Frontier Development potrebovali po preprodukcii rovných 15 týždňov, kým skompletovali LostWinds, jeden z najvýraznejších (a doteraz jedným z najlepších) titulov vydaných pri príležitosti spustenia služby WiiWare. Krátko po premiére sa začalo šuškať o dvojke, nemožno hovoriť, že to nebolo očakávané, ale nanajvýš prekvapujúce vzhľadom na čerstvo spustený distribučný kanál Nintenda. Autorom zostalo v zálohe mnoho nezužitkovaných nápadov, ktoré si našli cestu práve do LostWinds: Winter of the Melodias.

A bolo ich toľko, že ich servírovanie je tak rýchle, že ak ste nehrali predošlý diel, budete tápať. Prečo Toku nedokáže skákať, kto je jeho spoločník uväznený v kurzore? Tutorial, netutorial, hra potrebuje odsýpať, pretože má toho toľko, že pomaly ale isto prerástla svoj domáci formát a potrebovala by novú pôdu. Mnohé z nových prvkov, ako využívanie tornád na vŕtanie dier do skál alebo eskorta kráľa z jednej strany mapy na druhú, nestačíte vstrebať, aby ste ich považovali za samozrejme a už sú nahradené ďalšími.

Winter of the Melodias rozhodne nestrieľa slepými, ale svoj zásobník počas 5 – 6 hodín vystrieľa s ráznou kadenciou. Je len veľká škoda, že Frontier Development investuje práve do malého formátu, keď koncept LostWinds by sa uživil aj na striebornom disku a nerobil by hanbu tvorbe držiteľa platformy. Existuje len málo hier, ktoré sa môžu zrovnávať s produkciou Nintenda, LostWinds medzi ne patrí.

Keď leto zimou je

Chytrý dizajn v spojení so správnym dávkovaním schopností dokáže eliminovať stereotyp a nechutný backtracking poslať tam, odkiaľ prišiel, aj keď prechádzate tými istými lokalitami viackrát. Dôvod? Zmena podnebia. Každá jedna lokalita bola navrhovaná tak, aby obsahovala odlišnú sadu prekážok v lete a inú, keď všetko navôkol zamrzne. Po opravení zvonu medvedieho strážcu ročných období, viete zmeniť krásnu lúku na zamrznutú pláň. A to je len začiatok.

Je šikmá plocha, po ktorej steká voda, príliš šmykľavá, čo takto nechať vodopád zamrznúť? Nikde neviete nájsť záťaž vhodnú na spínač? Skúste krúžením Wiimote vytvoriť snehovú guľu a tá to spraví za vás. Počasie je kľúčové, ale bez vetra Enrila (najaktívnejšieho hrdinu, aj keď vidíte iba chlapca Toku), sa nikam nedostanete. Supluje skákanie, dokáže presúvať objekty, manipuluje s prostredím a vykonáva prakticky všetku činnosť.

K základným úkonom ako skok, presúvanie a zapaľovanie faklí kreslením dráh, kadiaľ má oheň plachtiť vzduchom, neskôr pribudne tornádo, ktoré vystrelí Toku do výšin, dokáže preraziť skaly v podlahe, ale aj sformovať dažďový mrak. Tornádom môžete vysušiť jazierka a presúvať vodu, tam kam ju potrebujete a tam ju zase nechať napríklad zamrznúť. S každou novozískanou schopnosťou sa mení od základu pohľad na úrovne, ktoré ste už prešli a otvárajú sa nové cesty, ako ich prejsť.

Keď zima letom je

Na začiatku sa budete hlavne starať o to, aby bol v zamrznutej krajine Toku stále v teple. Keď sa sem neskôr vrátite v zimnom oblečení, už sa nebudete zaťažovať zapaľovaním jednej fakle od druhej a keď sa zima zmení na leto, budete zápasiť s vodou. Počasie a prírodné javy nie sú jediným problémom, vrátili sa aj rôzne formy Glorbov. Už to nie sú len čierne olejovité guličky, ale adoptovali si silu dvoch elementov – vody a ohňa. Súboje s nimi sú vďaka respawnom otravné, ale ich ľahká eliminácia nepredstavuje vôbec žiadnu prekážku.

Winter of the Melodias je vybavená mapou sveta, takže sa ľahko zorientujete pri brázdení úrovní tam a zase späť. Príbeh vychádzajúci z folklóru dávno neexistujúcich rás a mestách v horách vás pošle na ďalekú cestu. Autori však zabudli na jednu vec a tou je poriadne rozprávanie, pretože z toho mála, čo vám povedia postavičky, nebudete dvakrát múdrejší. Nájdené stránky zo žurnálu vás budú zasväcovať do putovania Magdi (matky Toku), ktorá potrebuje synovu pomoc. Prečo mu však to najdôležitejšie nepovedala na začiatku, keď sa osobne stretli, je mi veľkou záhadou.

Autori venovali zvýšenú pozornosť aj interakcii s obyvateľmi, na ktorých narazíte. Spravíte pre nich službičku ako hľadanie strateného domáceho miláčika, či zbieranie ovocia do košíka, ktoré preveruje, ako dobre ste sa naučili narábať so silou vetra. Úlohy, aj keď sú povinné, vám vštepujú tie najzákladnejšie herné mechanizmy, aj preto hra nemá žiaden tutorial. Rýchlo sa vstrebávajú a rýchlo sa zvyká na fakt, že drvivú väčšinu času len mávate Wiimotom.

Frontieru sa podarilo do pokračovania nahustiť toľko noviniek, že samotná hra ich vo svojej minutáži nedokáže dokonale zužitkovať. Hráč si ich tak neužije akoby si prial. Winter of the Melodias možno vyčítať málo, snáď len kompletnú recykláciu hudby a chabé podanie príbehu a celkovú krátkosť, ktorá vám vzhľadom na 7 eurovú investíciu nebude pripadať neadekvátna.