Ak by sme chceli byť mimoriadne struční, stačilo by napísať, že oficiálna videohra tohtoročných Majstrovstiev sveta vo futbale vychádza z dosiaľ posledného riadneho dielu série FIFA, teda z „desiatky“ a v súlade s ním predstavuje vynikajúci futbal, azda ten najlepší, aký sme si mohli priať. Hra zostala, zmenili sa okolnosti, kulisy, prostredia, všetko korešponduje s faktom, že hráme majstrovstvá sveta, ktoré sa konajú tento rok v Južnej Afrike.

Ryža? Samozrejme! Čistá ryža, totálny komerčný produkt v tom najlepšom slova zmysle, vopred zaručený zisk, lebo hru si kúpi nielen každý ortodoxný fanúšik videohreného futbalu, ale aj ľudia, ktorí fandia futbalu ako takému a k tomu videohernému aspoň pričuchli, respektíve vlastnia platformu, na ktorej sa dá spustiť. A dobre, urobia, všetci, pretože z 2010 FIFA World Cup South Africa (ďalej len WCSA) budú sklamaní iba tí, ktorí sa už vopred rozhodli, že sa im hra nebude páčiť a ľudia, ktorí sa z nejakého dôvodu potrebujú navážať do EA.

Futbal je v prvom rade veľký biznis, to asi nepotrebujeme riešiť, nikto predsa nemôže čakať, že všetci, čo s ním majú čo dočinenia si snažia urvať čo najväčší kus. EA ku cti slúži, že v prípade WCSA urobila čosi viac, ako by sme od takéhoto, vopred vynikajúco predávajúceho sa titulu mohli očakávať. Ono by totiž stačilo zmeniť krabičku a textúry a s hrou samotnou nerobiť nič a predávalo by sa to aj tak. Lenže v EA si povedali, že nie, že skúsia FIFU 10 predsa len ešte vylepšiť a hlavne, skúsia to urobiť tak, aby sa vlk nažral, a aj sviatoční hráči zostali celí. Kompromis? Áno, navyše celkom legitímny, lebo cieľová skupina je širšia.

V praxi to znamená, že WCSA je už na úrovni výpravy a prezentácie užívateľsky prístupná čo najširšej mase. Zreteľná, prehľadná, stručná, informujúca v loadingoch a prestirhových pasážach povedzme o najväčších úspechoch Malajzie v súvislosti s majstrovstvami sveta, či o počte obyvateľov Saudskej Arábie, to všetko preto, aby sa gramotný hráč nenudil ani vo chvíľach, keď sa mu nahráva aktuálny match. Táto zdanlivo banálna featúra však o WCSA hovorí viac, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať, EA nám totiž aj takýmto spôsobom dáva vedieť, že za naše peniaze nám chce ponúknuť skutočne čo najlepšiu „sviatočnú“ hru. Sviatočnú preto, že futbalové majstrovstvá sú sviatkom. Davy, nadšení fanúšikovia, vyzdobené štadióny, ohňostroje, konfety, radosť dívať sa.

Zákazníci zo šťastnejších krajín, a tento krát k nim patríme aj my, môžu začať priamo v záverečnom turnaji, zápasmi v skupinách presne podľa rozpisu, tí menej šťastní, nech sú hneď aj zo Šalamúnových ostrovov, môžu svoj národný tím previesť aj kvalifikáciou a vyhnúť sa tak neschopnosti ich skutočných futbalistov. Lebo keď svetový šampionát, tak skutočne svetový, v hre je takmer dvesto národných tímov.

WCSA je arkáda, respektíve, môže byť arkádou, subjektívny dojem z hrania to len potvrdzuje, ovládanie, hoci sa takmer nezmenilo, akoby bolo menej presné (či presnejšie) umožňuje aj taký hráčsky prístup, v ktorom sa menej hrá a viac mačkajú čudlíky. Hráči robia, čo vedia, herné mechanizmy ich vedú, sviatočný hráč asistuje. Možný je samozrejme aj opačný prístup – ortodoxný, keď sa hráč snaží mať nad všetkým absolútnu kontrolu, tu však dochádza občas k nemilým prekvapeniam, ktoré sú dôsledkom nie najšťastnejšie zvolených algoritmov. Hra sa totiž snaží zohľadňovať, kto hrá – ako skúsený hráč – za koho hrá – silu reálneho tímu a zároveň kompenzuje rozdiely, ak sú príliš veľké.

