Krásna ručne kreslená grafika dofarbujúca príbehy mnohých hrdinov, často v rozprávkových konceptoch, ktoré si podmanili množstvo ľudí. Dialógy písane s citom pre hĺbku, stavané tak, aby hráča nie len vtiahli do deja, ale ho v ňom aj udržali, gradovali a hlavne hráča zoznámili s postavami, prípadne posunuli do ich kože. Kvalita spracovania v tých najlepších prípadoch na úrovni tých najlepších literárnych diel a neraz aj humorom prekypujúci obsah. Približne takto by som z vlastného pohľadu vypichol prvky, vďaka ktorým bol herný žáner adventúr v prvej polovici 90-tych rokov taký populárny a práve vďaka týmto veciam sa nám aj vryli do pamätí ako odtlačok ruky Chucka Norrisa na chodník slávy v Cannes (a že je to tam zo všetkých rúk tá najvýraznejšia).

Čas však neúprosne plynul ďalej a práve voči tomuto žánru bol asi najviac neúprosný. S mladším herným publikom, rozmachom iných žánrov a aj rozpadom rôznych štúdií klesol v prvom rade záujem zo strany hernej verejnosti a potom aj zo strany tých zostávajúcich a nových štúdií. Zo starej školy dnes už vychádzajú kúsky poskromne a práve dnes konečne po ročnom zdržaní vyšiel jeden aj u nás v lokalizovanej verzii a to priam zo školy tej najkvalitnejšej.

A Vampyre Story je hra, ktorá bola ohlásená už v roku 2004, a mala vyjsť už na Halloween v roku 2006, avšak, ako je pri malých nezávislých štúdiách takmer tradičné, naskytli sa problémy s vydavateľom a tak malý tím združený okolo Billa Tillera bol nútený hľadať nového distribútora. To sa našťastie podarilo a tak sa znova rozbehli plné práce na hre. A veru, že sa aj bolo na čo tešiť. Nehovorím len o podmanivom vizuálnom spracovaní už z prvých obrázkov, ale hlavne mená stojace za hrou pôsobia pre problematiku znalých až priam autoritatívne. Tvorcovia totiž pracovali v LucasArts v dobe ich najväčšej slávy a medzi nimi vyčnievajú hlavne mená Bill Tiller a Dave Harris, čo boli dizajnéri napríklad už na The Curse of Monkey Island a The Dig. Doba tomuto žánru nepraje, vývojári už tiež nie sú z najmladších, dokážu teda nadviazať na tie najkrajšie kúsky a časy?

Už samotným príbehom má na to A Vampyre Story nábeh. Ten je jednak netradičný, potom hlavne roztomilý a nakoniec aj zábavný. Sústreďuje sa okolo mladej parížskej opernej divy Mony De Lafitte. Tá je na hrade väznená zlým a mierne dementným upírom Shrowdym a aby toho nebolo dosť, tak aj zaklínadlom, vďaka ktorému ho nemôže opustiť. Nedostatok slniečka dal jej pleti nezdravý biely nádych, aspoň že jej Shrowdy pravidelne nosí kvalitné víno Chateau de 0 negatív, mierne slanej príchuti. Ničoho sa však nebojte, Mona nie je upírom (aj napriek tomu, že sa mení na netopiera a lieta, slniečko jej nerobí dobre a krucifix jej spôsobuje migrény), teda aspoň sama to o sebe tvrdí... a asi tomu aj verí.

Spoločnosť jej robí hovoriaci, no hlavne prostoreký netopier Froderick, ktorý nezmešká žiadnu príležitosť na uštipačnú poznámku. Jedného krásneho dňa roku 1895 Shrowdymu nešťastnou náhodou rehoľní mnísi zabijú drevenú triesku priamo do srdca, čo je v jeho prípade nezlučiteľné so životom (či nesmrťou?) A takto sa začína putovanie hráča za hľadaním kľúčov, vytváraním Golema, útekom z hradu do mesta, lúštením hádaniek a hlavne zábavou. A tá je elementom hry, ktorý je v nej najvýraznejší a práve vďaka tomu to má to svoje neopakovateľné old-schoolové čaro.

