kúpia si nový diel predávaný samostatne. A ak áno, koľko ich bude? A ak nie, prečo?

Samozrejme, otázna je aj samotná kvalita titulu kladúca otázky, či máme pred sebou len datadisk s pár novými športami alebo skutočné pokračovanie nielen s množstvom vylepšení, ale aj revolúciou v ovládaní, ktorú Nintendo sľubuje od prvého predstavenia Wii Motion Plus (WMP). Navyše doba pokročila a zatiaľ čo prvé Wii Sports bolo peknou prvou kolekciou minihier, medzičasom sa koncept udomácnil v produkcii ostatných firiem. Za 2,5 roka dostali hráči desiatky bláznivých i normálnejších minútok, kde sa mohli vyšantiť s ovládačom. Aj obsahová stránka preto čaká na náročnú kritiku absolventov vyškolených napríklad trikrát bláznivými zajacmi či olympijským Mariom a Sonicom.

Intro hry čaká v lietadle s Mii parašutistom, ktorý skočí a ovládate ho vo vzduchu. Je to pomerne zbytočná minihra, kde sa spájate s ostatnými letiacimi postavami a potom vytvoríte peknú formáciu, dosadnete na ostrov a objaví sa názov hry. Pravda, lepšie niečo ako nič, no celý zoskok slúži len na efekt a bod k dobru dostáva len za svoju interaktivitu – Nintendo chce, aby ste sa hrali čo najskôr.

Pretože Wii Sports Resort sa predáva ako samostatný titul (i keď aj s Wii Motion Plus) na celom svete, Nintendo muselo posilniť jeho obsah, pretože päť čiastočných hier by určite nestačilo za 50 eur (hoci nejedna akcia vás nezabaví dlhšie). Už z obalu na vás mrká informácia o 12 športoch a na rozdiel od prvých Wii Sports popracovalo Nintendo na ich možnostiach. Niektoré obsahujú aspoň tri stupne obtiažnosti alebo viacero ihrísk či prostredí (to platí pre golf, frisbee, cyklistiku). Väčšina však ponúka viaceré módy, takže šport a jeho ovládacia schéma sú zhodné, no uplatníte ich v určitých variáciách.

WMP v balení samozrejme znamená, že bez neho si nezahráte žiaden šport a ak chcete hrať viacerí naraz, treba investovať do expanzie pre každý ovládač. Našťastie sa možno pri športoch striedať a prvé týždne si vystačiť s jedným WMP. Zároveň si však WMP vyberá daň v podobe dlhších tutoriálov po prvom spustení. Úprimne, niektoré sú až zbytočne dlhé a vysvetľujúce, no iba z pohľadu náročného hráča. Začiatočníkom zrejme bude „polopatistický“ spôsob po vôli a zžijú sa s novinkami ľahšie.

Tucet športov obsahuje iba dve reprízy – golf a bowling. Zatiaľ čo bowling sa snaží ukázať presnejšie mierenie a nasadí aj zábavný mód vyhýbania sa prekážkam, golf oslovuje skôr pestrejším zložením viacerých ihrísk ako presnejším odpaľovaním. Navyše, niektorí si už odkrútili WMP premiéru u Tiger Woods PGA Tour 10, takže už prekvapení byť nemusia. Obe reprízy by obstáli v datadisku, na plnú hru treba viac.

Medzi najlepšie novinky patrí ľukostreľba. Netradične v nej držíte Wiimote v pravej ruke ako luk a šíp a la Nunchak, pričom vystrelíte cez tlačidlo Z. Je to nesmierna zmena oproti všetkým bláznivým arkádam, precízna kombinácia mierenia, super ovládania i zábavnej streľby na terč v štyroch vzdialenostiach, pričom posledný takmer ani nevidieť a zber bodov vo finále robí z hry nesmiernu zábavu (najmä pri dovtedy vyrovnanom skóre). Ďalším top športom je tzv. Swordplay (švihanie mečom) s tromi módmi, ktoré ukazujú ako je Wii Sports podstatne variabilnejší oproti svojmu predchodcovi.

Vzájomný súboj je zábavný najmä pre viac hráčov. Parádnu súťaž však tvorí čo najrýchlejšie a v danom smere určené presekávanie predmetov a jedla, pričom bod dostane rýchlejší hráč. No ak ste zbrklí, prídete o bod proti hráčovi, ktorý si dá síce načas, ale seká na istotu. A finálny mód pripomína Dynasty Warriors, ľahký adventúrny mód, kde sekáte hordy nepriateľov valiacich sa proti vám. Výborné! Rovnako odlišný, no v konečnom dôsledku veľmi dobrý je aj basketbal. Hádzanie lôpt na kôš síce nevyužíva veľmi zložitý pohyb, skôr naopak. No hodiť všetky lopty v minútovom limite je náročné.