V praxi to znamená, že začiatočník má pocit, že mu to ide celkom dobre a skúsený futbalový videoherný dravec, ak hrá za papierovo slabšie mužstvo, musí hrať skutočne naplno, aby jeho tím zvíťazil. Slovensko sa teda skutočne môže stať majstrom sveta vo futbale, aspoň virtuálnym, ale nebude to ľahká cesta.

Ak by sa tento problém týkal iba hrania proti AI, mohli by sme ho pokojne ignorovať, keďže sa ale objavuje aj v online zápasoch, ktoré sú tradične vrcholom hry, môže sa z hrania WCSA online stať pomerne frustrujúca záležitosť. Nie je totiž jednoducho v poriadku, ak človek, čo už má svoje nahraté, vyhrá ledva ledva s úplným začiatočníkom len preto, že kvalita reálneho slovenského tímu je kdesi inde ako kvalita takého povedzme Portugalska. Aspoň, že naopak to neplatí.

Pomyselným centrom hry je pochopiteľne záverečný turnaj, veľmi príjemné na jeho spracovaní je, že je akoby príbehom. Hráči majú svoje tréningové ihrisko v mieste, kde budú v Južnej Afrike pôsobiť, v ňom čakajú na ďalšie zápasy, môžu trénovať, sledovať novinky a postup iných mužstiev a tak ďalej. A práve tento asi psychologický moment hry – moment vedomia akejsi základne, domáckeho prostredia v cudzom svete je veľmi, veľmi, veľmi dobrým prvkom. Zrazu totiž nejde len o turnaj, ale naozaj o príbeh, o príbeh vášho mužstva na turnaji. A to sa nám páčilo mimoriadne.

Ako som už naznačil, vrcholom hry je online hranie, rýchle zápasy s kýmkoľvek a potom skutočný virtuálny turnaj o majstra sveta, v ktorom sa každý jeden so zapojených hráčov stane kúskom štatistiky, možno rozhodujúcim vo finálnom zúčtovaní. Veľmi pekné. Aby som ale len neospevoval hru, ktorú si aj tak každý kúpi, treba čosi aj ku chýbam povedať, a že sú, a nie celkom malicherné, o tom netreba pochybovať. Iste, sú to chyby, ktoré sú dôsledkom vlastne dobrého úmyslu – nepredávať ešte raz tú istú hru, len s iným menami na dresoch a inými mužstvami, ale to je jedno.

Z hľadiska hrateľnosti najzásadnejším inovačným prvkom, alebo najzjavnejším, je strieľanie pokutových kopov – vylepšené, ale vylepšené mimoriadne zle, priamo nehanebne. Premeniť jedenástku bez tréningu je aj pre ostrieľaného borca problém, celé sa to treba učiť nanovo a celé je to na dve veci. Odhadovanie, triafanie sa do zelenej, určenie smeru, intenzity kopu a lopta letí aj tak kam chce, čím ďalej od brány, tým lepšie. Nakoniec sa to dá zvládnuť, ale zamrzí to o to viac, že hra priamo predpokladá, že si ju mohol kúpiť ktosi, kto už má FIFU 10, čosi v nej nahral, získal skúsenosti atď a aby o ne neprišiel, môže si ich do WCSA implementovať. Týka sa to napríklad vlastných hráčov v Be a Pro móde, ktorého zjednodušenú variantu nájdeme aj tu.

Čo ďalej? Azda aj nič, len vás poslať do obchodu, nech sa môžeme virtuálne stretnúť a za to naše Slovensko si poriadne zahrať. A ozaj, ešte čosi som chcel, Hamšík sa nepodobá, a ani ostatní virtuálni chlapci si z oka nevypadli, ale to je jedno, lebo fakt tam sú a fakt sa s nimi ten šampionát dá vyhrať. Tak o čom ďalej?