Pre majiteľov Sony platforiem by asi bolo oboznamovanie so značkou SOCOM podobné s povestným nosením dreva do lesa, no aj napriek tomu tam rád niekoľko konárov prinesiem. Séria je klenotom v pokladnici vývojárov zo Zipper Interactive, o čom určite svedčí aj fakt, že tvorí väčšinu ich portfólia a tituly z nej prekonali v úspechu aj legendu, akou je Mech Warrior 3. Pred istou dobou však od série odstúpili, aby sa mohli venovať svojmu odvážnemu experimentu s veľkolepými plánmi v podobe MAG. Keďže prestať dojiť značku by bol obrovský marketingový omyl, tak sa ako slepé kura k zrnu k hre dostali ľudia zo Slant Six Games a odvtedy sme sa dočkali iba dvoch kontroverzných titulov: Confrontation a Tactical Strike. Poslednú dobu séria žala úspechy s prenosným odbočením v podobe Fireteam Bravo a tak tentoraz skúšajú Kanaďania šťastie aj na tomto fronte.

Ako príslušník Navy Seals, jednej z najtvrdších jednotiek, sa hráč v koži Jamarcusa „Wraitha“ Willsona vydáva na nebezpečnú misiu priamo do tyla nepriateľa v bývalej Sovietskej republike, kde sa bývalý príslušník KGB nebezpečne zahráva so zbraňami hromadného ničenia. Wraitha možno poznáte ako sidekicka z Fireteam Bravo 2 a Mobile Recon a do jeho tímu sa tentoraz ako pomocná sila dostane starý známy Sandman a dvaja nováčikovia: Toro a Raven. Pomohlo naliatie čerstvej krvi tomuto titulu, alebo tu máme opäť fiasko z predchádzajúcich titulov? Odpoveď by sa dala hľadať najskôr niekde medzi, ale poďme teda pekne poporiadku.

Odklon od cesty nastolenej chlapíkmi zo Zipperu je jasný na prvý pohľad. Pokiaľ Fireteam Bravo 2 bolo previazané s „veľkým bratom“ Combined Assault, tak tu si ide hra svojou vlastnou cestou. A už na začiatku by sa patrilo podotknúť, že aj značne lineárnou. Nie, že by predchádzajúce neboli, avšak tu je naviazanie misií striktne dané a ich náplň do istej miery jednotvárna. Samotné misie sa delia na 3 kapitoly, ale netreba sa nechať zmiasť, hracia doba singleplayerovej kampane sa pohybuje niekde na úrovni necelých 5 hodín a to aj na vyšších obtiažnostiach!

Pri hraní som si musel pripomenúť Fireteam Bravo 2 opätovným zahratím, avšak nevedel som sa zbaviť dojmu, že level dizajn nesiaha tomu pôvodnému ani po päty. O voľnom prostredí v predchádzajúcej časti sa hovoriť nedá, toto pokračovanie dokonca v niektorých miestach ponúka viac ciest (chápte ako rôzne ulice s rovnakým cieľom), no aj tak sa hráč nedokáže zbaviť až takmer klaustrofóbneho pocitu z úzkeho tunelu pred sebou len s minimom možností. Aj keď máte na výber z viacerých ulíc, tak je to buď zbytočné, alebo bude efekt pri každej variante úplne rovnaký. Navyše celá hra je ladená do divne monotónnych odtieňov, ktoré pri hraní na nálade taktiež nepridávajú.

Aby som len nehanil, tak samozrejme tu máme v jadre celkom solídnu akciu, ktorá má spád a rýchlo ubieha. AI síce nepatrí k tým lepším, ale aspoň sa občas snažia nepriatelia kryť a pokiaľ to je možné, tak aj hneď po spawnovaní obehnúť. Ak sa vám na predchádzajúcich pár veciach niečo nepozdávalo, tak oprávnenosť tohto pocitu vám môžem len potvrdiť. Ono tu totiž trocha nesedí slovo „akcia“. Fireteam Bravo bola skôr náročnejšia záležitosť, ktorá vyžadovala taktizovanie, využívanie spolubojovníkov a nabehnutie medzi skupinku nepriateľov sa rovnalo rýchlej smrti. No v tejto často je už všetko naopak.

Zomieranie je skôr veľmi ojedinelým javom a ako John Rambo sa prestrieľal Afganistanom bez jedinej zmeny zásobníku, tak aj vy prejdete hrou ako horúci nôž maslom. To jednak vďaka až neuveriteľne presnému autoaimu (takmer vždy sa podarí headshot), ale aj vďaka povahe titulu, ktorý prešiel radikálnou zmenou. Od taktiky sa výrazne ubralo a niekedy som už mal dojem, že jednotku je možné nechať na začiatku levelu a celý ho prejsť sám. Osobne som sklamaný a to veľmi, nemôžem však túto zmenu úplne odsúdiť, nakoľko si môže nájsť svojich fanúšikov, ktorí ubratie z náročnosti len privítajú. Ovládacia schéma môže zo začiatku robiť menšie problémy, jej zvládnutie vám zaberie akurát úvodný tutoriál.

Fireteam Bravo 3 je titul s priemernými až mierne nadpriemernými kvalitami, treba však zobrať do úvahy, že jej ťažisko sa z kampane presunulo do úplne odlišných sfér. Tou prvou je kooperatívny režim pre 4 hráčov online. Môžete s priateľmi prechádzať buď ľubovoľné misie alebo rovno aj celú kampaň a už to má hneď iný náboj. Rovnako treba pochváliť aj multiplayer až pre 16 hráčov. Ten by som s čistým svedomím mohol označiť za najlepší a najhratelnejší na platforme PSP. Ponúka 8 máp, na ktorých môžete hrať v celkovo piatich módoch. Mapy vychádzajú z prostredí singleplayeru od rôznych komplexov až po zasnežené hory. Módy sú zas známe už z predchádzajúcej časti, ale nájdeme tu aj novinky. Celkovo si však môžete skúsiť zahrať za veliteľa (Leader), kedy vás musia členovia tímu ochraňovať. Aké je to vyť pod krutou paľbou, zase zistíte v Demolition, kde je vždy jeden tím v obrannej pozícii. Tug O’War je zameraný na získavanie bodov na mape, Free for All je deathmatchový režim a Suppression proti sebe postaví dva osemčlenné tímy.

Až na už spomínanú monotónnosť nie je čo grafickej stránke vytknúť a hra vyzerá celkom dobre. Veľkou škodou je, že v tých nekontrastných tmavších odtieňoch nemá príležitosť vyniknúť. Dabing je na tom presne opačne, je výborný. Pochváliť ešte treba aj bonusy. V hre je vyše 70 zbraňových kúskov, ktoré si môžete navyše aj modovať a dosiahnuť tak obrovské množstvo rôznych kombinácií. Čo z toho, že vám pravdepodobne titul až tak dlho nevydrží, výber je veľký a každý si nájde svoju chladnú lásku.

Na záver si dovolím jedno prirovnanie, Fireteam Bravo 3 je takou PSP verziou Modern Warfare 2, a že tých podobností by sa dalo veru nájsť habadej. Kampaň je krátka a jednoduchá s dôrazom na upokojenie mozgových synapsií. Skalných fanúšikov a náročnejších hráčov sklame, nenáročných však môže potešiť. Kvitovať treba online možnosti, ktoré sú pravdepodobne tým najlepším, čo môžeme v rámci PSP nájsť.