Jedna stratená mexická civilizácia raz stvorila artefakt. Artefakt, ktorý bol taký mocný, že v nesprávnych rukách by dokonca dokázal zničiť celý svet. Odhliadnuc od tradičného klišé, kedy by táto civilizácia musela podobné artefakty robiť hádam na zákazky, čo sme tu už toľkokrát mali, tak som pred vás rozprestrel príbeh novej akčnej hry z dielní perníkovej chalúpky – Gingerbread Studios. Keď sa tak spätne obhliadneme za ich portfóliom, tak zistíme, že možno by aj bolo treba k nej nainštalovať aj kompatibilné antidepresíva.

Akčný The Mark by sa dal označiť za bugfest, pri ktorom dokázali až do záveru zotrvať iba naozaj silné nátury, aj keď nápad a základ hry vlastne zlé neboli. Ďalej majú na svedomí aj detskú zábavku pre PS2 o medvedíkoch, avšak v Protector išla infantilná náplň mimo.

Možno ste to pri kliknutí na túto recenziu netušili, ale hlavný hrdina hry sa volá Jonathan Kane a je to drsniak v štýle Bruca Willisa. Jediným drobným rozdielom je, že Jonathan Kane chodí celú hru obutý a nie bosý. Miestami utrúsi drsnú hlášku, inokedy zas rádoby vtip, popri tom hádže aj narážky na ženy a s jednou rukou za chrbtom dokáže vystrieľať celý prístav a ani sa pri tom nezapotí. Jonathan Kane je totiž bývalý príslušník MI6 a to už niečo znamená. Na dôchodku sa však už venuje iba koníčkom, ako rôznym žoldnierskym akciám, až kým mu nepríde ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť a vytrhne ho z letargie jeho bezútešného života.

Zomrel istý starý pán, to však ešte nebola tá dobrá správa. Tento starý pán bol istý Dr. Guile a pracoval na vykopávkach v Strednej Amerike. Ako už sám dopredu tušil, tak po jeho smrti sa pozornosť jeho vrahov obrátila na jeho dcéru, ktorá sa na spomínaných vykopávkach hrala v piesočku. Zhodou okolností je to Kaneova stará známa a medzi nimi niečo bolo. Kane teda nabíja samopal jedným zásobníkom a vyráža na strastiplnú cestu záchrany Jennifer, jej ochraňovania, ďalšieho zachraňovania, ochraňovania... veď to poznáte. To však nie je všetko. Jej únoscom je vodca arabskej teroristickej organizácie Scarlet Vengeance (tak sa volá ta organizácia, nie ten chlapík) a náš milý Akbar má len veľmi skromné plány s ovládnutím sveta.

Autori vsadili na celkom zaujímavú kartu a tou je filmový feeling a ten vôbec nie je na škodu. Aj keď pri zručnosti autorov by takéto spracovanie mohlo vyvolávať isté obavy, tak sa im na prekvapenie podarilo. Nájdeme tu scény nie nepodobné tým, ktoré poznáme napríklad z Call of Duty. Často hráč vníma udalosti očami postavy, má možnosť voľného pohľadu, ale postavu ovládať nemôže. Nájdeme tu aj klasické odpočítavanie končiace takmer v poslednej sekunde, množstvo predskriptovaných udalostí ako krytie sa pred padajúcim vrtuľníkom. Tak isto nechýbajú spomalené „replaye“ pekných zásahov a hlavne v úvode hry skvelé okamihy bez HUD-u, kedy zachraňujete rukojemníkov a máte možnosť pohybovať len zbraňou. Táto filmovosť sa prejavuje aj v deji. Máme tu zradu starého známeho, vydieranie americkou vládou, ktorá sa snaží získať artefakt pre seba, iskrenie medzi Jennifer a Jonathanom a mnoho iného. Síce sa tu nestretnete so žiadnou ťažkou hrou na city a emócie, ako tomu bolo napríklad vo vyššie spomínanej sérii Call of Duty (nezabudnuteľný útek cez Stalingrad bez zbrane ešte z prvej časti napríklad), ale aj napriek tomu môžem smelo túto stránku hry hodnotiť kladne.

