Ťažisková časť tohtoročnej filmovej sezóny prednedávnom začala a je to teda poriadne badať. Filmové štúdiá si počkali, kým sa oteplí, veď predsa len v lete sa im so slušným ziskom prepečie aj bezduchý, ale efektný popkorňák a tak sa môže divák dočkať doslova pretlaku. Jednak v kinosálach, ktoré často praskajú vo švíkoch. Potom aj v programe kín, očakávané filmy sa nahrnuli na veľmi krátke obdobie takmer všetky a tým pádom pretlak rozhodne nebude v peňaženke filmového fanúšika. Nakoniec tu máme ešte aj pretlak v herných verziách filmových kúskov. Nedávno sme tu mali druhých Transformerov, neskôr nesmel chýbať nový Harry Potter, Watchmeni, Up podľa animáku a čoskoro sa ešte dočkáme G-Force, akčných G.I. Joe a určite aj mnohých iných.

Avšak Up nie je toto leto jediný zástupca animovanej tvorby a divákov počas týchto letných horúčav prišla schladiť aj tretia Doba ľadová. Prvá časť spôsobila takú menšiu revolúciu, v druhej spolu s odmäkom nastal aj mierny úpadok a hlavne recyklácia humoru. Očakávania pri tretej časti boli rôzne, pri hernej adaptácii však skôr veľmi nízke. Niet sa čomu diviť, herné adaptácie filmov, hlavne však tých animovaných, často kvalitou nesršia a nedá sa povedať, že by výnimiek z pravidla bolo veľa. Čo teda nastane po kvalitnom a zábavnom filmovom zážitku? Zamrzne nám po hre úsmev na tvárach, či teplo dinosaurej džungle zahreje srdcia hráčov?

Opäť sa tu teda máme možnosť stretnúť so starou známou a veľmi netradičnou „rodinkou“ pozostávajúcou z mamuta Mannyho, jeho ženušky Ellie, tigra šabľozubého menom Diego, no a nakoniec nesmie chýbať ani nešťastník - leňochod Sid. Samozrejme si k tomu treba pripočítať aj kopu vedľajších postáv, či už známych z predchádzajúcich častí, alebo úplne nových. A čo teda Sid vyviedol tentoraz? Vlastne skoro nič, cíti sa ako piate koleso na voze. Manny a Ellie si už založili rodinku a čakajú prírastok. Tiger Diego s hrôzou zistil, že na staré kolená už nedokáže uloviť gazelu a s pocitom menejcennosti kvôli strate loveckého inštinktu v hlave drží myšlienku na opustenie tejto svorky.

Jedine Crash a Eddie, bratia mamutice Ellie sa ešte držia. Manny je posadnutý zabezpečením rodiny a tak musí byť všetko dokonalé, vrátane ihriska, ktoré postavil. Sid sa márne snaží nájsť si nejakých nových priateľov a tak, keď jedného dňa narazí na 3 trošku prerastené vajíčka pod hŕbou snehu a ľadu, tak sa ich rozhodne nechať a spraviť si z nich vlastnú rodinu. Napriek nesúhlasu ostatných si ich ponechá a čo čert nechcel, na druhý deň sa z nich vyliahli malé tyranosarusíky. Každá matka potvrdí, že zvládnuť 3 deti dá zabrať, nie to ešte iného živočíšneho druhu a tak za sebou mladé jaštery zanechávajú iba spúšť. Tu však ešte nie je koniec všetkým problémom. Práve naopak, iba začiatok.

Po mláďatá si príde ich Mama a spolu s nimi odnáša aj Sida. Nemali byť dinosaury už dávno vyhynuté? Nevadí, nezvyčajná svorka sa teda vydáva na jeho záchranu a popri tom zisťuje to, čo vo svojich knihách už kedysi dávno opísal Sir Athur Conan Doyle – smerom do stredu zeme sa nachádza stratený svet plný dávno vyhynutých živočíchov. A nie len nich, narazia tu aj na ostrieľaneho lasičiaka Bucka, ktorý tu už pár rokov žije a neraz im zachráni kožu. Svorka rozšírená o novú posilu sa teda vydáva na ďalšie dobrodružstvo zachrániť Sida, Sid zas starať sa o mláďatá spolu s Mamou a nakoniec bude treba ešte aj zachrániť stratený svet pred dinosaurom Rudym (dosť hrôzostrašné meno). A to by bolo tak všetko. Alebo? Ak máte pocit, že vám niečo chýba, tak tomu pocitu aj verte. Ale nebojte sa, nechýba nič. Je tu aj najslávnejší filmový veveričiak (alebo také čosi) Scrat, no tentoraz už nie sám. Filmoví autori mu do tretej časti vymysleli samičku menom Scratty. A preteky o žaluď sa môžu začať!

