Nová akčná hra na scéne. Podobnosť s titulmi Halo je viac, ako zjavná, ale či je to veci na škodu alebo na úžitok, je otázne. Porovnávaniu s akčnou legendou sa totiž nevyhne a mnohé pohľady sa budú pozerať prísne a kriticky a neodpustia ani malé prehrešky. No, čo si tvorcovia z TimeGate Studios navarili, to si musia aj zjesť. Ale možno to pochutí aj hráčom. Chcete vedieť, či zachutilo nám?

A veru zachutilo, tak ako Slováčiskovi bryndzové halušky a Maďarovi „čípoš paprika“. Priznám sa, k tejto hre som pristupoval skepticky, v priebehu jej vývoja ma totiž ničím nepresvedčila o tom, že sa môže vymaniť zo šedivého priemeru. Ale už prvá ochutnávka otočila môj názor o 180 stupňov. Hneď po nabehnutí, či skôr „naletení“ do akcie mi totiž dala pocit dokonalého komfortu. Chytila ma svojou atmosférou, intuitívnym ovládaním, dynamickým priebehom boja a aj obsahom. Tu však musím povedať, že som okamžite vnímal hru primárne ako multiplayerovú záležitosť, ktorou bezo sporu je. Inak by som mohol mať voči „singláču“ určité výčitky. Ak budete akceptovať, že hra pre jednotlivca, či už kampaň alebo instantné misie, slúži primárne ako príprava na multiplayerové bitky, stotožníte sa s ňou rýchlejšie.

Príbeh hry nie je dôležitý, tak ako vízia hlavného hrdinu vo výsadkovom module, kde si spomína na svoju ratolesť pri narodeninovej torte. Stačí, že viete, že patríte do Sekcie 8, vašim nepriateľom sú jednotky Arm a vy ste elitným bojovníkom, ktorý je spolu s kamošmi vyhodený na kritických miestach, ktoré treba vytrhnúť z rúk oponenta. Vaša postava má na sebe super-odev, ktorý slúži nie len ako forma ochrany, ale umožní vám vyskočiť z prepravného leteckého modulu a bezpečne pristáť na zemi. Takýmto spôsobom sa budete neustále prepravovať na miesto určenia a to aj po respawne v prípade úmrtia. Platí to v hre pre jednotlivca aj v multiplayeri. Rozdiel je v tom, že v ťažení dopadnete pri posledne aktivovanom kontrolnom bode a v sieťovej hre presne tam, kam si vyberiete. To znamená, že môžete zoskočiť aj uprostred húfu nepriateľov, ktorých aktuálne pozície vidíte na mape a minimape. Takto môžete urobiť náhly výpad, hlavne keď sa (v multiplayeri) dohodnete so spoluhráčmi. Má to však jeden háčik, kým dopadnete, stanete sa ľahkým cieľom pre prípadnú protivzdušnú obranu. Takže sa môže stať, že budete „kaput“ skôr, ako sa zapojíte do boja.

Dosadnúť môžete tvrdo, alebo mäkko. Keď zabudnete pred dosadnutím pribrzdiť, nič strašné sa nedeje. Len nedopadnete na rovné nohy, ale kolená a tých niekoľko sekúnd, kým sa zrovnáte, vám môže šiť nepriateľ do kožucha. Väčšina zásahov vám najprv postupne eliminuje ochranný energetický štít až potom nasledujú smrtonosné zranenia. Určite vás nikto neodpraví jedinou ranou a na elimináciu akéhokoľvek vojaka potrebujete viacero úspešných zásahov. Tomu napomáha presné mierenie u každej používanej zbrane a uzamknutie cieľa, keď ho máte na muške.

Energetický štít sa v pokojovom stave regeneruje, zdravie nie. Takže v prípade núdze treba niekam zaliezť, aby sa obnovila ochrana. To isté samozrejme môže urobiť aj nepriateľ, preto je ho vhodné, po zrušení jeho štítu, rýchlo doraziť. Vyliečiť vás môže spolubojovník alebo praktický zásobovací sklad ktorý sa podobne, ako vy, dopraví zo vzduchu. Toto skromné depo má bohaté využitie. Okrem toho, že lieči každého zraneného (spriateleného) vojaka v dosahu, automaticky dopĺňa muníciu a umožňuje si prepnúť zameranie vašej postavy. Na výber je šesť povolaní: útočník, infiltrátor, inžinier, prieskumník, strážca a delostrelec. Samozrejme sa líšia svojou výbavou a aj odolnosťou. Každý má primárnu a sekundárnu útočnú zbraň a v boji nikto nie je vyslovene ľavý. Môže to byť automat a brokovnica, útočná puška a raketomet a podobne. K tomu majú spravidla dva doplnky, kde väčšinou figuruje sada granátov a okrem toho nálože s odpaľovačom, detektory či opravárenský kľúč.

