Popri parádnych RPG sa snaží Bethesda venovať aj iným žánrom a vylepšiť si kredit medzi hráčmi, zarobiť chechtáky na ďalšie fantasy či sci-fi spektákle a zvýrazniť svoju pozíciu v hernej brandži. WET je projekt, ktorý si prehadzovali distribútori už roky a boli mesiace či roky, keď už nikto neveril, že sa vôbec na súčasnej generácii konzol vôbec ešte objaví.

Bethesda to riskla, hoci to nemá jednoduché. Pozrite si rad PS3/X360 akcií za posledné tri roky. Koľké z nich sme dychtivo očakávali a aké priemerné kúsky z nich vznikli. WET je v podobnej pozícii – kedysi ohlásený, potom zobudený, bez puncu megahitu sezóny. Taká hra sa snaží zaujať inými spôsobmi a každý vie, že ozbrojená kráska zaujme vždy. A tak sem jednu poslali.

Nemá strhujúci dekolt a nezabudnuteľný zadok na každom plagáte, no už na pohľad je vidieť, že sa rada nemazná, akciu rozsieva rovnako často ako jej z úst vyliezajú štýlové anglické nadávky. Volá sa Rubi Malone a stretnutie s ňou je nesmierne štýlové – na streche budovy, s prelietajúcim Boeingom a dvojicou koltov v ruke. Nasleduje jej skok do hĺbky a la Trinity z Matrixu, dopadá do poriadnej mafiánskej mely s neznámym obchodný artiklom a prvou guľkou v hlave bossa. Chopíte sa ovládania (medzitým si všimnete nie úplne ostrú HD grafiku, no na viac nemáte čas) a hneď na začiatku treba zmáknuť artistickú akciu – výskok s výstrelom, šmýkanie sa po podlahe so stlačenou spúšťou, beh po stenách s dvojitým zabitím, samé zábavné gymnastické disciplíny.

Áno, kľúčový element WET je bullet-time. Obľúbená hračka Maxa Paynea sa vracia v non-stop nasadení, kedy sa môže vyblázniť vaše duniace domáce kino i engine hry spomaľujúci dianie rozkladajúc ho na jednotlivé detaily. Nemusíte čakať na dopĺňanie ukazovateľa, stačí vyskočiť či šmýkať sa a už od vás hra chce iba presnú mušku, aby ste zahlušili nepriateľa. Ba čo viac, tretia obrazovka vás naučí prepínať aj v bullet-time medzi cieľmi, nech ich odbachnete na jeden šmyk.

Je to málo? Tak si pripočítajte ešte katanu, s ktorou sa môžete porátať s bandou mafošov nablízko a teraz to celé sčítajte a naučte sa pracovať so všetkými špeciálnymi údermi v kombinácii. Tento tréning má svoje opodstatnenie, a to nielen pre hladké prechádzanie hrou. Popri bullet-timovom zabíjaní sa totiž do popredia derie ďalší element hry – krása a množstvo zabitých, ktoré sa cenia bodmi. Občas ich získate aj za nájdené predmety v hre, ale väčšina pramení z efektných súbojov, takže dobre mixujte dvojité zásahy i čepeľ katany, aby ste získali pár tisíc v leveli. Za odmenu si potom budete môcť kúpiť ďalšie údery či Rubine vychytávky do akcie.

Pravda, kupovať sa nedajú stále, príde na ne správny čas. WET totiž delí svoju náplň na dve časti – voľnejšia vám umožní skákať po neveľkých, dizajnovo sympaticky modelovaných úrovniach. Môže vám prísť pomaly až nevoľno zo skákaní po všetkých strechách či uzavretých budovách, no netreba sa báť, vlaňajší Prince of Persia vyžadoval podstatne väčšiu sústredenosť.

A raz za čas sa dvere či východy na určité miesto uzatvárajú, aby sa Ruby objavila v pasci. Z nej vedie von jediná cesta – zlikvidovať prúdiacich nepriateľov a zároveň aj pár predmetov, kvôli ktorým sa rojiť neprestávajú. Je to analógia ku kráse staručkých akčných hier, ktoré vás nepustia ďalej, kým sa nezbavíte všetkého, čo vám stojí v ceste, a pritom to veľmi dobre vyznieva aj v 3D.

