MEDAL OF HONOR |
MEDAL OF HONOR |
V aktuálnych dojmoch nemôžeme priniesť komplexnejšiu skúsenosť obsahujúcu aj zážitky z kampane, ale vďaka uvoľnenej betaverzii prinášame podrobný pohľad na nekonečné a krvavé boje v multiplayeri očakávaného pokračovania Medal of Honor. A myslím si, že neprezradím vôbec priveľa, keď spomeniem, že jednoznačne je o čo stáť. Možno to viete, možno nie, no za hrou viacerých hráčov stoja profesionáli na slovo vzatí – chlapíci zo švédskeho DICE, ktorí len pomerne nedávno dokončili Bad Company 2, ktoré stále rozširujú, ale s vervou sa hneď pustili do boja aj na fronte nového Medal of Honor.
Už v úvode si však všimnete (samozrejme ak za sebou máte BC2), že multiplayerová časť hry pôsobí ako taká lite verzia zaužívaného štýlu sálajúceho z každého novšieho kúsku od DICE. Zjednodušene pôsobí aj samotné rozhranie a menu, no na druhú stranu sa tu uplatnilo staré známe, že v jednoduchosti je krása. V tomto ponímaní to teda znamená, že okamžite bez zložitého naťahovania sa dostanete ku všetkému, čo len potrebujete a prekvapivo (na betaverziu) je rovnako rýchly a bezproblémový aj matchmaking, či už rýchly (pričom vyhľadá vždy aspoň približne adekvátne skillovaných hráčov), alebo aj načítanie všetkých serverov. Tých je mimochodom naozaj veľmi slušné množstvo a nie je ani najmenší problém v akúkoľvek dennú dobu mať na výber slušný zoznam.
Príjemné sú aj možnosti cutomizácie pravidiel serverov, prípadne hard core režim známy aj z Bad Company 2. V prípade, že sa považujete za ostrieľaných veteránov multiplayerových vojen, tak jednou z ďalších možností je aj realistické zdravie. To je defaultne postavené na automatickej regenerácii počas chvíľky pokoja, pričom štandardne je intenzita zranenia prezentovaná červenaním obrazu (nie až tak agresívne ako v MW2) a aj smer príchodu výstrelu je indikovaný ukazovateľom. Vypnutie/zapnutie zameriavacích krížov a friendly fire taktiež spadá do klasickej kategórie. K tomu sa pridávajú ešte možnosti rozmiestnenia ammo packov po mapke, spotting nepriateľov a nastavenie odomykateľných vecí, ku ktorým sa neskôr tiež dostanem.
Počet classov sa obmedzuje iba na 3 pre každú stranu, pričom rozdiely ktoré ich charakteristiky definujú, nie sú až tak výrazné. Jedná sa teda o klasického assaulta, special ops a snipera. Postupom vašou „kariérou“ sa však rozdiely prehlbujú podľa toho, ako si za dané postavy počínate a tým pádom výbava postavy závisí aj od vášho skillu. Rovnako ako tomu je aj v BC2. Pre každú triedu je v hre 8 levelov (vrátane základného), pričom každý level predstavuje jeden kus výbavy pre postavu. Pre assaulta tak napríklad získate granáty, lepšiu optiku, pre special ops brokovnicu a napríklad bazuku, no a pre snipera taktiež lepšiu optiku a lepšie sniperky. Podobnosť s BC2 je ešte viac zreteľná tým pádom.
Rovnako podobný je aj systém awardov udeľovaných za počínanie si v boji. Možnú motiváciu pre hráčov teda predstavuje tridsiatka medailí a ďalšia tridsiatka stúh, pričom platí to isté, čo aj v BC2 – získanie medailí je náročnejšie. Medzi stuhy sa zaraďujú elementárne veci ako dosiahnutie savior killu, revenge killu a podobne. Úprimne, ak máte doma Bad Company 2 a hrávate ho, tak v týchto ohľadoch multiplayerová časť nového Medal of Honor nemá čo ponúknuť oproti BC2. Nielen že to tak vyznieva z týchto riadkov, ale je to tak aj v skutočnosti. Autori zobrali svoj nedávny koncept, obliekli ho do iného kabátu a dokonca aj mierne orezali. Na tie pozitívne a pravdupovediac najmä vlastné chvíle však netreba dlho čakať.
