Nejeden hráč si zaobstaral PlayStation 3 pre objavovanie neskutočných herných zážitkov servírovaných japonskými tvorcami. Exkluzivít je málo, vzácne chuťovky z ďalekého východu skôr absentujú, ale netreba podceňovať ďalší vývoj. A nebáť sa vyštartovať za kusom toľko netradičným, že bežný majiteľ konzoly v ňom neprežije prvý level a radšej sa vráti ku Call of Duty.

Pravda, v Európe sme museli opäť čakať. Od premiéry v Japonsku ubehol takmer rok a pol a anglická verzia sa dala importovať tiež dlhé mesiace. Nedajte sa odradiť od neskoršieho príchodu titulu, je to nestarnúci kúsok. Pravda, na prvý pohľad nemusí vzbudzovať toľko nádejí, keď tvorcovia venovali doteraz čas rozličným hrám na čele s repetitívnou sériou Armored Core či ľahko nadpriemernými žánrovkami ako napríklad RPG Enchanted Arms pre X360 i PS3.

Ale From Software vie prekročiť svoj tieň, upriamiť sa na zvolený žáner a vydestilovať z neho pravú esenciu hrania. Presne o tom je Demon's Souls. Ide o akčnú RPG starej školy, kde vyhrávajú hráčove vlastné pocity z hry ako celku, absolvovanie náročných častí a nie monotónneho pochodu kampaňou s bombastickou výpravou, ako ukazujú typické západné AAA hity. Demon's Souls nemá vlastne ani pútavý príbeh, ktorý by vás držal v snahe uchvátiť neskutočnou výpravou na súčasnom hardvéri, aj keď jej nemožno uprieť úsilie, ako tvorí svoj svet, kráľovstvo Boletaria odsúdené na putovanie i smrť hráča na každodennom poriadku. Úhlavný nepriateľ menom The Old One stojí na jednej strane a jeho zverenci úspešne plienia toto územie a ohrozujú čoraz sympatickejších obyvateľov, ktorým postupne prídete na meno, pretože u nich budete nakupovať lepšiu výzbroj či najnovší upgrade. Žiadne náhle zmeny či motivácia konania postáv, ale stále prítomné opodstatnenie, prečo hrať ďalej. Pamätníkom sa môže vybaviť napríklad 15-ročný dungeon Stonekeep, ktorý tiež nemal najoriginálnejší príbeh, vedel však vtisnúť hráčovi potrebu putovať hlbšie do dungeonov a pomstiť sa. 

 Aj Demon's Souls spôsobí chuť nazrieť do ďalšieho sveta, ktorých je tu celkovo päť a medzi nimi leží pokojný Nexus, kde si môžete vydýchnuť pred pokračujúcou odyseou voči tvári smrti. Svety sú navyše k dispozícii od skoršej fázy hry, ale obtiažnosť je taká vysoká, že nemáte šancu sa vrhnúť do nich naraz. Každý z nich ponúka štyri rozmanité časti, ale netreba sa tešiť na rozmarnú fantáziu, lebo dianie stále nesie spoločný menovateľ temného nádychu. Takže či bojujete medzi stenami rozsiahleho hradu alebo zavítate do neďalekých tunelov, jaskýň, priesmykov, stále budete dýchať stredoveký pach a neradno čakať náhly prechod do trávnatých plání, zlatistých pláží či zasnežených hôr.

Napriek tomu sa možno tešiť na rozmanitý zážitok, ktorý je doručený predovšetkým voľnosťou hráča a možnosťou putovať hrou v koži hrdinu podľa vlastných preferencií. Tradičná RPG dáva na začiatku klasický výber triedy a povolania. A tak sa už v druhej minúte musíte pevne rozhodnúť, či to tentokrát rozbalíte za bojovníka, lukostrelca či mága. Demon's Souls túto úvodnú voľbu ignoruje, namiesto nej vás rovno hodí do úvodného levelu skúšať ovládanie. V prvých 15 minútach zistíte, že hranie je úplne plynulé a môžete sa venovať aj bezhlavým útokom. Skrátka pohodlná akčná RPG, ktorá starú školu ale vôbec nepripomína. Je to však optický klam, pretože po niekoľkých vlnách nepriateľov príde skúška nacvičovania tlačidla obrany a vhodného načasovania na protiúder. Obtiažnosť oponentov sa nenápadne začne zvyšovať, kým dosiahne úroveň hier známeho lámača gamepadov Ryu Hayabusa. No Demon's Souls je viac ako iba stredovekým Ninja Gaiden.

Svedčí o tom práve pestovanie správania hráča a voľba štýlu. Ak to chcete skúsiť za bojovníka so silnou výdržou, pôjdete do boja na telo. Ak ste povahou skôr Ranger, určite si vychutnáte streľbu na diaľku, aj keď je otázne, do akej miery si ju dokáže nacvičiť, keď sa niekedy proti vám rozbehne viac nepriateľov. Ťažko sa budete v takých momentoch skrývať, hľadať lepšiu pozíciu na smrtonosné šípy či inú pohodlnú formu deštrukcie. A aj keď tých nepriateľov nie je tak veľa ako v presilovkách iných akčných hier, stále sa dá uvažovať o kariére mága, ktorý dokáže čarovať mocné kúzla. I keď mágia sa skôr hodí na liečenie či obranu. Možností je skrátka veľa ako v správnej RPG hre, no vy sami si volíte, akej sa venovať v priebehu hrania a na základe nej potom investujete do patričných skúsenosti i snahe pokúsiť sa kombinovať aspoň niektoré (bojovník a magické fľašky, to vždy šlo nejako dokopy, nie?) 

