What Did I Do To Deserve This, My Lord?! 2 je hra, ktorá je síce menej nápadná, ale o to viac si to vynahrádza originalitou. Navyše v snahe o akúkoľvek klasifikáciu titulu by sme si museli pomôcť nejednou žánrovou škatuľkou. V základe je hra veľmi originálnou real-time stratégiou s ojedinelými ťahovými prvkami, vlastne sa tu tak troška hráte na boha, netreba opomenúť početné RPG prvky, no a nakoniec je hra vlastne obráteným dungeonom. To je tak zhruba všetko, aj keď hra sa sama občasnými vtipnými poznámkami častuje aj inými titulmi.

A o čom, že môže byť hra s názvom o dĺžke postačujúcej pre ďalšie 3 tituly a neistým žánrovým zaradením? Predstavte si, že ste Pán Zla, sám najväčší pekelník medzi všetkými pekelníkmi. To až také ťažké nie je, bol tu už Overlord. Ale predstavte si, že vy si chcete pokojne plánovať ovládnutie sveta a relaxovať pri rodinnom kozube s dušami variacich sa v kotloch za svoje hriechy a tí nepoučiteľní hrdinovia vás len stále chodia otravovať. Že tentoraz vám to už naozaj nedarujú, už vás naozaj dostanú a dokonca sa ešte opovažujú tvrdiť, že zbavia svet všetkého zla, ktorého ste príčinou. No nenaštvalo by vás? A čo taký rozzúrený pekelník v týchto prípadoch spraví? No postaví si dungeon a vrhne doň všetky svoje monštrá, nech hrdinovia vedia, aké to je mať chrobáka v hlave.

Základ hry samotnej potom tvorí rozsiahla hracia plocha vyplnená množstvom štvorcov. Tie predstavujú herné polia. Polia sú jednak miestami, ktorými sa musíte presekať pri tvorbe dungeonu, ale aj zdroj monštier podľa svojej úrodnosti. Na presekanie sa týmto svetom máte iba obmedzený počet ťahov, čiže možnosti na vytvorenie čo najzložitejšieho dungeonu sú obmedzené a radil by som pri hraní trošku aj šedú kôru ponamáňať. Na prvý pohľad elementárny systém sekania s tvorbou príšer a čo najlepším umiestňovaním Overlorda sa časom stáva čoraz zložitejším.

Hlavným elementom, prečo postupne narastajú nároky na hráčov intelekt sú pritom samotné príšerky. Na začiatku máte k dispozícii len elementárne slizoidné „veci“, ktoré nič neznesú a ani veľa škody nenarobia. Postupne pribúdajú menšie chodiace a lietajúce monštrá, duchovia, jaštery, kostlivci, draci a podobná háveď. Každý typ pritom pochádza z poľa s inou nutričnou hodnotou, pričom platí, že čím vyššia, tak tým silnejšie monštrum. „Úrodnosť“ polí však nie je daná, ale sa postupne vyvíja (vďaka slizákom). Obetujete teda pole na slabšiu príšeru hneď, alebo počkáte, či neporastie vyššie, ale neskôr (ak vôbec)? Toto však nebudú jediné rozhodnutia spojené s formovaním svojej ochrany. Do úvahy treba brať aj chovanie monštier. Tie sa pohybujú, rozmnožujú a aj hynú, pričom každý typ má rozdielny druh pohybu, iné chovanie pri množení a vyžaduje si inú starostlivosť. Aby toho nebolo málo, tak dokonale treba mať vyvážený ešte aj potravinový reťazec. Bola by škoda nechať príšerku len tak zdochnúť, tak nech aspoň padne vhod a môže z jej smrti profitovať iná, silnejšia. Silnejšie sú tak odkázané na slabšie a ich deficit môže teda spôsobiť celkový kolaps skvele pripraveného systému. Postupne s narastajúcou náročnosťou sa aj objavujú stále lepšie príšery, avšak treba si ich zaslúžiť. Po tom, ako hráč úspešne odvráti prichádzajúce útoky, tak môže vždy premeniť nazbierané body sa zvýšenie úrovne monštier.

Veľký vplyv na priebeh hry majú aj hrdinovia a ich konanie. Po ich príchode môžete síce ešte budovať ďalej, ale tieto nové cesty už oni prechádzať nebudú. Aj tie už vybudované prechádzajú ľubovoľne, nie nutne práve tou najkratšou cestou. Chytením Overlorda to však nekončí, hrdinovia s ním ešte musia znova prekonať celú cestu, ktorou aj prišli a teda ešte aj v takýchto chvíľach existuje nádej na záchranu. Chodenie po dungeone, vaše dolapenie a zabíjanie monštier však nie je jedinou náplňou ich práce. Okrem tohto všetkého ešte aj menia prostredie dungeonu a to výrazne. Zapaľovaním faklí kdekoľvek v bludisku slúži ako pomôcka pre hrdinov, ktorí budú nasledovať a tým pádom je cesta k Pánovi Zla o niečo kratšia. Kúzlenie ovplyvňuje všetky polia okolo hrdinu a rovnako ich ovplyvňuje aj prípadná hrdinova smrť v ich okolí.

Osobne sa mi koncept veľmi páčil. Je pomerne jednoduchý, chytľavý a človek si ho rýchlo osvojí. Hra jednoducho baví, je tu však jedno veľké ALE. Náplň je stále rovnaká, rastie len náročnosť, chodí viac hrdinov a sú silnejší. To je všetko. Postupujete stále ďalšími a ďalšími úrovňami, no výraznejšej zmeny sa nedočkáte. Len sa mierne zmení farebná paleta prostredia. A to je strašne málo. Postupne zábava upadá a vy sa začnete obzerať po inej hre. Jednoducho hra nie je šprintérom na krátke trate. Keď však budete touto hrou prekladať inú, tak vám padne vhod. Okrem príbehového režimu ponúka aj hráčsky prívetivý tutoriál, kompletný almanach príšer a hrdinov, no a nakoniec ešte voľný režim nazvaný Badman´s Chamber, kedy len budujete a budujete a keď už raz so sebou budete spokojní, tak môžete aj ľubovoľných hrdinov pozvať otestovať váš výtvor.

Čo sa technickej stránky týka, tak hra sa snaží byť krásnou reminiscenciou na časy 8-bitov to ako v časti grafickej, tak aj zvukovej. Toto by som jednoznačne kvitoval ako kladnú stránku. Celkovo sa jedná o vtipný titul, rovnako aj chytľavý a nápaditý, ktorý si svoje publikum zaručene nájde. Problémom je najmä stereotyp, no aj napriek tomu sa k hre časom budete vždy vracať, aby ste sa dostali ďalej a sami sebe dokázali, že intelektom dokážete prejsť cez rozum AI. Cena možno nie je práve ideálna, ale ak máte pre relaxačné tituly preverujúce vaše schopnosti slabosť, tak neváhajte.