Oveľa zábavnejšia je však hra troch na troch, kde kontrolujete troch hráčov: rozohráte, prihráte a strieľate. V útočnom móde dávate koše, v obrannom sa snažíte brať lopty. Do top kategórie možno zaradiť ešte aj wakeboarding, kde v pravom čase vymrštíte avatara z vlny do vzduchu a robíte rôzne triky alebo stolný tenis, kde sa ukazuje síce bežný zápas alebo nekonečná hra s returnami. Táto dvojica ukazuje pekné možnosti WMP – stolný tenis je dobrý na hru so smerom WMP ovládača, wakeboarding zase pri presnom prekračovaní vĺn za člnom a vyhadzovaní avatara.

Nasledujú športy, pri ktorých už nadšenie chýba. Frisbee je prepracovaný mód s hádzaním, triafaním do kruhov, zásahmi balónom i zvláštnym golf módom, kde sa na ihrisku nesnažíte odpáliť loptičku, ale hádzať frisbee a priblížiť k jamke. Určitý problém tohto športu popri dlhočiznom tutoriále je v jedinom pohybe a ani ten nie je stopercentne prepracovaný a potom sú aj všetky módy zbytočné. Cyklistika a kanoistika sa menia na futrovačku, kde treba striedavo šermovať s Wiimote alebo súčasne aj s Nunchakom. Ešte cyklistika ponúka zábavu s naháňaním protivníkom, využívaním tunelov vzduchu a rôznymi okruhmi, no je riadne unavujúca a tento mód ničím neprekvapí, takých minihier tu bolo už päť. Ani Air Sports, kde sa schovávajú parašutisti z intra nie je taký zábavný a slúži do počtu.

Poslednou disciplínou do tucta je Power Cruising, čo je jazda na vodnom skútri, kde držíte vedľa seba Nunchak i Wiimote a snažíte sa ísť presne po trati. Tento mód sa niekomu celkom pozdáva a vychutná si aj viaceré trate, iným zase príde dosť frustrujúci, pretože keď raz zídete z trate, je náročne sa vrátiť.

Z ponuky Wii Sports Resort mám rozličné dojmy. Na jednej strane nie sú všetky disciplíny také silné – ale iba na prvý pohľad, ich chytľavosť sa prejavuje až po troch-štyroch dňoch. Iste, niektoré športy sa v obývačke uchytia na celé týždne, k ostatným sa vrátite len občas. Pritom viaceré z nich Nintendo zachráni tým, že popri štandardnom móde pridá aj netradičné i pestré variácie a tie vás môžu pri hre udržať dlhšie. Tento postup možno chváliť – na druhej strane, v roku 2009 sa už nedá zrejme v žánri postupovať inak, lebo sme už hrali asi všetko.

Nintendo teda vybojovalo ponuku so cťou, veď ani prvých päť športov nehrali pravidelne všetci. Čo sa týka WMP expanzie, v mnohých momentoch ju ani necítiť. Pri golfe, bowlingu, čiastočne stolnom tenise a tam, kde sa dajú porovnať pohyby s predchádzajúcimi dielom, je cítiť určite zlepšenie, no pri nových športoch len ťažko rozoznáte posun v ovládaní. Je to paradox, ale third-party EA Sports titul Grand Slam Tennis sa ukázal byť pre WMP väčší diferenciátor.

Veľká revolúcia v tejto generácii sa pri Wii Sports Resort nekoná. Pred sebou máte balenie s tuctom športov a kopou zaujímavých disciplín i novým ovládačom, ktoré vás dokážu zabaviť. Opätovne môže povstať kritika monotónnej zábavy jedného hráča, no už po týždni tréningu, náhaňania štatistík a najmä pri vzájomných súbojoch viacerých hráčov sa ukáže výborná zostava noviniek naplno. Ako multiplayerová pecka a nové pokračovanie Wii Sports novinka víťazí, hoci sa stále nedokážem zbaviť dojmu, že potenciál je už vyčerpaný a ani samotné Nintendo nevie, kam už posunúť tento koncept zábavných minútových hier ďalej.