Vzťah Square a Nintenda je po rokoch pri Final Fantasy pomerne zvláštny. Prvotriedny zážitok v sérii sa naposledy konal pred poldruha dekády a odvtedy sa objavujú akurát remaky pre Nintendo DS. Bol síce vytvorený aj spin-off Crystal Chronicles, no z neho zatiaľ vyšiel jeden diel pre GameCube (solídna akčná RPG spoliehajúca sa aj na prepájanie s GameBoyom) a dva dobré, no nie výnimočné kúsky pre DS. Po štyroch rokoch úpenlivého a náročného vývoja prichádza nový zástupca na Wii.

Azda vás prekvapí, že po vložení disku sa nepustí päťminútové megaintro, po ktorom ide hlavné menu a ďalší predrenderovaný film. Namiesto neho sa síce kvalitným, nie samoúčelným videom predstaví pár postáv, z ktorých vyčnieva najmä samoľúby Layle, titulný nositeľ kryštálu (Crystal Bearer). Jeho dobrodružstvo začína na vzdušnej pevnosti, kde sa objavuje záhadná postava s iným kryštálom, na čo záhadne zmizne a obrovské plavidlo kormidlujete tak, aby sa čo najmenej trieštilo o útesy a dopadlo najhladšie k zemi v hlavnom meste. Stane sa a už putujete po uliciach metropoly a pomáhate ľuďom dostať sa spod veľkých balvanov alebo im sprevádzkovať mestské hodiny (a občas si schmatnete pár šupiek z voľne pohodených truhlíc).

Na malom námestí stretnete aj slečnu, ktorej ujde fretka a šlohne váš kryštál, takže ju naháňate a pomocou svojich schopnosti chcete získať, čo vám patrí. Nasleduje šálka čaju so sympatickou majiteľkou fretky, na čo sa strhne mela a s inou babou vyrazíte sklenenú výplň a beriete z predmestia voz s chocobmi. Na ňom už trielite do ďalekého kaňonu... Pozerám sa na hodinky, ubehlo 45 minút hry a už som stihol obrovské množstvo vecí: padať vo vzduchu bez padáka a páliť po nepriateľoch, navigovať kolos, vandrovať v meste, chytať domáceho miláčika i uháňať vo voze so škriekajúcim operencom. Ale ruku na srdce, je toto náplň Final Fantasy?

Ako som spomínal v tematickom článku tejto série, dušou a srdcom FF sú parádne charaktery, zložitý príbeh, bohatý svet a súbojový systém. No keď sa zahryznete do Crystal Bearers, dej sa venuje najmä dvom-trom postavám (a aj to nie sú často spolu na obrazovke či netýka sa ich ten istý zlomok príbehu) a dianie nie je príliš sofistikované, skôr pripomína letný akčný film. Svet sa zužuje na veľkú planinu, hlavné mesto, pár kaňonov a o taktickom súboji nemôže byť spočiatku ani reč...

Crystal Bearers totiž vybočuje zo žánru Final Fantasy a nie je typickou JRPG. Nie je to však úplná prehra či dôvod k zatrateniu. Zjednodušenie niektorých prvkov viedlo tvorcov k zmene žánru – na akčnú adventúru. Niektoré atribúty sú predsa s hlavnou sériou FF zhodné, iné sa líšia, a hrateľnosť sa užíva úplne inak. Príbeh síce neobsahuje veľké množstvo postáv, no na tých niekoľko sa sústredí pozorne – najmä hlavného hrdinu Layla vykresľuje detailne, aby ste si ho mohli zaradiť do pomyselnej kolekcie obľúbených FF hrdinov ako Cloud, Squall či Tidus.

Samotná hrateľnosť sa však zamerala na systém súbojov a dokonca ju možno pochváliť, lebo sa snaží priniesť čo najvernejší zážitok podľa konzoly svojho vzniku – a prispôsobiť ho s ovládaním pre Wii. Layle totiž zo svojej pozície nositeľa kryštálu má rôzne nadprirodzené schopnosti, pričom kľúčová je telekinéza objektov. K jej využitiu príde prakticky okamžite, už po 20 minútach máte možnosť dvíhať predmety a špeciálne naháňanie fretky vás dobre vycvičí, ako funguje. Základ je nasmerovať kurzor na objekt a udržať ho. Potom volíte pohyb Remote do jednej z bočných strán, čím ho odhodíte, smerom nadol, aby ste ho položili či smerom nahor, čo vedie k jeho aktivácii či použitiu. Na konzole od Nintenda ide skutočne o intuitívny spôsob ovládania miesto zdĺhavého behu v menu.

