Vizionársky prístup ľuďom v Sony naozaj nikdy nechýbal. Ale je tu ešte niečo, čo robí túto spoločnosť tak zaujímavú. Neustále sa snaží priniesť hry do obývačiek najobyčajnejších ľudí, implementovať digitálnu zábavu formou tichej diverzie zo zálohy či už do domácnosti v Tokiu, Banskej Bystrici alebo laponskej jurty (pokiaľ má riadnu elektrickú prípojku). Netvrdí ľuďom, že hádzanie moreny do potoka prestane byť v niektorých krajoch hlavnou formou zábavy, ale ponúka modernú alternatívu v tom najkrajšom a najpohodlnejšom balení spolu s nadčasovým hardvérom, ktorý obstará aj inú zábavu ako len hry. Zatiaľ čo pri bežných PC systémoch sa neustálym vylepšovaním jedná o postupnú evolúciu, pri prechode z nuly na konzolu sa jedná doslova o revolúciu. Ale kde nájsť ten hybný moment k tomu, aby si niekto do svojej obývačky priniesol takúto čudnú a už vôbec nie lacnú vec? Myslíme si, že tieto Vianoce to minimálne za spoločnosť Sony vybaví maličký tvor podobný opičke. Dámy a páni, prosím privítajte najmilšie herné prekvapenie roka. Prichádza EyePet!

Mať doma zvieratko bolo snom asi každého normálneho človeka. Ale postupom času, ako pribúdali starosti, práca, rodina, veľa ľudí od týchto ambícií pomaly upúšťa. Hlavne ak bývate v meste a denne riešite problém, kam ísť vyvenčiť svojho miláčika a koľko vás bude stáť daň, potrava a ... a to ešte nie je ten najväčší problém. Tým je moment, kedy sa vášmu domácemu miláčikovi niečo stane. Mali sme doma zajačika, žil s nami osem rokov a pred pol rokom uhynul. Volala sa Ňufka. Odvtedy nám naozaj moc chýba a stále na ňu myslíme. Ale nedokážeme ju už nahradiť žiadnym iným zvieratkom, lebo nikto z nás už nechce prežívať znovu ten smútok. Toto sa však zmenilo. Minulý týždeň k nám dorazila zvláštna zásielka vo forme prepravky na mačky, ktorá obsahovala kameru a disk s fotkou rozkošného zvieratka.

Po skúsenostiach s Eye Toy hrami som hru v prvom momente považoval za vylepšenú verziu už známej pesničky, akurát s lepšou grafikou, väčšími levelmi a povinnou online podporou. Po spustení EyePet som však v prvom momente skoro spadol na zadok. Na obrazovke sa objavilo malé zvieratko podobné opičke (pamätníkom dokonca môže pripomenúť legendárne Monchichi), ktoré sa pohybuje neuveriteľne plynulo, až má človek pocit, že by mohlo byť vážne tak trochu živé. Proste prvý digitálny domáci miláčik, ktorý reaguje na svoje okolie a vstupuje s ním do interakcií. Ako ste iste pochopili, cieľom tejto recenzie je brnknúť na strunu práve ľuďom ako som napríklad ja a nie vypočítavať všetky technické parametre hry. Ale aby sme dodržali aspoň základnú formu, niektorým veciam sa nevyhneme. Takže sa vráťme na začiatok.

Hra vás privíta tradične skvelým video sprievodcom, ktorý je tento krát personifikovaný do postavy mierne vyšinutého vedca, podobnému profesorovi zo seriálu Fringe. Nachádzate sa v laboratóriu na chov zvierat nazývaných EyePet a jedno ste si prišli zobrať so sebou. Obdržíte vajce! (tieto cicavce sú vážne prapodivné) a vašou prvou úlohou je postarať sa o bezstarostné vyliahnutie. Na akúkoľvek interakciu s EyePet môžete využiť kombináciu troch prvkov ovládania. Prvým sú vaše ruky, ktoré vidíte na obrazovke, druhým je gamepad slúžiaci hlavne na vyvolanie menu a tretím sú nástroje, ktoré sa zhmotňujú po naskenovaní tzv. magic card, čiernej plastovej karty dodávanej s hrou.

EyePet je určená pre široké masy, ale vďaka spracovaniu a zameraniu činností, ktoré musíte so svojim zvieratkom vykonávať, je primárne určená pre dievčatá a manželky. Je to ale zase na druhú stranu úžasná náborová záležitosť, ktorá vaše polovičky presvedčí, že mať doma konzolu je skvelá vec. Na to dám ruku do ohňa. Vášho miláčika samozrejme môžete pomenovať, ten náš sa volá Kiko. Nepýtajte sa ma prečo, neviem. Ja som chcel od začiatku aby sa volal Kvetoslav alebo aspoň Evžen. Spolu môžete mať až štyri zvieratká, ale vrele odporúčam venovať sa spočiatku jednému. Vaše zvieratko potrebuje starostlivosť, čo obnáša klasickú hygienu, kŕmenie, hranie sa, ale aj rôzne módne vylepšenia a hlavne zábavné aktivity. Vďaka karte, ktorá sa nasnímaním zmení na skener, viete zistiť ako sa vaše zvieratko cíti a či nie je hladné.

