Najlepšie veci prichádzajú vo dvojiciach, preto je fajn, že dosiaľ najlepšia FIFA vychádza práve v roku, v ktorom sme postúpili na futbalové majstrovstvá sveta. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ak oficiálnu hru k turnaju v Južnej Afrike bude robiť EA, bude pri jej tvorbe vychádzať z ešte aktuálnej Fify, čo v praxi znamená, že za slovenský reprezentačný tím si budeme môcť zahrať v klone hry, ktorej takmer niet čo vytknúť.

Spočiatku to na žiadne zázraky nevyzerá, grafické zmeny oproti minulému ročníku takmer žiadne, deklarované zásadné vylepšenia len dve, mohlo by sa zdať, že kto nepotrebuje k videohernému šťastiu aktualizované štatistiky, tak by FIFA 10 ignoroval, nič by sa nestalo.

Chyba, veľká chyba! Aktuálny ročník totiž z hľadiska hrateľnosti završuje trojročné snaženie vývojárov o perfektný futbalový simulátor, v ktorom sa budú snúbiť ako individuálne schopnosti hráča, tak zmysel pre strategické plánovanie a taktickú prípravu, pričom vo výsledku bude každý odohraný futbalový match autentickým videoherným športovým zážitkom.

Kľúčom k zvládnutiu FIFY je aj tento rok pobyt v tréningovej aréne, kde najprv treba zvládnuť techniku vedenia lopty - dribling ovládaný pravou páčkou a tlačidlom L2. Práve v ňom totiž každému dôjde, že onen na obale deklamovaný pohyb nie ôsmimi základnými smermi – ako po minulé roky, ale v rozsahu 360 stupňov skutočne výrazne mení charakter hry. Hýbať sa všetkými smermi totiž znamená ako absenciu doskakovania grafického spracovania hry, tak nový, spočiatku mätúci spôsob hýbania sa na ihrisku, čo v konečnom dôsledku vyúsťuje do ešte pozičnejšej koncepcie hry. Technické finesy, parádičky, ktoré fantasticky vyzerajú, vás totiž už na konci nenasmerujú do jedného z ôsmich smerov, ale presne tam, kam chcete. V útočnej fáze hry sa tak naozaj môžete prešmyknúť pomedzi dvoch križujúcich obrancov, len o povestný chlp, ale stačí to nato, aby pred vami zostal len bezradný brankár.

Kto Fifu hráva sviatočne, tomu to môže byť jedno, kto ale virtuálnemu futbalu venuje viac času, tomu po pár zahodených šanciach dôjde, že prestala byť schematickou, stala sa omnoho presnejšou a vo výsledku omnoho autentickejšou. Najprv sa ale samozrejme treba zbaviť starých hráčskych návykov, v ktorých sa ono smerové doskakovanie do jedného z ôsmich smerov stalo podvedome využívanou slabinou hry. Stačí pár minút v reálnom zápase a všetko je jasnejšie – FIFA 10 je konečne hrou, v ktorej sa poctivým tréningom dajú kompenzovať výnimočné schopnosti veľkých futbalových individualít – hviezd – vzhľadom k nehviezdnym futbalovým nádenníkom.

V praxi to znamená, že ak povedzme budete hrať za Manchester City a z lavičky vytiahnete Weissa mladšieho, prirodzene inklinujúceho k individuálnejšiemu prístupu k hre, môžete z neho urobiť nielen loptového čarodejníka, ktorý poníži aj najzručnejších a najvychytenejších obrancov, ale aj zásadného hrdinu defenzívy. Že je malý a ľahký bude stále nevýhoda, ale že je rýchly, obísť ho nebude len tak. Nedáva to síce zmysel, skôr ide len o skúšku, čo všetko s individuálnymi schopnosťami hráčov vo Fife sa dá robiť, ale to je vlastne jedno. Podstatné je, že nikto z virtuálnych fifákov už nemusí ťahať za kratší koniec len preto, že za jeho prestup ešte ktosi nezaplatil fakt veľa peňazí.

Messi síce zostáva sám sebou, len už nemusí tak výrazne trčať, alebo inak - ak sa sústredíte na tréning s mužstvom bez hviezd, ktoré vám je z nejakého dôvodu blízke, môžete ho dostať na takú výkonnostnú úroveň, že z ihriska zmätiete aj toho papierovo najsilnejšieho súpera. Virtuálny futbal je teraz skrátka viac kolektívnou záležitosťou, ako kedykoľvek dosiaľ.

Tímovejší duch? Áno, presne o tom točím a to najlepšie nás stále ešte len čaká. Druhou zásadnou novinkou aktuálnej Fify je totiž dramatické posilnenie strategickej, kompozičnej a taktickej prípravy tímu, spredmetnené v posilnenom tréningovom režime, ktorého kľúčovou zložkou sa stala možnosť precízneho vytvárania vlastných riešení štandardných situácií. Nejde o nič iné ako o povestné signály trebárs pri zahrávaní rohových kopov, ale aj pri rozohrávkach z autu, či v brejkoch.