Zhruba po prvej hodine hry, ktorá slúži ako typická kombinácia tutoriálu a výbornej narácie v novom svete, sa dostanete k samotným bojom vo svete a precvičíte si umenie telekinézy naplno. Súboje bežia prirodzene v reálnom čase, pretože pri tomto systéme by bolo zbytočné nasadzovať ťahy. Váš Layle stojí proti súperom v otvorenom poli a pri precvičovaní svojej schopnosti príde na množstvo možností. Štandardná je samozrejme zobrať nepriateľa a dobre ho oplieskať o zem či stenu, kým nepríde o HP. Prirodzená alternatíva je hľadať predmety, ktorých sa svojou mágiou zmocníte a vrháte ich na svojich oponentov. Ale to sú iba dve základné cesty boja, pretože bojiská sú otvorené a vy si postupne môžete nájsť oveľa širšiu paletu deštrukcie. A čo je najdôležitejšie, a tu sa FF systém objavuje naplno, aj tento jednoduchý systém v sebe ukrýva množstvo kombinácií a taktiky. Výhodu budú mať znalci série, lebo kopa nepriateľov im bude povedomá a vedia, ako sa správajú. Napríklad typická nafukujúca sa bomba je krásnym terčom pre provokovanie a odhodenie, pretože viete, že smeruje k výbuchu. Cactuar zase môže poslúžiť aj pri boji s väčším počtom nepriateľov, keď ho šmaríte tak, že vystrelí svoje ihly proti ostatným. Vzdušných nepriateľov treba ťahať k zemi, vodných zase stopnúť od plávania – a FF pritom využíva množstvo častí svojho pestrého sveta na častú zmenu lokalít.

Je to vlastne krásny paradox hrateľnosti, že namiesto kombinácie silných hrdinov a systému povolaní či iných osvedčených prvkov, sa vlastne servíruje na pohľad jednoduché telekinetické kúzlo, to skrýva v sebe oveľa viac a túto akčnú adventúru predsa povýši na netradičný zážitok. Po celom svete sa totiž povaľuje až 330 špeciálnych achievementov, ktoré možno získať za správne použitie kúzla či na určitú kombináciu predmetov alebo v bodoch hry.

Crystal Bearers majú teda dve časti hrateľnosti – tou prvou je nie príliš dlhý, ale šikovne rozprávaný a pútavý príbeh (zaberie zhruba 10 až 12 hodín), tou druhou pomerne rýchlo otvorený a rozpínavý svet s množstvom vedľajších úloh i túžbou dosiahnuť čo najviac achievementov. Pravda, na prvý pochod hrou sa ich zrejme všetky dosiahnuť nepodarí mnohým, preto má FF aj New Game+ mód, kde vám ostanú všetky skúsenosti a doterajšie achievementy, ktoré chcete rozšíriť o ďalšie. Pár fanúšikov môže kritizovať nemožnosť preskakovania animácií (najmä pri druhom hraní), no osobne mi v zbesilom príbehu tento fakt neprekážal, práve naopak, aj na druhý raz si príbeh možno užiť.

Široký svet navyše obsahuje variabilných nepriateľov, z ktorých padajú rozličné predmety a tie vám môžu vylepšovať štatistiky, čo oceníte najmä v druhej polovici hry. Ale zber predmetov nie je až taká povinná náplň hry, skôr skutočne jedna veľká porcia doplňujúcej hrateľnosti, rovnako ešte aj hľadanie pokladov v typických truhliciach. Ale ktorý z fanúšikov by pohrdol objavovaním takého sveta?

Azda len slabý navigátor, pretože tento raz máme pred sebou (na rozdiel od FF XIII) totálne otvorený svet s množstvom lokalít, akurát s absenciou minimapy či kompasu, ktorý by vám poradil smer, kam by ste mali ísť do najbližšej dediny a pod. Neraz putujete a ocitnete sa v inej dedine, ktorú už náhodou poznáte. Nie je mi jasné, prečo tvorcovia mapku lokalít do hry nezakomponovali, keď svetovú majú a je spracovaná síce jednoducho, ale prehľadne. Takto sa prvých pár hodín budete orientovať vo svete dosť ťažko a až keď si niektoré lokality zapamätáte, bude sa vám putovať lepšie.

Jednu vec novinke uprieť nemožno – špičkové audiovizuálne spracovanie. Grafický engine dokáže robiť divy a súkať dlhé animácie bez prestávky s rýchlym prestrihom do minihier či bojov. Môžete namietať, že na HD obrazovke to už nebude vyzerať dobre, nabehnú ostré hrany postáv, no v rýchlosti hrania si to neuvedomíte.

Final Fantasy Crystal Chronicles: Crystal Bearers je dobrý akčný dobrodružný zážitok. Ponúka kvalitný príbeh, spracovanie s novým typom hrateľnosti, ale nemá tú typickú JRPG hĺbku, akú by ste od názvu očakávali. Nie je to na škodu, keď viete do čoho idete – akčnej adventúry s vlastným, pomerne chytľavým systémom boja i skúmaním sveta. Áno, samotný príbeh je krátky a zvyšok je séria malých questov, ktoré treba pracne hľadať vo svete z listov v novinovom stánku, od Mooglov či v menu hry. Ale keď si telekinézu a boje obľúbite, budete ich vyhľadávať s rovnako veľkou intenzitou a chuťou tráviť v hre kopu hodín ako pri bežnom Final Fantasy. Tak predsa sa časť ducha veľkej série nájde aj v menšom spin-offe.