11 rokov a 15 hier. Taká je aktuálna štatistika série Medal of Honor, ktorej sa začína reštart. Nová doba posúva sériu vpred do aktuálnej doby. Po 14 hrách v druhej svetovej vojne to už jednoducho chcelo zmenu a tá práve nadišla. Aj keď je možno až príliš kontroverzná. Autori totiž novú hru posunuli do aktuálneho konfliktu v Afganistane, na ktorý sú hlavne Američania citliví. Talibanci zabíjajú synov a otcov rodín a zrazu im americká firma umožní zahrať v multiplayerových módoch za Taliban a zabíjať ich virtuálne znova. Nie je to síce nič nové a za teroristov sme už hrali veľakrát, ale téma výrazne rezonuje americkými médiami a dostala sa až do politických kruhov. EA to spravilo jednu veľkú službu a to masívnu reklamu, ale na druhej strane ju to stálo distribúciu hry na vojenských základniach po celom svete.

A to je škoda. Samotná kampaň hry je zameraná práve na hrdinstvo vojakov, ich oddanosť kamarátom a aj ich ťažkú situáciu, keď sa velitelia rozhodnú pre praktické alebo jednoduchšie riešenia namiesto toho, aby zachránili opustených mužov. Vojaci si to možno v službe nezahrajú, tí to majú na živo, ale zato všetci ostatní si môžu vyskúšať, aké to je byť priamo tam. Vyskúšať, aká je vojna v Afganistane a čo tam vojaci prežívajú. Kampaň vyrozpráva príbeh niekoľkých jednotiek zapojených do misií v Afganistane nasledujúcich útok na dvojičky. Žiaľ prepojení s pôvodom konfliktu je v príbehu minimálne, Usama sa ani nespomenie a všetko sa točí skôr okolo likvidovania nepriateľov a prežitia. Navyše osud vojakov navyše leží v rukách človeka vzdialeného tisíce kilometrov.

Na rozdiel od neho budú hráči priamo v teréne, priamo uprostred nepriateľského územia. Vychutnajú si rozsiahlu paletu prostredí a nádherné scenérie, ktoré táto krajina ponúka. Žiaľ nie sú tam na výlete. Taliban striehne za každým rohom, v každej jame a čaká kedy zaútočiť svojimi raketami a AKčkami. Oproti nim je palebná sila koalície rozmanitá, dopĺňa ju séria vozidiel závislých od typu vojakov, ktorých hráči preberú. Čakajú na nich špeciálne jednotky, pechota, piloti helikoptér. Pekná ponuka, ale žiaľ samotná lokalita konfliktu a snaha o reálne vyobrazenie vojny mu bráni stať sa atraktívnejším pre hráčov a dotiahnuť sa tak na popoulárnejší Call of Duty Modern Warfare. Ten je dizajnovaný v hollywoodskom štýle a rozmiestnený na rozmanitých lokalitách po celom svete. Tu hráči nájdu len Afganistan, ktorý má síce rôzne typy prostredí, ale celkovo je to len veľká pustatina.

Autori v hre pracovali s tým, čo Afganistan ponúka, teda neustále sa striedajú kopce, malé osady, útoky talibancov, ich zatláčanie, obraňovanie, bombardovanie, prenasledovanie v jaskyniach. Všetko sa nesie v štýle pôvodných Medal of Honor, alebo nových Call of Duty hier, čiže masívny skript. Väčšinou je len jedna cesta vpred doprevádzaná neustálym respawnovaním nepriateľov. Napriek skriptom hra ponúka niektoré zaujímavé misie ako napríklad útok helikoptérou, ktorý vznesie hráčov nad bojové pole a ponúkne pohľad na konflikt zhora. Žiaľ v helikoptére sa ovládajú len zbrane a hráči si nezalietajú. Podobnú krátku vsuvku majú aj štvorkolky a malé ozbrojené výlety na vozidlách. Tieto sekvencie sú však až príliš rýchle a krátke a nedokážu sa vyrovnať predchádzajúcim Medal of Honor hrám.

Čo sa však výrazne vylepšilo, sú zbrane a ich bohatá ponuka, ktorá siaha od rôznych samopalov, cez guľomety, raketomety, sniperky, až po niekoľko typov navádzaných striel, s ktorými sa skutočne hráči vyhrajú a vypália s nimi krtkov z dier. Všetko je však previazané na skripty, niekedy je komplikovanejšie hľadať miesto, z ktorého sa dá bombarovať, alebo dokonca hľadať miesto, na ktorom hra pokračuje ďalej. Podobne každá ďalšia časť levelu sa odomyká s tým, že spojeneckí vojaci vykopnú dvere, alebo vytiahnu postavu na skalu, na ktorú sa inak nedá dostať. 

Pôvodne sme si mysleli, že toto všetko majú už vojnové hry za sebou, ale zjavne Medal of Honor ešte nie je tak ďaleko. Navyše mu nemôžeme pripísať ani žiadnu orignálnu myšlienku, všetko sme už predtým niekde videli, len tu je to zapracované do prostredia Afganistanu. Možno jediné nezvyčajnejšia vec je, že si hráč môže neustále pýtať náboje od každého vojaka. Samozrejme, ten ich bez problémov dá, čo spolu s automatickou regeneráciou zdravia robí hru výrazne jednoduchou. Nemusíte meniť zbrane, nemusíte sa stresovať so zdravím. Napriek možnosti zapnutia vyššej obtiažnosti v tejto oblasti realitu jednoducho autori nedoriešili.