Zásobovací sklad, ale aj inú podporu vám spravidla doručujú zo vzduchu, výber a miesto záleží na vás a vašom rozhodnutí. Vaša postava totiž získava body (respektíve financie) za každé zabitie a asistenciu pri útoku, ako aj za ďalšie aktivity, teda hlavne hackovanie a plnenie špeciálnych úloh. Ak ich máte dostatok, otvoríte ponuku s podporou a označíte miesto, kde požadujete zásobovací sklad, útočné veže proti pozemným, alebo vzdušným cieľom, či dokonca bojového mecha a veľmi efektný tank. Mobilnú techniku môžete samozrejme ovládať a v prípade tanku sa budete tešiť hneď zo štyroch útočných módov, ktoré si môžu hráči rozdeliť. Tank je totiž vyzbrojený kanónom, guľometmi, mortarom a raketami. Jeho nevýhodou je však problematický pohyb v úzkych uličkách základní. Našťastie časť terénu tvoria bezproblémové a niekedy až príliš prázdne pláne.

K podpore sa ale nedostanete hneď a väčšinou sa budete spoliehať na vlastné nohy a jet-pack. Vaša postava kráča pomerne pomaly, ale keď použijete beh, o niečo zrýchli a po niekoľkých sekundách začne poriadne utekať. Vtedy sa first person pohľad na chvíľu prepne na pohľad tretej osoby a vy vidíte, ako vám vietor veje vo vlasoch, respektíve fičí okolo priliehavej prilby. Utekať môžete, kým sa neminie stamina, ktorá sa priebežne dopĺňa. Osobné vznášadlo vám zas umožní robiť vysoké skoky a chvíľu sa udržať v povetrí. Vyžaduje osobitnú energiu, ktorá sa tiež obnovuje. Jet-pack slúži nie len na taktické výpady, preskakovanie stien a hopkanie po budovách. V Section 8 nemajú postavy žiadne vykláňanie spoza prekážok, kotrmelce a podobné finty a práve vznášadlo je ideálnou náhradou. Najľahší spôsob, ako sa vyhnúť nepriateľským guľkám alebo „vymáknuť“ niekoho v kryte, je totiž vyskočiť do výšky a chvíľu balansovať nad zemou.

Všetko uvedené platí v hre pre jednotlivca aj multiplayeri a aj spôsoby, ako vyhrať, sú podobné. Akurát v singleplayeri sú vám nové prvky servírované postupne a v multiplayeri víťazí tím, ktorý skôr dosiahne stanovené skóre. Nejedná sa o prostoduchý deathmatch, základom je obsadzovanie strategických bodov, čo sú obvykle jadrá základní reprezentované centrálnym počítačom. Hráči musia preniknúť do systému, čo znamená, dostať sa k terminálu, aktivovať ho a brániť, kým sa nezavŕši proces. Nepriateľ sa samozrejme snaží tomu zabrániť a sám hackuje.

Vítaným spestrením multiplayeru sú bonusové úlohy, za ktoré sú hráči štedro odmeňovaní a získavajú určité výhody. Môže to byť eskortovanie VIP postavy alebo konvoja z jednej časti mapy na druhú, zničenie nepriateľského veliteľa, postavenie obrany základne, umiestnenie bomby v centrále nepriateľa , či získanie dokumentov. Odmenou, okrem hodnotenia, je napríklad ťažko ozbrojený spolubojovník alebo dočasné odhalenie všetkých pozícií súperov. Asi netreba zdôrazňovať, že pri takýchto úlohách je dôraz kladený na tímovú spoluprácu a jednotlivec, čo bojuje na vlastnú päsť, tu neobstojí.

Hra je skutočne orientovaná na multiplayer, no s ponukou pre jednotlivca sa dá uspokojiť, hoci má nevýrazný dej. Neznamená to však, že sa pri kampani a bezmála dvadsiatke samostatných máp budete nudiť. Len skrátka je to podobné, ako multiplayer, lenže so živými hráčmi namiesto botov (ktorých nevalnú inteligenciu si uvedomíte len v kritických situáciách, ako je ochrana konvoja) vás čaká väčšia zábava.

Grafika hry je dobrá, nie špičková, väčšina lokalít je veľmi podobná a na okolí základní mohli tvorcovia trochu popracovať, pretože pôsobia dosť sterilne. Ozvučenie tiež nepatrí k tomu najlepšiemu, ale ani nijako neirituje, možno s výnimkou momentov, keď v prudkých bojoch zaznie hlásenie velenia a ostatné zvuky sú príliš utlmené. Originality v hre veľa nenájdete, aj keď bonusové úlohy v sieťovej hre sú lahôdkou, no v prívale adrenalínu vám viac ani nebude treba.

Tvorcovia Section 8 uvarili chutnú polievočku, ktorú sa oplatí skonzumovať do poslednej lyžičky. Teda ak holdujete multiplayeru. To je totiž parketa Section 8 a tam hra naozaj dominuje. Rýchla, dynamická tímová akcia s intuitívnym ovládaním, praktickým objednávaním podpory zo vzduchu a dobrou atmosférou dokáže užívateľov pohltiť. A o to predsa v hrách predovšetkým ide.