Na začiatku roka sme tu mali Strong Bad. Skvelá séria, vynikajúci humor, ale predsa len pre dosť úzke publikum. Telltale na nás vychrlilo rovno niekoľko ďalších kúskov v podobe Wallace & Gromit, druhú sezónu Sam & Max, Tales of Monkey Island, no aj tak si dovolím tvrdiť, že A Vampyre Story je v rámci roku 2009 najvtipnejším kúskom. Subkultúrnych odkazov tu nájdeme strašnú kopu, len treba mať veľký prehľad a potom aj otvorené oči počas celej doby hrania. Nie sú to nijak rozsiahle odkazy, vždy len jemné náznaky, často nedopovedané, súčasti dialógov, nápisy a rôzne iné veci, ktoré vám túto hru zapíšu do pamäte.

Napríklad pri výrobe Golema sa dozviete, že k tomu potrebujete rozomleté kosti panien. A baby, ktoré sa na párty rozbili do bezvedomia a potom sa „odviazali“ a nepamätajú si to, tak sa naozaj nepovažujú za panny (podľa príručky). Aj samotné postavičky, ktoré stretnete v sebe často nesú odkaz. Stačí spomenúť havrana Edgara, hovoriace vybavenie mučiarne Hrotku (a jej, istým spôsobom hlučný žalúdok) a množstvo ďalších vtipov. Zvlášť na postave Frodericka sa scenáristi vybláznili. Jeho dialógy s Monou mi osobne často evokovali až spomienky na dialógy Bernarda s Mannym z anglickej šou Black Books, pričom protivný a hlavne slovne inzultujúci je v tomto prípade práve Froderick. Odkazy však nie sú len vtipné a znalcov potešia aj ich zakomponovanie v istých súvislostiach. Práve Froderick je odkazom na film Mela Brooksa Mladý Frankenstein.

Možno by sa dalo zazlievať hre puzzlovanie. To nie je vystavané na väčšom množstve hádaniek a mechanizmov k použitiu, ale skôr sa hra zameriava na vedenie dialógov a interakciách v časových postupnostiach. Trošku menejcenné mi osobne prišlo aj používanie predmetov. Minimálne v prvých častiach hry, neskôr sa to zlepší. Keď už teda nastane chvíľa na využitie niektorého z predmetov, tak to občas nie je práve najšťastnejšie vyriešené. Veď koho by hneď napadlo použiť vrecko s orieškami na drtič genitálií kvôli získaniu oleja na premazanie pántov? Ono zameranie na rozhovory a časovú súslednosť síce tiež nie je zlé, bohužiaľ má nevýhodu v častom prechádzaní tými istými lokalitami. Niektoré si prejdete aj 4x po sebe a to bez toho, aby sa v nich udiala nejaká výraznejšia zmena. Nemôžem sa však sťažovať, aj napriek tomu hra úžasne zabaví.

Z vizuálneho hľadiska je A Vampyre Story krásnou reminiscenciou na doby dávno minulé. Z krásy grafického spracovania priam padne sánka. Ručne kreslený štýl v podaní hry momentálne nemá obdoby a hre dáva krásny nádych nostalgie, hravosti a takmer rozprávkovej atmosféry. Do takto vytvoreného sveta je potom krásne zakomponovaná štýlová postava Mony, ktorá je vo veľkom kontraste s prostredím a pôsobí tak trochu ako mimo neho, čo vyzerá veľmi dobre. Ak je na hre ešte niečo lepšieho ako humor a grafika, tak je to hudba a zvuky. Dabing Mony je úžasný, presne šitý na tú postavu. Mierne rozmaznané dievča z noblesného prostredia, ktoré nikdy nemuselo priveľmi rozmýšľať, s afektovaným snobským smiechom. Jednoducho krása. Rovnako aj ostatné zvuky a neodmysliteľne aj hudba. Za ňou stojí celkom známy skladateľ Pedro Macedo Camacho, ktorý už za svoju hudbu získal nejednu cenu a za tento titul by pokojne mohla byť ďalšia (z hier napríklad Sacred 2, Zeno Clash).

Spomínate s nostalgickou slzou v oku na klasické adventúry z dielní LucasArts a chceli by ste zažiť tú starú hrateľnosť v nových dobrodružstvách? A Vampyre Story je perfektná príležitosť. Skvele sa na to pozerá, krásne sa to hrá, výborne počúva a ani drobné nedostatky a nepremyslené detaily tomu neuberajú na kvalite. A navyše sa aj pracuje na pokračovaní!