Možno je teda dobre, že kampaň trvá len 5 hodín, teda skončí skôr, ako začne nudiť alebo príliš otravovať. Miestami je pekná a intenzívna, ale celkovo vďaka minimálnemu príbehu a otvorenému koncu na ňu hráči rýchlo zabudnú. Príbeh má síce svoje odkazy, ale ide "bežnú epizódku" zo života vojakov, žiadna záchrana mesta, sveta, zabitie nebezpečného teroristu ani ukončenie vojny sa nekoná. Chýba tomu výraznejší cieľ, aj ukončenie. A nie je to jediné, čo chýba, kampani chýba aj kooperácia a nenájdete tu ani arkádové misie, ktoré konkurencia ponúka už pár rokov. Našťastie je tu multiplayer, ktorý titul zachraňuje od úplného prepadu do zabudnutia.

Podobne ako pri COD sérii je výraznejšou časťou titulu multiplayer. EA tu povolala najskúsenejších, ktorých v tomto obore má a to DICE - tvorcov Battlefieldu a to aj za cenu toho, že multiplayer používa iný engine ako singleplayer hra. Teraz môžeme zhodnotiť, že napriek rozpačitej prvej bete, je finálny produkt priam dokonalý. Napriek použitiu Frostbite enginu je odlišný od voľných bojísk v Battlefielde a k tomu má svoju hĺbku. Nemá vozidlá, nemá masívnu deštrukciu, ale oproti tomu má intenzívnu akciu v úzkych kaňonoch a uličkách základní. Autori v úzkych priestoroch proti sebe postavili koalíciu a taliban opfor jednotky.

Každá strana má tri classy - vojaka, snipera a špeciálnu jednotku. Classy budete postupne so skúsenosťami za každého vojaka vylepšovať a získavať pre neho lepšie zbrane. Napríklad sniper začína len s jednoduchou zameriavacou puškou, ale postupne so skúsenosťami sa mu odomkne skutočná sniperka, zväčšia zásobníky, zdokonalí mierenie. Získavať môžete aj postupne stále silnejúce vzdušné útoky a bombardovania. Cesta k vylepšovaniu je ťažká a dlhá, hlavne ak sa v zápasoch stretnete so skúsenými protivníkmi, ktorí majú v zbraniach a aj samotných skúsenostiach navrch.

Hrá sa v štyroch módoch a to Sector Control, ktorý je v štýle Battlefieldu a bránite kontrolné body, Combat Mission je masívna bojová misia s piatimi-šiestimi následnými cieľmi, jedna strana ciele bráni a sťahuje sa späť, druhá na ne útočí. Stačí nepriateľov zastaviť pri jednom bode a hra končí. V Objective Raid koalícia bráni dva body, ktoré sa nepriatelia snažia sabotovať a nakoniec je tu oddychový Team Assault, čistý boj o prežitie dvoch tímov, ktorý sa ľahko zvrhne na vzájomné bombardovanie. Hrať môže 24 hráčov, ktorí bojiská hravo zaplnia a nikdy nebudete musieť nepriateľov dlho hľadať.

Napriek inému enginu sa DICE dokonale napojilo na štýl kampane, a aj keď niektoré detaily ovládania sú iné, výraznejší rozdiel sa nedá všimnúť, aj ťažko sa porovnáva, ktorá časť titulu sa ovláda lepšie. Obe vás zavedú do prostredia, ktoré iné tituly prešli len letmo, alebo tam nikdy neboli. Určite však multiplayer ponúka viac zábavy a hlavne na dlhšiu dobu ako kampaň. Teraz je len otázne, či EA dokáže ubrať multiplayerových hráčov Call of duty, alebo siahne len do radov svojho vlastného Battelfieldu. Dôležitá bude ale ďalšia podpora a hlavne ďalšie mapy, ktoré by ho rozšírili.

Graficky Medal of Honor ponúka prekvapivú kvalitu a ako na Unreal engine 3 v kampani, tak aj na Frostbite engine 1.5 v multiplayeri. Oba dokonale zachytávajú slnkom zaliate pusté prostredia, v ktorých sa autori pohrali s detailami budov, dokonalé sú detaily hlavných postáv a to všetko s nízkymi nárokmi na výkon. Na konzolách hra ponúka 720p a takmer stabilných 30 fps, na PC nebude problém zapnúť 60 fps s dokonalejšími detailami, kedy scenérie skutočne vyniknú. Ale sú tu aj tienisté stránky a to doslova, totiž nočné a temnejšie misie autori mierne nezvládli, nasvietenia sú slabé, noc pôsobí vyblednuto a najhoršie, že jednou temnejšou misiou začína aj samotná kampaň. Uberá to z dojmu a má to kilometre ďaleko od strhujúcich začiatkov Call of Duty, alebo aj vylodení v Normandii v Medal of Honor sérii. O konci ani nehovoriac, ale treba uznať, že prestrihové scény sú zvládnuté na úrovni a vťahujú hráčov hlbšie do osudov jednotlivých vojakov.

Zvuková stránka slabšie detaily v grafike vynahradzuje a ukazuje ako by mala byť počuteľná každá vojnová hra. Jedinečné zvuky zbraní, prestreliek, prostredia. Do toho hudba nesúca sa v štýle aktuálnej akcie, ktorá niekomu sadne, niekomu môže mierne vadiť. Určite však jedna z najkvalitnejších častí Medal of Honor.

EA s tímom Danger Close spravila decentný, ale mierne nedokonalý reštart Medal of Honor série, ktorý sa oplatí vyskúšať. Veľa vecí je nedotiahnutých, nedokonalých a vidieť, že za roky absencie MOH značky stratili autori skúsenosti, respektíve sa zasekli v minulosti. Konkurencia v podobe Call of Duty je jednoducho ďalej a aj keď si MOH razí vlastný realistickejší štýl, ktorým sa hra snaží odlišovať, chýbajú niektoré kľúčové prvky, ktoré by tento titul v roku 2010 mal mať a to hlavne kooperáciu a doplnkové arkádové misie.