Kto pôjde kam, akú urobí kľučku, koľko obrancov na seba stiahne, koho uvoľní, kam sa ten uvoľnený nakoniec dostane a kto mu tam dopraví loptu. To všetko sa dá nacvičiť a nastaviť vopred, v tréningu a počas hry aplikovať zmačknutím jediného tlačidla. Tutorial napovie, tutorial predvediete, možno to spočiatku vyzerá komplikovane, ale je to iba zdanie. Ak sa vám totiž podarí zvládnuť choreografiu štandardných situácií, predpripravíte si do hry tromfy, ktoré vyhrávajú zápasy. Zvlášť v zatvorených partiách odohrávajúcich sa zväčša v strede poľa, v taktických bitkách, v ktorých nejde o krásu hry, ale o efektívnosť sú štandardné situácie rozhodujúce. V aktuálnej Fife to funguje perfektne, práve toto je totiž tá zložka hry, v ktorej plné plynulé 360 stupňové ovládanie najlepšie odhaľuje svoj zmysel. Nech súper zabetónuje obranu ako chce, ak sa vám podarí vydobyť si faul aspoň približne na tom mieste, z ktorého si zahrávanie štandardky vopred pripravíte, odsúdite pri jeho správnom prevedení súperovo mužstvo do úlohy štatistov.

Hra predvída, živý súper tiež, ale pokiaľ nie je vo vašej mysli a vo vás je aspoň trocha kreativity a futbalového myslenia, dokážete zosnovať takú strategickú pavučinu, že z nej jednoducho niet úniku. A hlavne, cez dokonalé zvládnutie štandardiek dokážete poraziť aj súpera, ktorý je priamo vo futbalových činnosti v rámci hry jednoznačne lepší.

Do konca virtuálneho súboja zostáva virtuálna štvrť hodina, na súperovej polovici sa cítite mimoriadne nesvoji, lebo vás tam vlastne ešte nepustili, súper do vás búši, odolávate len preto, že ste taktiku postavili na obrannom pressingu a odkopávaní lôpt. Rozhodca zachytil vašu požiadavku na striedanie, posielate na ihrisko technicky zručného/znožného bežca vyšľachteného práve na takúto situáciu, jediné, čo od neho chcete, je, aby dobehol na dohľad súperovej brány a nechal sa faulovať na pravom krídle. Keď sa zvalí na zem a vy máte ísť prvý krát kopnúť na súperovu bránu, navolíte hodiny trénovanú štandardku a už akosi tušíte, ako to dopadne. Súper po rozohrávke zareagoval adekvátne, najlepšie, ako sa dalo, ale nebolo mu to nič platné. Jedna nula stačí, hrá sa na víťazstvo. Alebo sa vám môže stať, že do červena vytočený súper sa jednoducho odpojí, bez ohľadu na nečestnosť a trestné body v online štatistike.

FIFA 10 je bravúrna, vynikajúca hra, singleplayer už tradične slúži len ako rozšírené tréningové miesto pre online hranie – ešte pohodlnejšie, ešte plynulejšie – skutočný zmysel existencie série. To ostatné zostáva, od BE a PRO módu ponúkajúceho tým najväčším fanatikom vyžitie sa dokonca s vlastným, presne navrhnutým a vytrénovaným virtuálnym futbalistom až po manažérsky mód, v ktorom sa dostanete do štatistického zákulisia, avšak toto všetko sú už len príjemné bonusy. Bez nich, alebo s nimi, FIFA 10 by bola rovnako perfektnou futbalovou hrou.

Iste, sú aj neduhy – občas slepí rozhodcovia, grambľaví brankári a tento krát mimoriadne nezmyselne tárajúci komentátori, ale to sú podružné veci bez priameho vplyvu na to zásadné v hrateľnosti – na autentickosť. Naozaj sa teším, ak by takto vyzerala budúca oficiálna hra majstrovstiev sveta, nielenže sa môžeme so slovenským národným tímom poriadne vyblázniť, ale môžeme ho aj vyhrať – a nebude to absurdné, vzhľadom ku kvalitám mužstva, len veľmi, veľmi, veľmi nepravdepodobné. Ale v našich rukách – kvôli 360 stupňovému ovládaniu, kolektívnemu poňatiu hry a naučiteľným štandardkám.

Na záver len toľko, že až pri FIFA 10 mi bolo prvý krát skutočne ľúto, že sériu sledujem pravidelne a upgradujem každým rokom. Ak by som totiž takúto futbalovú hru začal hrať ako vôbec prvú, bez nepríjemných návykov z minula, mal by som reálnu šancu stať sa skutočných online borcom. Lebo toto už naozaj nie je FIFA o rýchlom mačkaní tlačidiel, toto už je skutočný futbalový simulátor.