Čo myslíte, aké je najobľúbenejšie obdobie v stratégiách? Pravdepodobne druhá svetová vojna. Tam vás zavedie aj hra Order of War, ktorú majú na svedomí chlapci z Wargaming.net. Hoci ich produkty sa objavujú už od roku 1998, Order of War je prvý veľký a významný produkt tohoto spolku. A o jeho kvalitách vývojári presvedčili aj firmu Square Enix, ktorá sa postarala o distribúciu. Dôležitejšie ale je, či sa im podarí presvedčiť aj hráčov.

Dobrá stratégia obsahuje kampaň, Order of War ponúka dve. V jednej bojujú Nemci proti sovietom, v druhej Američania proti Nemcom. Každá obsahuje po deväť misií, ktoré ale zahrňujú viacero hlavných a pár vedľajších a nepovinných úloh. Samozrejme, tie vedľajšie plniť nemusíte, ale ak uspejete, získate lepšie ohodnotenie a v neposlednom rade aj určité výhody na bojisku. Takže sa oplatí. Lokality a misie sú navrhnuté na základe dobových udalostí a materiálov, asi preto majú dobrý dizajn a pomerne pestrú náplň. Najčastejšie bude treba dobýjať nepriateľské pozície, niekedy naopak brániť svoje, ochraňovať konvoj, masívne delo, či most, nechýba ani obľúbená udalosť, vylodenie Spojencov v Normandii. V hre sa nestavia, výlučne bojuje.

Ciele sa odkrývajú postupne , po splnení tých predošlých. Niekomu sa nemusí páčiť, že pri stanovení nového cieľa často príde o doterajšie jednotky a odrazu kontroluje celkom iné skupiny v inej časti mapy. Tie „staré“ má potom pod kontrolou počítač. Tento postup ale má svoju logiku a význam. Totiž na mape sa vyskytuje množstvo jednotiek a keďže tvorcovia chceli dosiahnuť, aby hráč vykonal všetky dôležité kroky osobne a pritom , aby to nebolo chaotické, rozdelili operáciu do pomyselných krokov s menším počtom síl. V praxi to potom vyzerá napríklad takto. Hráč najprv podnikne frontálny útok na nepriateľské tanky. Zatiaľ, čo získané pozície stráži AI, užívateľ sa stotožní s armádou, čo útočí na krídla protivníka. Oslabený súper ustúpi do mesta a hráč teraz ovláda všetky jednotky, čo prežili, obkľúči a dorazí nepriateľa.

Víťazstvo je zavŕšené štatistikami a hodnoteniami, odomkne sa ďalšia misia a v brífingu poteší prísun bodov na nakúpenie vylepšení jednotiek. Vylepšenia sú rozdelené do troch kategórií podľa druhu vojsk. Prvá ponúka vylepšenia pre pechotu, druhá artilériu a tretia je zameraná na tanky. Všade nájdete niekoľko užitočných prvkov, napríklad u tankov presnejší zásah, zvýšený dosah primárnej zbrane, lepší efekt guľometov, lepšie brnenie či manévrovanie v teréne. Obvykle sa všetko dá vylepšiť dvakrát a využijú to všetky príslušné jednotky v každej novej misii.

Keďže tvorcovia kalkulujú s naozaj veľkým počtom jednotiek, tie bojujú výlučne v skupinách. V prípade pechoty sme na to zvyknutí, tanky a vozidlá v zoskupení, zvyčajne po päť jednotiek, sú pomerne ojedinelým fenoménom. No zatiaľ, čo v hre EndWar to bolo skôr na škodu, tu je to praktické, pretože pri stovkách jednotiek na obidvoch stranách sa takto vojská lepšie zvládajú. Avšak veľkým nedostatkom sú minimálne, či skôr žiadne pokročilé prvky pri ovládaní armády. Pri presune síce môžete označiť viacero formácií a umiestniť ich v teréne podľa naznačenej schémy, a to aj v kľude pri použití pauzy, ale to je asi tak všetko. Nenájdete tu zmeny formácií, palebného režimu (s výnimkou podpornej paľby do označeného priestoru), správania vojakov alebo hliadkovací mód. Hra je tak ochudobnená o štandardné strategické možnosti a boje nadobúdajú skôr arkádový ráz, kedy len naženiete vašu armádu na protivníkov.

Tvorcovia sa dosť nešikovne pokúsili v hre uplatniť systém kameň- papier- nožnice, kde každá jednotka je voči istému druhu nepriateľa vysoko efektívna a inému naopak ľahko podľahne. Napríklad delá by mali byť ideálne na eliminovanie tankov, ale pechota s nimi urobí rýchly proces. V praxi to však funguje len čiastočne a zvyčajne platí, že najlepšou útočnou taktikou je poslať na nepriateľa viac jednotiek, ako má on. Určitú možnosť taktizovať poskytujú aspoň budovy a zákopy (môžete využiť len tie, ktoré nájdete, nedajú sa vykopať nové) , kde má pechota dobré obranné pozície a navyše ich automaticky používa, keď je nablízku.