 Preto je dobré vedieť, že staré dobré štatistiky, zber predmetov a investícia do vlastností fungujú. Na druhej strane menu predstavujú práve duše, žiadne naháňanie za tuctovými či zelenými predmetmi, ktoré pôjdete predať do mesta, aby ste sa zrazu zmenili na neporaziteľného. Zlepšovanie vlastností hrdinu nikdy nepodlieha inflácii, lebo kľúčová vlastnosť hry – nesmierna obtiažnosť – sa javí často ako imúnna proti viacerým zlepšovákom.

Samotný boj nie je jednoduchý, pretože popri sledovaní tlačidiel na obranu a útok sa budete musieť zaoberať aj dvomi nie úplne excelentne zvládnutými finesami. Po prvé, zameriavanie nepriateľov nie je najľahšou aktivitou vo frenetických momentoch zachraňovania posledných dielikov zdravia. A po druhé, ani Demon's Souls sa nevyhla klasickému neduhu neposlušnej kamery. Niežeby sa zasekla do mŕtveho uhlu a boj bol vopred stratený, ale občas sa nešikovne nasmeruje do inej časti dungeonu, kde stojíte a už sa musíte pohnúť na miesto, kde viete, že utŕžite možno úder navyše, ktorý vás bude stáť...

...rovno celý život. Nikto sa s vami nemazná a neraz stačí inkasovať jeden-dva údery, aby ste padli. Paleta nepriateľov je náramne široká, o život sa vás snažia pripraviť spočiatku bežní vojaci s mečmi, neskôr pribudnú nebojácni kostlivci, šľahači ohňa, chápadlové beštie a ak budete dostatočne trpezliví, postavíte sa aj voči samotnej Smrti. Počet nepriateľov vybiehajúci na vás nie je zbytočne premrštený, Demon's Souls dáva prednosť postupnému príchodu, nie nehorázne veľkým presilám, ktoré nemáte šancu opticky, ani prakticky zničiť. Aj boj na jedného či dvoch vám dá dostatočne zabrať.

Hlavnou rolou Demon's Souls je však brutálne vybičovaná náročnosť hry a systém, ktorý je neraz totálne nemilosrdný. Vaše putovanie totiž pri smrti nekončí, v podobe ducha sa budete chcieť vrátiť k svojmu telu. Tak už bežíte a vidíte, že bude potrebné poraziť nepriateľa. Vyskúšate to – ak sa podarí, hráte ďalej. Ak nie, zomierate znova, no prídete o nazbierané duše a skúsenosti. A tak bežíte naprieč levelom, aby ste dostali späť duše, čo vám patria. No medzitým si na vás zase brúsia zuby nepriatelia a tretia smrť už definitívne znamená stratu duší. Poznáte ten pocit z World of Warcraft, kde ste sa raz rozhodli okúsiť dungeon, na ktorý nemáte a zomreli ste päť či desať ráz za hodinu a väčšinu času išli k svojmu telu, aby ste na minútu okúsili boj s ťažkými protivníkmi na podstatne vyššom leveli, aký máte vy? Áno, ten pocit, keď ste väčšinu času ako duch blúdili svetom. V Demon's Soul je to veľmi podobné. 

Hej, hej, ale to nie je predsa fér??? Čo je to za systém? Keď sa vám to stane raz, ešte sa so stratou duší zmierite, ale pri desiatom vám to jedno nebude a začína boj s frustráciou, sebou samým i chuťou hrať ďalej. Na tomto mieste si uvedomíte, že hra je nemilosrdná a budete sa snažiť nájsť spôsoby, ako ju preľstiť. No nefunguje tu systém známy z japonských RPG, že pri ďalšej a ďalšej smrti ostanem na pár hodín v jednej lokalite, kde sa pustím do grindovania a z opakovaného hlušenia znovu oživených nepriateľov pri mojej smrti dostanem toľko skúseností, že si zvýšim postavu o päť levelov a potom sa mi ľahšie podarí likvidovať tých ťažších. Nie, hra má vopred stanovené kritéria, ako poraziť nepriateľa a vy sa učíte ich slabé stránky metódou pokus-omyl. A viete si ešte predstaviť, že každý svet má bossa so smrtonosnou metódou boja? Pridajte si aj on-line element, pri ktorom môžete buď oceniť tuhé boje hráčov navzájom alebo sa aj pustiť do celkovo smutného sveta frustrovaných bojovníkov a ich beštií.

Demon's Souls je kombinácia poctivej old-school hry s vysokou obtiažnosťou a pomerne originálneho štýlu postupne derúceho sa na povrch. Začiatočná hodinka je zahrievacie kolo, ale potom príde herné peklo vyvolávajúce vo vás spomienky na všetky ťažké hry, kde ste bossa zdolali na osemdesiaty alebo aj stoštyridsiaty raz. Pripravte sa, že táto hra chce tieto počty pokusov prekonať. No viete si vôbec predstaviť ten slastný pocit, keď bossa na konci sekcie, sveta i celej hry jedného dňa skutočne zdoláte?