Musím sa priznať. Keď mi domov dorazila krabička s hrou, nebol som nadšený. Nie, že by som nemal rád animáky, skôr naopak, Dobu ľadovú úplne zbožňujem. Pred nejakou dobou som totiž skúšal demo a úprimne, bolo otrasné. Preto sa ani nedá povedať, že by som sa do hrania s nejakou vervou púšťal, skôr som si od hry udržiaval odstup a ani sa mi moc do nej nechcelo. Po odohraní kompletnej plnej hry však musím povedať, že obdobné pocity sa vo finálnej hre ani zažiť nedajú. Áno, ide síce iba o detskú infantilnú skákačku, akých je milión, ale prvom rade sa autori vyhli veľkým chybám.

Teda, aby som to spresnil, nie je to taká čistokrvná skákačka, možno prvá polovica hry je hlavne behacieho a skákacieho charakteru. Hráč tu ovláda väčšinou Sida, ničí krtkov, zbiera jabĺčka a iné ovocie, prechádza cez rozmanité prekážky a prekonáva zložité pasáže. Nie je to nič extra, to musím priznať, ale hrá sa to veľmi príjemne a prinajhoršom by som osobne túto pasáž hodnotil ako mierne nadpriemernú. Je síce pravda, že aj tu sú občasne vybočenia z jednoduchého a zaužívaného gameplayu, ale nedá sa povedať, že by ich bolo adekvátne množstvo. So Sidom sa gúľate na guľôčke, s Diegom naháňate gazelu, to je asi všetko.

Druhá polovica hry je už úplne o niečom inom. Sida tu už moc v rukách nemáte a skôr ovládate Bucka a ostatných. A ten Buck, poviem vám, to je veľmi šikovná a hlavne akčná lasička. S určitým množstvom nadsadenia by sa dalo povedať, že hra za neho je jednoduchšou a detskou verziou God of War. S bičom v rukách stretnete množstvo nepriateľov, ktorí si priam pýtajú byť eliminovaní (aj sa po vzore GOW čo to nastláčate určitých tlačidiel pri zdvíhaní, ťahaní a podobných akciách). To však nie je všetko, s bičom si zaskáčete ako Indiana v najlepších rokoch života. Po stenách sa nalozíte viac ako Perzský Princ a k tomu všetkému hra v týchto momentoch pridáva obrovské množstvo nápadov ukradnutých hlavne zo série Crash Bandicoot, ktorá zažila najväčšiu slávu za čias PS1.

A myslím si, že vôbec nebudem jediným, komu budú početné zmeny gameplayu zvyšujúce zábavnosť a znižujúce riziko stereotypu pripomínať práve túto legendárnu sériu. Posúďte sami, Crash vo Wrath of Cortex absolvoval nejeden level gúľajúc sa v guľôčke. Coco Bandicoot si zas zalietala v lietadielkach a zaskákala na tigríkovi. Variácie na Crasha v Dobe ľadovej môžeme nájsť, keď s Buckom lietame na pterodaktylovi a zostreľujeme ostatné lietajúce jaštery, prípadne keď Buck kĺza po množstve lián, kostier, po dinosauroch, pričom dopredu ide sám, hráč len skáče a vyhýba sa prekážkam. Všetky tieto veci hrateľnostne stále vynikajúco fungujú.