Bohužiaľ tak tomu nebude už pri iných aspektoch hry a na scénu nastupuje čistá priemernosť, keďže Protector je okrem tých filmových chvíľ iba tupou vyvražďovačkou v rovnakom štýle ako bol kedysi The Mark, akurát už neobsahuje také množstvo nezmyselných chýb. Do očí bijúce je to napríklad na prostrediach a ich použití. Autori si asi povedali, že sa ich pokúsia do hry dostať koľko sa len bude dať. Aj keď na seba teda nadväzujú, tak sa však hráč neodkáže zbaviť pocitu, že sú tu vložené umelo. Variabilita hrateľnosti na tom je však práve takmer úplne naopak. Väčšinu hry máte vždy pred sebou iba cestu z bodu A do bodu B cez kopu potenciálnych mŕtvol.

Nedá sa povedať, že by to priamo vyvažovali, no snažia sa to zachraňovať isté pasáže, kedy si zahráte úplne inak. Takéto pasáže sú tu napríklad za Jennifer, za ktorú sa musíte nepozorovane a cez mnohé prekážky dostávať do bezpečia, kým na scénu nepríde Kane. Potom tu narazíte v koži Jonathana na misie, kedy zas Jennifer chránite, či už priamo po jej boku, alebo ako sniper z diaľky. V neposlednom rade je to ešte na bezduchá FPS celkom slušné množstvo „hádaniek“ spočívajúcich v defuzovaní a rôznej inej práce s obvodmi, číslami a podobne. V pomere s tupou akciou je týchto momentov pomenej, no aj tak poteší ich zapracovanie do hry, človek si navyše naozaj pripadá ako hrdina z filmu.

Akcia je v Protector skôr založená na systéme krytia sa za prekážkami a strieľanie spoza nich. Pri väčších skupinkách je nemožné prežiť, ak sa nekryjete. Systém uzdravovania je síce automatický, ale zdravie sa pri väčšom počte zásahov enormne rýchlo míňa, obraz sa silno rozbluruje a roztrasie (obraz je roztrasený prakticky po celú dobu hrania, pôsobí to nejako vierohodnejšie). Samozrejme z krytu toho bez vystrčenia veľa netrafíte a tým pádom sa vždy v kryte aj zväčšuje rozptyl vašej streľby. Nie, že by takto hra pôsobila menej braindead, ale aspoň nie tak tuctovo. Inak sa však nedá o hre hovoriť ako o náročnej, zomierať sa často asi nebude. Nie je ani extra dlhá, príjemne do odsýpa, no pri tom sa nejedná o žiaden zázrak ani o nič unikátneho. Proste hra, ktorá nikoho nenadchne, ale zas priamo ani neurazí a nedá sa považovať vyslovene za zlú.

Grafické spracovanie je na úrovni The Mark bez výrazného zlepšenia. Pre tých, čo s tou katastrofou nemali čo dočinenia len objasním, že Mark už v dobe vydania nevyzeral nijak skvele, aj keď mal zopár pekných efektov. Možno by sa aj dalo povedať, že požiadavky hry tak úplne nesúhlasia s jej vizuálom. Na zvukovej stránke sa dá pochváliť akurát dobre spracovaný priestorový zvuk, inak zbrane znejú neprirodzene a dabing je dosť fádny. A ako perlička, ani teraz sa autorom nepodarilo vyhnúť trápnym hláškam a tak tu začujete rovnaké perly ako v The Mark (zasmejete sa pri „Come to papa“!) AI je v hre dosť zlá, nepriatelia sa len dokážu spawnovať na určitých miestach a odtiaľ po vás páliť s minimálnym presunom, treba ale podotknúť, že ich správanie je agresívne, takže keď vás zbadá jeden, tak vás už z očí nespustí žiaden, až kým nepadne posledný.

Protector prináša celkom pekné oživenie v podobe takmer filmového zážitku z hrania, ktorý oživuje inak dosť známu schému akčných hier, ktorá už môže dosť liezť hore krkom. Jednoznačne sa nedá povedať, že by sa jednalo o niečo kvalitné, no hra nie je ani zlá. Systém krytia pracuje dobre a pod priemer hru ťahajú akurát jej technické aspekty. Slúži ku cti autorom, že sa im podarilo vyhnúť akýmkoľvek fatálnym chybám v hre a pojem BUG už nie je synonymom názvu hry tak, ako to bolo pri ich predchádzajúcom počine. Navyše sa im príjemne podarilo aj vyvážiť používanie rôznych zbraní v určitých situáciách a tak nehrozí, že by ste strávili celú hernú dobu od začiatku až do konca iba s jednou zbraňou.