Tvorcovia nie príliš vydareného titulu XIII Century: Death or Glory sa vracajú do trinásteho storočia s podobnou hrou, hoci s odlišným názvom. Nasadili sme si helmu, vzali do ruky meč a postavili sa na čelo odhodlanej armády. Po krvavých potýčkach vám teraz povieme, do akej miery úspešne sa podarilo vývojárom z Unicorn Games vybojovať túto bitku.

Podobnosť s hrou XIII Century je zrejmá v každom ohľade, celkovo však Real Warfare 1242 pôsobí vyzretejšie a dostavila sa aj zábava. Ponuka hry nie je zvlášť bohatá, ťaženie so sériou misií, voľná hra a porovnanie síl s iným hráčom v multiplayeri, hoci s dostatočne bohatou ponukou máp. Tvorcovia opäť ponúkajú epické boje v štýle Total War, ale bez manažmentu a postupu na strategickej mape. Našťastie misie majú niečo do seba, za čo zrejme vďačia aj historickým podkladom, z ktorých vychádzajú. Hráči sa stotožnia s Alexandrom Nevským a postavia sa proti rôznym nepriateľom Litvy, vrátane Mongolov, švédskych a germánskych rytierov.

Potešiteľným prvkom je možnosť nákupu vojsk pred každou misiou, hoci to predstavuje len niekoľko jednotiek. Ponúkaný sortiment zahrňuje ani nie desiatku peších a jazdných posíl s mečmi, pikami a lukom a platidlom sú financie získané za predošlé víťazstvá. Peniaze sa dajú utratiť aj na vylepšenie parametrov zakúpených armád, sily, primárnej a sekundárnej zbrane ako aj morálky. Misie sa dajú odohrať na rôznej obtiažnosti s krycou bojovou clonou alebo bez nej. Po nákupe nasleduje brífing a samotný boj, kde sa objavia nielen hráčom zakúpené vojská, ale aj nejaké priradené, ktoré pôsobia výlučne v danej misii. Sú plne pod kontrolou hráča, ale niekedy sa vyskytnú aj posily ovládané AI, ktorá supluje úlohu spojenca. Ten sa riadi výlučne vlastnými rozhodnutiami, ale jednotky väčšinou nasadzuje vo vhodnom čase a na správnych miestach, takže poskytuje hráčovi rozumnú podporu. Kroky spojencov sú vlastne vopred určené a vykonávajú sa vždy potom, keď sa vám podarí určitý pokrok pri postupe v boji. Misie majú totiž isté fázy, po ktorých dostanete doplnkové inštrukcie, aký by mal byť ďalší postup, ktorý ale nemusíte dodržať. V konečnom dôsledku vždy ide o to poraziť všetky vojská nepriateľa, no keďže sily sú vyrovnané, alebo má oponent miernu presilu, vyžaduje to premyslené nasadenie síl na vhodných miestach.

Dobrý dojem z bojov umocňuje navrhnutý terén, kde sa dá využiť krytie v lese, rôzne zákutia, kam sa môže nalákať nepriateľ do pasce a kopce, ktoré umožňujú väčší dostrel lukostrelcov. Mapy síce vôbec nie sú rozsiahle, ale rozloha postačuje. Na každej strávite približne pol hodinu, ani nie tak preto, že by ste ich dlho brázdili, ale práve kvôli tomu, že boje sa nesmú uponáhľať, ak sa má dostaviť víťazstvo. Štandardom pri postupe sú zmeny formácií, limitovaný počet šípov u lukostrelcov, morálka a únava jednotiek. Porazené a zastrašené formácie sa vzdávajú a zutekajú, zmorení vojaci sú slabší. Vojská sa dajú navigovať aj pri zapauzovanej hre.

Je ale niekoľko faktorov, ktoré pošramotia pozitívny dojem z bitiek. Určite je to AI nepriateľov, ktorá zriedka vykoná niečo zmysluplné. Ale keďže spravidla hráč útočí a úvodné rozmiestnenie nepriateľov je takticky premyslené a v zásade sa počas celého boja veľmi nemení, rozhodne nedosiahnete lacné víťazstvo. Veliteľskú jazdu s lídrom frakcie nasadzujte do boja len výnimočne. Keď totiž padne, zinkasujete okamžitú prehru a rozhodne sa nedá povedať, že má veľkú výdrž. Navyše niekedy veľmi opozdene reaguje na pokyny, keď ju chcete z víru boja stiahnuť do ústrania. Takže radšej neriskujte a používajte ju len v krajnom prípade a pri prenasledovaní utečencov. Nie veľmi presvedčivo vyzerajú vojaci pri boji, keď bojujú len postavy v prvých radoch a ostatní postávajú a čakajú, kým prídu na rad. Podobný problém ale nájdete aj v hrách Total War, takže tu by som prižmúril oko.

Grafika hry je príjemná, jednotky vyzerajú pekne, prostredie celkom ujde. Doplnkové efekty, ako je hra slnečného svetla a rozmazané objekty v pozadí, vyzerajú zaujímavo, hoci toho blur efektu je niekedy priveľa a neustály mlžný opar chvíľami prekáža. Tvorcom sa však podarilo dosiahnuť dobrú atmosféru a to je hlavné. Pri pohľade na bojisko sa dá na všetko pozerať praktickou kamerou z rôznych uhlov pohľadu a vzdialenosti. Užitočný je náhľad z výšky, ale momentky, kde sledujete detaily vojakov, ako si rozbíjajú hlavy, stoja za pozornosť. Ovládanie je maximálne jednoduché a praktické, pohyb, polohovanie kamery aj zmeny formácií sa dajú uskutočniť pomocou myši, prípadne kliknutím na príslušné ikony.

Hoci Real Warfare zďaleka nedosahuje kvality titulov Total War, tvorcovia sa za toto dielko nemusia hanbiť. A možno keby sa neobmedzili len na bojovú zložku, upútal by väčšiu pozornosť. Séria historických bojov je zaujímavou výzvou pre zručných stratégov, no končí práve vo chvíli, keď hra začne naozaj chutiť. Čo sa mňa týka, celkom dobre som sa bavil, aj keď na dohranie ťaženia bola nevyhnutná opravná záplata. Časť hráčov s predsudkami Real Warfare striktne odmietne, ale ak sa odhodláte na šachovú partiu na ruskej šachovnici, zistíte, že ťahať figúrkami v tejto hre nie je až také zlé.