Obvykle je v boji možnosť povolávať posily a to za body, ktoré sa kumulujú po obsadení strategických centier. Tie aj určujú, aký sortiment môžete požadovať a obvykle prichádzajú po zemi z okrajov obrazovky. V uspokojivej ponuke je viacero druhov tankov, pechoty a delostrelectvo a vzhľad zodpovedá reálnym jednotkám. Bohužiaľ sa to nedá povedať o ich parametroch, predovšetkým dostrele. Pechota má približne taký, alebo dokonca väčší dostrel, ako tanky a delá len o málo väčší. Takže taktika vyplieniť sídla alebo ťažko chránené pozície z bezpečnej vzdialenosti delami nehrozí, pretože ich pri boji musíte vysunúť príliš dopredu a nepriateľ rýchlo zareaguje a vyradí ich z boja. Tu čiastočne pomôže zakúpenie vhodných vylepšení medzi misiami. Praktickým „čističom“ nepriateľských pozícií (niekedy) zostávajú jednorazové podporné doplnky, čiže nálety lietadiel, bombardéry alebo ďalekonosná artiléria.

Orientácia na bojisku je veľmi dobrá. Prispieva k tomu prehľadná minimapa aj možnosť zapnúť indikátory dostrelu a hlavne jednotiek. Farebné ikony nad vojskami zreteľne určujú polohu, sortiment a príslušenstvo (modré sú vaše, zelené patria spojencom, červené nepriateľom) . A sú viditeľné aj z diaľky a pri použití zoomu. AI je prijateľná, nepriatelia pomerne zruční, spojenci málo aktívni, postupujú len tam, kam im to určili tvorcovia misie. Ich úloha v hre je však zreteľne vytýčená, majú zastávať pozíciu obrancov a byť pasívnou podporou, kým hráč vykonáva hlavné zadania, takže je to OK. Vaše jednotky bez dozoru poslušne stoja na mieste a ani sa nepohnú, ale aspoň pália po všetkých nepriateľoch, keď sú na dostrel. Ovládanie je praktické a pohodlné, na všetko si stačíte s myšou. Okrem ťažení sú v hre scenáre a môžete znovu absolvovať mapy z hry. V multiplayeri si zabojujete za USA, Nemecko, ale aj Sovietsky zväz a to po lokálnej sieti aj na internete vrámci GameSpy.

Čím hra skutočne dominuje, to je dizajn a grafika. Prostredia sú preplnené množstvom stromov, budov a ďalších objektov v solídnom spracovaní ,na oblohe plávajú oblaky. To ale na druhej strane môže pekne žmýkať váš počítač. Výbuchy sme videli aj krajšie, ale sú v pohode, menej detailov pri veľkom priblížení terénu sa dá tolerovať. Na kameru sa dá zvyknúť, hoci pri zoome inklinuje skôr k systému v konzolových hrách, ale hlavne, že sa dá bojisko otáčať podľa chuti. Efektným doplnkom je režim filmovej kamery. Môžete ho kedykoľvek aktivovať a potom sa vám prepínajú efektné pohľady na bojisko, akurát, že vtedy sa vám nedajú ovládať jednotky. Ozvučenie je dobré.

Hoci je Order of War exkluzivita pre PC, nedá sa nevšimnúť si konzolový opar, ktorý sa vznáša nad všetkým, čo v hre nájdete. Jednotky výlučne v skupinách, svojská kamera, absencia taktických možností a príkazov jednotiek, to silne zaváňa „konzolovinou“. Dokonca si myslím, že tento titul by sa, vďaka svojej štruktúre, ideálne hodil pre konzoly. Na PC totiž veľa vody nenamúti, tam sa nájde viacero výrazne lepších hier. Konzoly však majú na stratégie podstatne menšie kvalitatívne nároky a taktické prvky sú nútené obmedzovať už kvôli nepraktickému ovládaniu. Povedzme si otvorene, tento žáner tam pri súčasných preferovaných ovládačoch skrátka nepasuje. Hrať stratégiu na gamepade je ako naberať si polievku vidličkou a kto hral RTS na PC a konzole, musí uznať, že je to ako porovnávať porsche s trabantom. Ale keď už teda konzolová stratégia, tak prijateľným kandidátom s vhodnými predpokladmi je Order of War. Hoci by sme našli podobnosť napríklad s World in Conflict, a spôsob bojov pripomenie Total War v modernom období, Order of War sa ponáša hlavne titul EndWar, ale disponuje podstatne väčším počtom jednotiek, má oveľa zaujímavejšie ťaženia a celkovo je zábavnejší. EndWar sa na PC vôbec neujal, ale na konzolách to nebolo také zlé, Order of War by ho teda mohol hravo prevalcovať.

Order of War by som stručne charakterizoval takto. Stratégia, ktorá by bola kráľom na konzolách, ale na PC dieru do sveta neurobí, hoci ani neurazí. Pokiaľ nie ste zaťažení na RTS z obdobia druhej svetovej vojny, pokojne môžete túto hru minúť.