Kliknutím do menu si zvolíte kŕmenie a karta sa zmení na nádobku, ktorú musíte najprv naplniť granulami a potom ich vysypať do misky. Neustále sa stretávate s rôznymi mini úlohami, takže aj obyčajné kŕmenie môže byť zrazu zábavné. Hra navonok ponúka obmedzený počet aktivít, ale časom zistíte, že ich je naozaj veľa. Dievčatá sa zbláznia od radosti pri strihaní a obliekaní svojho miláčika, hlavne ak zistia, že plnením úloh môžu získať ďalšie kúsky do šatníka. Na spestrenie denných radostí a starostí so zvieratkom slúži 15-denný program, v ktorom musíte postupne splniť 60 rôznych úloh. Samozrejme konzola nepočíta reálny čas, takže borci to zvládnu aj skôr. Musíte sa napríklad odfotiť pri hraní alebo hrať spoločenské hry ako karty alebo bowling. Úloh je naozaj veľa a sú dosť zábavne, aby ste bez úhony prežili Vianočné sviatky a v noci, keď všetci odpadnú od únavy so šťastnými úsmevmi na tvárach, ste mohli vytiahnuť Call of Duty a beztrestne mastili až do rána.

Interakcie EyePet s okolím sú naozaj obdivuhodnou záležitosťou, ktorá zaujme aj toho najotrlejšieho drsoňa. Sony prichádza spolu s titulom Invizimals s novým herným a technickým pojmom do sveta videohier, ktorý sa volá Augmented Reality, teda rozšírená realita. V nej hrá hlavnú úlohu vaše reálne okolie, v tomto prípade obývačka a do neho je citlivo dosadená virtuálna postavička, ktorá používa okolité predmety alebo časti vášho tela na preliezanie a podobne. Ak si k tomu pripočítate interface v podobe magickej karty, máte o zážitok postarané. Skvele je spracované napríklad jedno z menu, ktoré sa objaví v prípade, že sa chcete so zvieratkom hrať. Položíte kartu na zem a objaví sa ponuka podobná hologramu zo Star Wars, kde si prstami môžete vybrať hru, ktorú chcete so zvieratkom zdieľať. Ďalšou technicky fascinujúcou vecou sú maličkosti, ktoré vytvárajú dojem, že sa jedná o realitu a naozaj sa im darí váš mozog miestami krásne klamať.

Napríklad pri hre s bublifikom vrhajú bubliny tieň na váš koberec. Maličkosť, ale dojem je ohromný. Ďalšou vecou, ktorá zaujme, je hlasová interakcia. Bohužiaľ nie je prepracovaná ako by sme chceli, ale môžete zvieratko naučiť spievať niektoré melódie. Alebo ho môžete nafilmovať, odfotiť a podeliť sa o svoje trofeje s priateľmi. Je to jasný trend orientovať sa na social gaming a preto miestami nemá moc význam hodnotiť realizmus tejto simulácie. Počiatočné nadšenie totiž vystriedal údiv nad tým, čo moje zvieratko dokáže a miestami som mal pocit, že to ani nie je zviera, ale malé dieťa, lebo jeho inteligencia a spektrum záujmov sú ďaleko za hranicou IQ90. Možno toto jediné ma na hre trochu vyrušuje, že to ani nie je zviera. Ale neustále venčenie psa by ma asi tiež nebavilo, takže beriem späť. Môžete napríklad loviť spolu ryby alebo pestovať kvety a to je celkom fajn.

Samozrejme, najočakávanejšou atrakciou je toľko promovaná interakcia medzi reálnym a virtuálnym svetom prezentovaná vo forme prenesenia kresleného 2D obrazu do hry v podobe 3D predmetu, ktorý v nej dostane hmotnú podobu. Nejedná sa však o samovoľné vytváranie rôznych dopravných prostriedkov a mechanizmov ako ste mohli zažiť v LittleBigPlanet. Je to preddefinovaná schéma, podľa ktorej môžete vytvoriť lietadlo, automobil alebo robota a ovládať ho pomocou DualShocku a povoziť na ňom svoje zvieratko. Treba si len dávať pozor na proporcie jednotlivých kreslených komponentov, aby sa hra nepomýlila a z trupu nespravila napríklad vrtuľu. Ďalšou podobnosťou s LBP je aj obrovská škála materiálov, ktorú môžete použiť na výrobu svojho vozidla. Postavička EyePet dokáže zdokonaľovať svoju schopnosť učiť sa a tak je dosť možné, že po čase vytvorí takmer dokonalú podobu dopravného prostriedku podľa vášho nákresu. Táto funkcionalita je oným revolučným prvkom, ktorý tu doteraz chýbal a ktorý je podľa mňa predzvesťou budúcich možností vstupu do virtuálneho sveta. Už teraz je jasné, že EyePet je len prototyp, ale sakramentsky dobrým.

Po odohraní všetkých úloh a splnení každej z položiek, ktorú vám hra naservíruje nasleduje veľké „čo teraz“? Sony nasadilo latku moc vysoko a je jasné, že bez ďalšieho sťahovateľného obsahu budú hľadať hráči niečo iné a inde. Ale na prvý pokus sa to vydarilo na jednotku. Je tu vidieť jasnú snahu o profilovanie cieľovej skupiny, nakoľko sa samotná hra prezentuje mimoriadne lifestylovo. Toto nie je pre hardcore hráčov, ale aj oni by si to mali vyskúšať. Je to úžasný zážitok. Trochu len uvažujem, či táto rôznorodosť je cielená, alebo nie. Ale asi áno. U Sony mi už ale roky chýba jeden maskot, ktorý by jasne identifikoval platformu. Microsoft ma Master Chiefa, Nintendo Maria, ale Sony? Sackboy, Jack and Daxter, Ratchet and Clank, Drake, Hellghast? Všetko sú to silné postavy, ale ja osobne by som sa prihovoril za EyePet. Len škoda, že to nemôžem zmeniť a nanútiť Sony maskota. Tohto by milovali asi všetci.

Nášho zajačika nám už nikto nenahradí, ale vďaka EyePet môžeme mať znovu zvieratko. Vďaka.

Venované Ňufke