Beta nám na vyskúšanie ponúka 2 mapy pre 2 herné režimy a tie aj znamenajú ukážku dvoch rozdielnych herných štýlov. Najprv si v zničenom Kábule vyskúšate boj protiteroristických jednotiek proti teroristickej hrozbe z Blízkeho východu v režime Team Attack. Jedná sa o tradičný team deathmatch bez akýchkoľvek väčších zmien. Dôležitý je však štýl, ktorý sa tu prezentuje. Mapa Kabul City je rozlohou veľmi malá, na pomery BC2 až nezvykle a v Rush móde by zabrala možno tak oblasť jedného stanoviska. Taktika tu priestor nenachádza, avšak dynamika a rýchly spád áno. Aj napriek slovíčku „team“ v názve je to každý sám za seba, s taktickejším postupom len veľmi ojedinelým (prakticky len keď necháte kolegu najskôr vybehnúť z postrannej uličky do otvorenejšieho priestranstva, aby to schytal prvý). Rýchlosťou tento režim pripomína MW2. Životnosť postavy ani v tých najlepších prípadoch nedosiahne dĺžku celej hry a povolanie snipera je tu rovnako platné ako šálka horúceho Earl Grey v aktuálnych horúčavách.
Údolie rieky Helmand v Afganistane je priestorom pre dianie ďalšieho režimu – Combat Mission. Údolie je pomerne rozľahlé a ponúka teda podobné vyžitie ako mód Rush z BC2. Čo podobné, presne také isté! Tímy sú rozdelené na obrancov a útočníkov, pričom ide o dobytie/ubránenie istého počtu stanovísk. Tentoraz aj za využitia celej palety classov a dokonca aj bojovej techniky. Svoje miesto tu teda majú aj tanky (a tu si dovolím tvrdiť, že sa jedná presne vo všetkých aspektoch o čistú kópiu z BC2) a stacionárne guľomety. Gameplay sa výrazne rozrastá o taktické prvky, akurát systém squadov chýba. Osobne som však z BC2 tohto štýlu prejedený, no Team Attack bol pre mňa skutočnou lahôdkou. Dynamika a akcia pomaly rýchlejšia ako ukazovák na spúšti v spracovaní DICE má svoje čaro a hrá sa vynikajúco. Navyše ak budú po dizajnérskej stránke aj ostatné mapy (malo by ich byť 8) na tom podobne ako predvedené dve, tak sa máme na čo tešiť. Iba Combat Mission poskytuje priestor nekalým praktikám (nonstop zhadzovanie mortaru na nahrabanie čo najväčšieho počtu killov).
Vyššie spomínané odomykateľné bonusy predstavujú zaujímavý element pre hráča, navyše ho motivujú zostať nažive čo najdlhšie. Zabitia po sebe sa reťazia a sú bodovo ohodnotené (aj či sa jedná o headshot, multikill a pod) a po zreťazení na určitú bodovú hodnotu sa hráčovi odomkne možnosť mortaru, prípadne odhalenia pozícií nepriateľov. Samozrejme, iba po dobu, dokedy zostane medzi živými. Ide o malú taktickú výhodu, no jej nevyužitie nie je problémom, zvlášť práve v režime Team Attack.
Technická stránka bety nijak nevybočuje z dnešného priemeru, textúry by mohli byť ostrejšie, modely detailnejšie, ale v porovnaní s Modern Warfare 2 má Medal of Honor navrch. Mapy obsahujú množstvo detailov, ktoré len zhusťujú atmosféru boja. Stále tu niečo poletuje, preletuje, sadá prach a podobne, badateľné hlavne v Kábule. Zvuková stránka je výborná, zvuky zbraní pomerne vierohodné, len tie výbuchy by si zaslúžili lepšie prevedenie. Fyzika je výrazne ochudobnená o deštrukčné možnosti a zničiť možno len malé množstvo objektov, čo je skôr na škodu.
Ak autori odstránia nedostatky, vypilujú sa do dokonalosti mapy a hlavne kampaň bude plnohodnotná, tak tu máme veľmi slušnú hru vyváženú po všetkých stránkach, navyše s multiplayerom, ktorý by mal byť príjemnou alternatívou k stávajúcim titulom na trhu. Síce orezaná, no rýchlejšia, akčnejšia a aj jednoduchšia verzia BC2. A určite si svojich fanúšikov nájde.
PC
PS3 Xbox 360 Vývoj: EA / EA Czech / Danger Close Štýl: Akcia Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|