Na začiatku vám zrak šklbne v úvode, keď sa zoznamujete s hrou a skáčete po stole s pohármi šampanského či jedla. Alebo aj pri prvom uzavretom súboji s desiatkami nepriateľov pri krásnej stupňovitej fontáne, ktorej priezračná vodička sa do ôsmich minút premieša s krvou. Fakt je, že buď hra nemala poriadny engine alebo schválne nevyzerá úplne ostro a detailne ako dnešné AAA tituly. Prvých 10 minút to môže vadiť, neskôr pochopíte tvorivý zámer. WET je totiž štylizovaný do veľmi špecifickej podoby, ktorú si už sčasti môžete pamätať z House of Dead: Overkill. Áno, krvavý dvojfilm Grindhouse od režisérov Tarantina a Rodrigueza so svojím špecifickým podaním s poškriabaným obrazom či neostrým dianím, je vlastne predobrazom hry.

Tomu zodpovedá aj svet, kde sa Ruby pohybuje: samý gang, hrdlorez, špinavý obchod – a tu rozhodne bojovníčka zapadá so svojím akčným výrazom i fuck/shit slovníkom. Samozrejme, v tomto duchu sa nemôže neniesť ani soundtrack, ktorý občas takticky mlčí, aby ste počuli ziapať pištoľníkov na streche, ale v potrebnom čase rozbalí spievanú pecku do taktu streľby v spomalených záberoch. Je to tak, forma tu valcuje obsah, pretože náplň hry má tendenciu sa pomerne rýchlo prejesť a zároveň sa možno pozastaviť nad máličko nenaplneným potenciálom.

Ak si myslíte, že WET je prvotriedna pocta Grindhouse, Tarantinovi, bullet-time a dokonca sa aj inšpiruje niektorými scénami a la Matrix, počkajte ešte chvíľku, resp. neprestreľte svoje túžby. WET obsahuje pár odkazov na tieto filmy, no nie je ich vernou rekonštrukciou, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. A pri svojej bláznivej inšpirácii sa navyše autori občas nechali uniesť, takže je dianie trošku neprehľadné. Platí to pre prvé scény, kde cez baráky či stoly nevidno nepriateľov, a také momenty sa opakujú v hre viackrát; na obraze je toho príliš, akcia môže byť neprehľadná.

Ale pozor, na druhej strane WET má pamätné momenty. Rozpráva síce nie revolučný, ale dobre podaný príbeh, ktorému nechýba dynamika, rýchla zmena prostredí i potenciál herných nápadov v spojení s miestom konania. Hoci nie vždy navodí WET prvotriednu atmosféru, občas zájde ešte ďalej – a vytvára novú scénu akoby vystrihnutú z filmu, no vo vlastnom scenári. A to sa občas hra prepne do totálneho berserk módu, obrazovka sčervená do krvavého odtieňa a Ruby začína rozsievať smrť v dráždivom vizuáli napĺňajúcom osemnásťkový štempel z obalu.

Samostatnou kapitolou hry sú popri skákaní a boji v bullet-time aj súboje s bossmi. Pri nich sa prekvapivo miera invencie či možnosti ničenia razantne znížila – a namiesto skákania, hľadania slabých miest a spomalenej paľby čaká ľahká cesta: stláčanie sekvencie tlačidiel ako z Fahrenheit či God of War.

Jednou vetou zhrnutý verdikt – WET sa hrá ako veľmi kvalitný béčkový akčný film. Povedané tromi vetami – WET je dobrá, dynamická akcia s bullet-time, kopou nepriateľov, netradičným štýlom a nie nezabudnuteľnou, no na pár večerov kvalitnou hrateľnosťou. Nemá síce najlepší engine ako Tomb Raider či Uncharted, no obsah prekonáva formu a oplatí sa skúsiť, ak už máte plné zuby tradičných third-person strieľačiek. Ale nebude to hra roka, ani v TOP 20.