Druhú polovicu nemôžem hodnotiť inak ako vynikajúcu, od ktorej sa dá len ťažko odtrhnúť. Nakoniec tu máme ešte levely, v ktorých Buck lieta na pretodaktylovi, ale snímaný je zboku, ako na 8-bitových klasikách. Levely so Scratom a Scratty sa zas nápadne podobajú na bonusové úrovne z Crasha. Preboha, veď aj tu zbierate jabĺčka a diamanty! A ešte nakoniec, hra nie je až tak krátka, ako by ste si mohli predstavovať. Tých 15 levelov zaberie chvíľku času a od druhej polovice aj výborne zabaví (dovtedy „iba“ dobre).

Po prvý raz v sérii hier Doba ľadová máme možnosť si zahrať aj multiplayer, síce iba offline a iba pre 4 hráčov v 8 režimoch, ale aj to na chvíľu zabaví. Herné režimy sú odvodené zo singleplayeru a tak tu napríklad balansujete na snehovej guli a snažíte sa z arény vytlačiť protivníkov a podobné, zamerané hlavne na rivalské súperenie medzi hráčmi. Hernú dobu ešte predĺžujú aj výzvy. Tie sú zamerané na dosiahnutie čo najlepšieho času v určitých úrovniach a tiež vychádzajú zo singleplayeru. Je to už len ako drobný prídavok na predĺženie životnosti, no aj tak milo prekvapí, že hra nie je vôbec odfláknutá. Nakoniec ešte spomeniem aj bohatú prídavnú hodnotu v podobe konceptov, zvukových a filmových klipov, ktoré si odomykáte za diamanty zozbierané počas hrania. Škoda len, že originál filmových ukážok je tu strašne máličko, herných CGI je podstatne viac. Skvele padnú filmy so Scratom. V hre samotnej (aj počas hrania príbehovej časti, nie len v menu) ešte funguje aj systém obchodu, kde si za nazbierané ovocie kupujete diamanty, upgrady na zbrane a podobné veci.

Keby som už mal niečo vytknúť, tak by to bola určite kamera, ktorá sa v skákacích pasážach nie vždy pozerá práve tam, kde by aj mala. Určite budete neraz niektoré úseky opakovať, na to si už hádam každý pri takýchto hrách zvykol, avšak práve v detskom titule by som čakal, že to bude menej frustrujúce. Samozrejme, s tým je spojený aj pomerne ťažký odhad hĺbky a tak môžete skok ľahko prešvihnúť. Ani zachytávanie sa na plošinách nie je bezchybné. Občas na nejakú aj doskočíte, postava chvíľu stojí a za chvíľu z ničoho nič spadne. Na hranie odporúčam gamepad, klávesnicu sa už k takýmto počinom ani neoplatí brať. Inak však hra až na pár svižných pasáží nie je vôbec náročná a prekvapivo si ju užije aj starší človek.

Je pre mňa dosť nepochopiteľné, že hra podľa animáku a ešte podľa tak obľúbeného u nás nevychádza lokalizovaná. Cenega sa tentoraz na hráčov pekne vykašľala, hlavne na tých mladších. Je síce pravda, že takto máme šancu si užiť vynikajúci dabing originálnych hercov ako sú Ray Romano, John Leguizamo a Queen Latifah (hlavne Leguizamo je skvelý, aj keď podľa mňa nie lepší ako Stanke), ale český a slovenský dabing nie sú o nič horšie a mladší hráči by dabingom isto nepohrdli. Grafická stránka je v rámci daného žánru štandard, už ani neviem ako by som to mal v podobných hrách hodnotiť. V porovnaní s ostatnou komerčnou tvorbou zaostáva, avšak nájdeme dnes aj oveľa horšie. Aspoň je hra plynulá aj na slabších strojoch.

Prvá polovica hry iba dobrá, tá druhá priam vynikajúca. Síce hra z Bandicootovskej série vykradla čo sa dalo, vôbec to nevadí a hrá sa veľmi dobre. Ponúka pomerne dlhý herný zážitok rozšírený o možnosti multiplayeru a výziev. Hrateľnosť sa v druhej polovici permanentne mení a neviete, kedy sa vám hrá lepšie. Taktiež poteší aj dobrá prídavná hodnota v podobe filmových materiálov. Môžeme vytýkať jedine problémy pri skákaní a úplne nepochopiteľnú absenciu akejkoľvek lokalizácie titulu (dokonca aj manuál je v angličtine).